Jesť viac mäsa? Neuveriteľné tvrdenie vedcov hovorí jasnou rečou, pre niektorých to môže byť záchrana
Odporúčania o strave môžu byť pre niektorých ľudí úplne nesprávne. Hoci stále počúvame o tom, ako by sme mali mäso obmedzovať, nová švédska štúdia zistila, že niektorým ľuďom môže ochrániť mozog.
Ak sa na vás z veľkonočného stola „usmieva“ kus mäsa, neostýchajte sa. Môže to byť cesta, ako sa vyhnúť Alzheimerovej chorobe. Neplatí to však pre každého a už vôbec nie je všetky druhy mäsa.
Tipy a triky do kuchyne - ako naporciovať mleté mäso?
Vyššia konzumácia mäsa je spojená s nižším rizikom demencie u ľudí s genetickým rizikom. Starší ľudia s genetickým rizikom Alzheimerovej choroby nemali očakávané zvýšené riziko kognitívneho úpadku a demencie, ak konzumovali relatívne veľké množstvo mäsa. Vyplýva to z novej štúdie z Karolinska Institutet publikovanej v časopise JAMA Network Open. Výsledky môžu prispieť k vytváraniu individuálnejších výživových odporúčaní.
APOE je gén, ktorý ovplyvňuje riziko Alzheimerovej choroby. Vo Švédsku je približne 30 % populácie nositeľmi kombinácií génu APOE 3/4 alebo APOE 4/4. Medzi pacientmi s Alzheimerovou chorobou predstavujú tieto genotypy takmer 70 %.
Nový pohľad na mäso?
Keď švédska Národná potravinová agentúra minulý rok predstavila prehľad výskumov o súvislosti medzi stravou a demenciou, zdôraznila potrebu ďalšieho výskumu, najmä v súvislosti s konzumáciou mäsa.
„Táto štúdia testovala hypotézu, že ľudia s APOE 3/4 a 4/4 budú mať nižšie riziko kognitívneho úpadku a demencie pri vyššom príjme mäsa. Vychádzalo sa z toho, že APOE4 je evolučne najstarší variant génu APOE a mohol vzniknúť v období, keď naši predkovia konzumovali viac živočíšnej stravy,“ hovorí hlavný autor Jakob Norgren z Karolinska Institutet.
Štúdia sledovala viac ako 2 100 účastníkov vo veku 60 rokov a viac počas obdobia až 15 rokov. Na začiatku nemal nikto diagnostikovanú demenciu. Vedci analyzovali súvislosť medzi stravou a kognitívnym zdravím s ohľadom na vek, pohlavie, vzdelanie a životný štýl.
Pri nízkej konzumácii mäsa mali ľudia s genotypmi APOE 3/4 a 4/4 viac než dvojnásobné riziko demencie v porovnaní s ľuďmi bez týchto variantov. Toto sa však nepreukázalo u skupiny, ktorá konzumovala najviac mäsa (približne 870 gramov týždenne).
„Ľudia, ktorí jedli viac mäsa, mali výrazne pomalší kognitívny úpadok a nižšie riziko demencie, ale len ak mali rizikové génové varianty,“ uvádza Norgren.
Dodáva, že výskum výživy v súvislosti so zdravím mozgu je stále nedostatočný a tradičné odporúčania nemusia byť vhodné pre všetkých.
Záleží aj na druhu mäsa
Štúdia tiež ukázala, že menej spracovaného mäsa v strave súvisí s nižším rizikom demencie bez ohľadu na genetiku. Okrem toho vedci zaznamenali nižšiu celkovú úmrtnosť u ľudí s rizikovými génmi, ktorí konzumovali viac nespracovaného mäsa.
Ide však o observačnú štúdiu, takže na potvrdenie príčinnej súvislosti sú potrebné ďalšie klinické výskumy. „Teraz sú potrebné klinické štúdie na vytvorenie výživových odporúčaní prispôsobených genetike,“ uzatvára Norgren.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.