Ako dlho budete žiť? Záleží to aj od toho, koľko máte detí. Výskum ukázal, ktoré extrémy nám skracujú život
Počet detí, ktoré máte, môže ovplyvniť dĺžku vášho života, zistila štúdia. Aký počet detí je podľa nej najlepší pre dlhý život?
Ilustračné foto.
Mať viac než priemerný počet detí alebo nemať deti vôbec súvisí s kratšou dĺžkou života. Vyplýva to z nedávnej štúdie, ktorú viedol tím z University of Helsinki vo Fínsku. Informuje o tom web Science Alert.. Štúdia bola publikovaná v časopise Nature Communications.
Video
Naozaj môžu obavy o klimatický vývoj ovplyvniť pôrodnosť?
Vysielané 12.8.2022
Vedci zdôrazňujú, že výsledky by sa nemali chápať ako zdravotné odporúčanie pre jednotlivcov. Ide skôr o štatistickú súvislosť na úrovni populácie, ktorá zapadá do novších teórií z oblasti evolučnej biológie.
Napríklad teória Disposable Soma predpokladá, že náš život je rovnováhou medzi reprodukciou a prežitím – ak sa viac zdrojov využije na rozmnožovanie, menej ich zostane na udržiavanie a opravu tela. „Z pohľadu evolučnej biológie majú organizmy obmedzené zdroje, ako je čas a energia,“ hovorí biologička Mikaela Hukkanen z University of Helsinki.
„Keď sa veľké množstvo energie investuje do reprodukcie, odoberá sa z mechanizmov údržby a opravy tela, čo môže skrátiť dĺžku života,“ vysvetlila.
Predchádzajúce štúdie už naznačili, že mať viac detí môže byť spojené s nižším bohatstvom v neskoršom veku. Väčšina týchto výskumov sa však zameriavala len na jednu či dve premenné – napríklad vek, v ktorom žena porodila prvé dieťa, alebo celkový počet detí.
Autori novej štúdie sa pokúsili vytvoriť komplexnejší obraz reprodukčnej histórie a úmrtnosti. Analyzovali údaje o 14 836 ženách, ktoré boli všetky dvojčatá, čo pomáha minimalizovať vplyv genetických faktorov.
U podskupiny 1 054 účastníčok vedci skúmali aj markery biologického starnutia. Účastníčky boli rozdelené do siedmich skupín podľa počtu detí, ktoré porodili, a veku, v ktorom rodili.
Najvyššie riziko pri extrémoch
Štatisticky sa ukázalo, že ženy, ktoré nemali žiadne deti, alebo ženy v skupine s najvyšším počtom detí (v priemere 6,8), mali horšie výsledky z hľadiska biologického starnutia aj rizika úmrtia. Ženy, ktoré mali deti veľmi skoro, vykazovali tiež známky rýchlejšieho biologického starnutia a kratšieho života. Tento rozdiel však vo veľkej miere zmizol po zohľadnení ďalších faktorov, ako sú konzumácia alkoholu a index telesnej hmotnosti (BMI).
Naopak, výsledky týkajúce sa bezdetných žien a žien s veľmi vysokým počtom detí pretrvali aj po zohľadnení týchto faktorov.
Najnižšie markery biologického starnutia a najnižšie riziko úmrtnosti sa objavili v skupine s priemerným počtom detí – približne dve až tri – a u žien, ktoré rodili približne vo veku medzi 24 a 38 rokmi.
Prečo sú bezdetné ženy tiež v rizikovej skupine?
Teória Disposable Soma úplne nevysvetľuje, prečo bola bezdetnosť spojená s horšími výsledkami. Vedci naznačujú, že tu môžu zohrávať úlohu aj iné faktory, ktoré štúdia nemerala – napríklad už existujúce zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie mať deti aj zdravie v neskoršom veku.
„Človek, ktorý je biologicky starší než jeho kalendárny vek, má vyššie riziko úmrtia,“ vysvetľuje epigenetička Miina Ollikainen z University of Helsinki.
„Naše výsledky ukazujú, že životné rozhodnutia zanechávajú trvalú biologickú stopu, ktorú možno merať dlho pred starobou.“
Vedkyňa dodáva, že v niektorých analýzach bolo rodenie detí v mladom veku tiež spojené s biologickým starnutím. Aj to môže súvisieť s evolučnou teóriou – prirodzený výber môže zvýhodňovať skoršie rozmnožovanie, ktoré skracuje generačný čas, aj keď môže mať zdravotné náklady spojené so starnutím.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
