Prevratný výskum ukázal, ako káva mení mozog a črevá. A je jedno, či je v nej kofeín

Výskum, prvý svojho druhu, ukazuje potenciálnu úlohu kávy na podporu pozitívneho zdravia čriev a jej účinky na os črevo – mozog. Zistilo sa, že káva pozitívne ovplyvňuje vnímanú náladu a úroveň stresu. Pravidelná konzumácia kávy bez ohľadu na to, či obsahuje kofeín alebo nie, taktiež zodpovedá dôkazom biomarkerov, ktoré sú zvyčajne spojené s lepšou psychickou pohodou.

Výskum vznikol v APC Microbiome Ireland, ide o svetovo vedúce výskumné centrum na University College Cork. Po prvýkrát komplexne preskúmal mechanizmy stojace za pozitívnymi účinkami kávy na os črevo-mozog. Štúdia bola publikovaná v Nature Communications. Odhaľuje, ako pravidelná konzumácia kávy s kofeínom aj bez kofeínu môže ovplyvniť črevný mikrobióm a následne vplývať na náladu a úroveň stresu.

„Verejný záujem o zdravie čriev výrazne vzrástol. Vzťah medzi tráviacim a duševným zdravím sa taktiež čoraz lepšie chápe, ale mechanizmy účinkov kávy na túto os črevo-mozog zostávali nejasné,“

uviedol hlavný autor štúdie, profesor John Cryan

.

Prínosy kávy pre trávenie aj náladu boli široko skúmané, ale presné mechanizmy za týmito účinkami zostávali nejasné. Tento výskum skúmal, ako konzumácia kávy ovplyvňuje os mikrobiota-črevo-mozog – obojsmernú komunikáciu medzi črevným mikrobiómom a mozgom – prostredníctvom širokého spektra meraní.

31 konzumentov kávy a 31 nekonzumentov kávy bolo podrobne sledovaných prostredníctvom série psychologických testov, denníkov kofeínu a jedla a analýz vzoriek stolice a moču, aby sa pochopili zmeny v ich mikrobióme a vnímanej nálade alebo strese. „Konzumenti kávy“ boli definovaní ako tí, ktorí pravidelne konzumujú 3–5 šálok kávy denne – čo European Food Safety Authority (EFSA) považuje za bezpečné a mierne množstvo pre väčšinu ľudí.

Účastníci sa najprv na dva týždne zdržali konzumácie kávy, pričom počas tohto obdobia prebiehali pravidelné psychologické hodnotenia, ako aj odbery vzoriek stolice a moču. Toto obdobie abstinencie u konzumentov kávy zodpovedalo významným zmenám v profile metabolitov v črevnom mikrobióme v porovnaní s nekonzumentmi kávy.

Káva bola následne opätovne zavedená u pravidelných konzumentov zaslepene, pričom polovica účastníkov konzumovala bezkofeínovú kávu a druhá polovica kofeínovú kávu. Obe skupiny uviedli nižšie hodnoty vnímaného stresu, depresie a impulzivity, čo naznačuje, že pitie kávy výrazne zlepšilo náladu bez ohľadu na obsah kofeínu.

Baktérie ako „Eggertella sp“ alebo „Cryptobacterium curtum“ boli výrazne zvýšené u konzumentov kávy v porovnaní s nekonzumentmi. Prvá z nich sa považuje za prispievajúcu k sekrécii žalúdočných a črevných kyselín, zatiaľ čo druhá sa podieľa na syntéze žlčových kyselín – obe môžu zohrávať úlohu pri eliminácii nezdravých črevných baktérií a žalúdočných infekcií. Pozorovalo sa aj zvýšenie baktérií „Firmicutes“, ktoré boli spojené s pozitívnymi emóciami u žien.

Výrazné zlepšenie učenia a pamäti sa zistilo iba u tých, ktorí konzumovali bezkofeínovú kávu, čo naznačuje, že za tieto kognitívne prínosy sú zodpovedné iné zložky než kofeín, ako napríklad polyfenoly. V tejto štúdii však výskumníci zistili, že iba kofeínová káva bola spojená so znížením pocitov úzkosti, ako aj so zlepšenou bdelosťou a pozornosťou. Kofeín bol tiež spojený so zníženým rizikom zápalu.

„Naše zistenia odhaľujú reakcie mikrobiómu a neurologické reakcie na kávu, ako aj ich potenciálne dlhodobé prínosy pre zdravší mikrobióm. Káva môže meniť to, čo mikróby spoločne robia, a aké metabolity využívajú. Keď verejnosť naďalej premýšľa o zmenách v stravovaní pre správnu rovnováhu trávenia, káva má potenciál byť využitá ako ďalší zásah v rámci zdravej vyváženej stravy,“ povedal Cryan.

„Káva je viac než len kofeín — je to komplexný stravovací faktor, ktorý interaguje s našimi črevnými mikróbmi, naším metabolizmom a dokonca aj našou emocionálnou pohodou. Naše zistenia naznačujú, že káva, či už s kofeínom alebo bez neho, môže ovplyvniť zdravie odlišnými, ale navzájom sa dopĺňajúcimi spôsobmi," dodal výskumník.