Kritická situácia a hazard s duševným zdravím. Psychológov na školách je málo, školáci sa s problémami obracajú aj na AI
Málo psychológov na školách, nejasné pravidlá a zdanlivo jednoduché riešenie, ktoré však môže mať vážne následky. Duševné zdravie detí sa aj na Slovensku zhoršuje a dôvodov je hneď niekoľko.
Ak deti pomoc nenájdu, alebo sa ju boja vyhľadať, obracajú sa aj na umelú inteligenciu.
Situácia so školskými psychológmi je na Slovensku kritická. Hoci by na jedného psychológa malo pripadať maximálne 500 žiakov, reálne je to aj o stovky viac. A hoci podľa aktuálnych čísel počet psychológov na školách rastie, stále to nie je dosť.
Video
Psychológ V. Križo - Otázku „Čo bolo v škole?“ rodičia môžu nahradiť oznamovacou vetou
Vysielané 27.8.2024
Zdroj:
TV Pravda
Na alarmujúcu situáciu upozornil ešte v septembri minulého roka Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý vykonal kontrolu zameranú na prevenciu podporu duševného zdravia na základných školách v postcovidovom období, teda v rokoch 2023 až 2025. Výsledok? Duševné zdravie žiakov základných škôl bolo dlhodobo podceňované a štát doposiaľ nevytvoril funkčný systém, pričom význam tejto témy výrazne rastie od vypuknutia pandémie covid-19.
Úrad zistil, že Slovensko čelí kritickému nedostatku školských psychológov. Na jedného pripadalo v septembri 2024 v priemere 710 žiakov, pričom v niektorých okresoch ich bolo až vyše 3 000. Tri okresy – Levoča, Snina a Medzilaborce – nemali školského psychológa vôbec. NKÚ poukázal na to, že podľa americkej asociácie školských psychológov sa na jedného psychológa odporúča maximálne 500 žiakov.
„Zodpovedným inštitúciám chýbajú komplexné dáta o duševnom zdraví detí, zložení školských podporných tímov, čo výrazne sťažuje efektívne plánovanie a cielenú podporu zo strany štátu. Až covidová pandémia spustila viaceré systémové zmeny a prinútila konať kompetentné orgány,“ konštatuje NKÚ, podľa ktorej boli síce opatrenia po roku 2022 hodnotené pozitívne, ale Slovensko malo tejto vážnej téme venovať pozornosť omnoho skôr.
„Podpora duševného zdravia v školách sa síce naštartovala, no v praxi ju neraz realizujú pracovníci bez adekvátneho vzdelania respektíve odbornosti. Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné, aby túto činnosť zabezpečovali kvalifikovaní odborníci – školskí psychológovia či špeciálni pedagógovia. Ak túto vážnu tému nebudú mať v rukách odborníci, tak nepriamo hazardujeme s detskými dušami a budúcnosťou mladých,“ uviedol predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.
Podľa údajov, ktoré nám rezort školstva poskytol, počet školských psychológov rastie. Zatiaľ čo v roku 2023 ich bolo 781, v roku 2024 už 1023. „Aktuálne evidujeme v školách 1 114 školských psychológov a 98 psychológov,“ uviedlo ministerstvo školstva. Ide o čísla k 15. septembru minulého roka, dokedy mali školy tieto čísla naposledy nahlasovať.
Duševné zdravie detí sa zhoršuje
Nedostatočný počet psychológov na školách je alarmujúci aj preto, že duševné zdravie detí sa zhoršuje. Potvrdzujú to dáta z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z roku 2023. Po prepuknutí pandémie covidu-19 pribudlo ambulantne ošetrených aj hospitalizovaných mladých ľudí vo veku 15 – 19 rokov. Podľa NCZI pri pokusoch o samovraždu dlhodobo prevládajú tínedžeri. Samovraždou svoj život v roku 2024 ukončili aj 2 deti do 14 rokov a 11 mladistvých vo veku 15 – 19 rokov.
Na krízovej linke pomoci IPčko zaznamenali v roku 2021 dramatický nárast počtu kontaktov od mladých ľudí, ktorí hľadali pomoc v súvislosti so sebapoškodzovaním, a to až o bezmála 97 %. Najvýraznejší nárast bol vo vekovej kategórii 10 – 14 rokov z 16,3 % (2022) na 37,5 % (2023).
Štúdia HBSC, ktorá sa dlhodobo venuje monitorovaniu zdravia školákov, v rokoch 2021 až 2022 zistila, že asi každé piate dieťa vo veku 13 – 15 je v riziku depresie, tretina nehodnotí život pozitívne a rovnaký podiel detí trpí úzkosťou. U štvrtiny dievčat sa objavovali známky porúch príjmu potravy. Až 67 % slovenských detí má problémy s koncentráciou, emóciami a správaním.
Aj školská psychologička Lucia Košťálová potvrdzuje, že to, ako narastá počet mladých pacientov, je alarmujúce. „A to sú len tí, ktorí vyhľadali odbornú pomoc, alebo sa k nej dostali. Kde sú tí, ktorí ešte nenašli odvahu, nemajú podporu, aby vyhľadali psychológa?“ pýta sa Košťálová, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Asociácie školskej psychológie.
Deti sa na školských psychológov obracajú s rôznymi problémami. Niektoré súvisia s bežnými životnými situáciami – vzťahové problémy, vysoká rozvodovosť, rozpad rodiny či polarizácia názorov, ktorá sa prenáša napríklad na rodinné oslavy. Duševné zdravie ovplyvňuje aj napätie, ktoré prichádza zo spoločenských kríz: pandémia covid-19, vojna na Ukrajine či finančná kríza. „Sú to ale aj rôzne druhy závislostí, poruchy príjmu potravy – ktorých máme enormný nárast – depresívne nálady a ťazká depresia, úzkosti, sebapoškodzovanie,“ vymenúva Košťálová. Deti tiež pociťujú tlak na výkon, a to nie len v škole, ale napríklad aj pri mimoškolských aktivitách, športových tréningoch a podobne. Zažívajú aj tlak od rovesníkov a potrebu niekam patriť.
Pomoc v škole nenájdu, tak ju hľadajú inde
Psychológ a riaditeľ poradne IPčko Marek Madro hovorí, že aj ich kontaktujú deti, ktoré nemajú k dispozícii školského psychológa.
„Deti a mladí ľudia sa na nás primárne neobracajú s tým, že „nemajú školského psychológa“. Väčšinou prichádzajú s konkrétnou situáciou – úzkosťou, konfliktom doma, šikanou, sebapoškodzovaním, myšlienkami na ukončenie života. Až v priebehu rozhovoru často vyplynie, že vo svojom bezprostrednom okolí nemajú dostupnú alebo dôveryhodnú pomoc. Niektoré deti a mladí na škole psychológa nemajú vôbec. Iné ho síce majú, ale hovoria o tom, že je pre nich ťažké urobiť ten krok – boja sa, že ich niekto uvidí pred kabinetom, že sa informácia dostane k učiteľom či rodičom, alebo jednoducho necítia dôveru,“ hovorí Madro.
Dodáva, že pre dospievajúcich ľudí je anonymita často kľúčová. Potrebujú si najskôr vyskúšať hovoriť o veciach, ktoré ich trápia, a to bez obavy z hodnotenia či následkov. Niektorí mladí ľudia, ktorí kontaktujú poradňu, využívajú aj služby školských psychológov. Keďže ich je však málo, často na jedného pripadá veľmi veľa žiakov, nemá preto dosť času na individuálnu prácu.
Upozorňuje však aj na ďalšiu hrozbu. V posledných rokoch výrazne narastajú témy spojené s online prostredím – kyberšikana, tlak sociálnych sietí, strach z verejného zosmiešnenia, ale aj otázky okolo umelej inteligencie.
„Digitálny svet je pre deti prirodzenou súčasťou života, no zároveň prináša nové formy tlaku a zraniteľnosti,“ varuje psychológ. Deti sa niekedy obracajú práve na umelú inteligenciu s otázkami, ktoré by mali smerovať k odborníkom. Môžu sa tak dostať k odpovediam, ktoré ich psychický stav ešte zhoršia.
„Je dôležité, aby dieťa malo aspoň jednu bezpečnú dospelú osobu, na ktorú sa môže obrátiť. Či je to školský psychológ, rodič, učiteľ alebo anonymná linka pomoci, kľúčové je, aby v tom neostalo samo,“ radí Madro.
Nová hrozba: umelá inteligencia
Umelá inteligencia (AI) vtrhla strmhlav do našich životov. Jej vzostup však zasiahol aj naše deti – a nie vždy pozitívnym spôsobom. Psychologická poradňa pre deti a mládež IPčko upozornila na nový spôsob šikany, ktorý sa šíri aj na školách. Ide o problém falošných sexualizovaných obrázkov a tzv. nudify aplikácií. Ide o aplikácie či webové nástroje, ktoré pomocou umelej inteligencie menia bežné fotografie na falošné nahé alebo sexualizované obrázky. Tie sa následne šíria a často bez súhlasu osoby, ktorá na nich je. Hoci sa to niekedy prezentuje ako zábava, v praxi sú podľa IPčka zneužívané na ponižovanie, vydieranie, kyberšikanu alebo zahanbovanie.
„To, že ide o „umelo vytvorený“ obraz, neznamená, že dopad je umelý. Psychologický dopad je skutočný,“ varuje riaditeľ IPčka Marek Madro. „Z psychologického hľadiska je dôležité povedať, že prežívanie obete pri deepfake obsahu a pri úniku reálnych intímnych fotografií má spoločné jadro – ide o narušenie integrity, dôstojnosti a kontroly nad vlastným telom. Pri deepfake sa však často objavuje špecifický prvok bezmocnosti: „Nič som neurobila a aj tak sa to deje.“ V oboch prípadoch však ide o zásah do identity,“ zdôraznil.
Upozornil na to, že telo a sexualita sú citlivou súčasťou sebahodnoty, ak sa stanú predmetom verejného poníženia, môže to viesť k úzkostiam, panickým atakom, izolácii, depresívnemu prežívaniu, niekedy aj k myšlienkam na ukončenie života. Deepfake môže byť použitý na zosmiešnenie, diskreditáciu či manipuláciu.
„Dôležité je, aby tí, ktorým sa to stalo nezostávali osamote. Je dôležité obsah zdokumentovať, nahlásiť platforme, prípadne podať trestné oznámenie. Rovnako podstatná je však psychologická podpora. Takáto skúsenosť zasahuje sebahodnotu a pocit bezpečia vo svete. Potrebuje bezpečný priestor, kde môže človek hovoriť o strachu, hneve či hanbe bez odsudzovania,“ podčiarkol Madro.
Nie je to však jediná nástraha AI. Deti sa so svojimi problémami neraz neobrátia na skutočného odborníka, ale na internetového chatbota. „V roku 2025 sme zaznamenali viac ako 2500 kontaktov súvisiacich s témou umelej inteligencie. AI sa pre niektorých mladých stáva „priateľom“, „psychológom“ alebo náhradou blízkosti. Často nejde o to, že by nechceli pomoc odborníka. Skôr ide o dostupnosť, anonymitu a absenciu strachu z hodnotenia. AI je vždy online, neodmieta, reaguje okamžite,“ opisuje Madro.
Problém nastáva vtedy, keď AI začne nahrádzať reálne vzťahy a odbornú pomoc úplne. „Umelá inteligencia môže pôsobiť validujúco, ale nemá zodpovednosť, etické ukotvenie ani schopnosť komplexne posúdiť riziko. Videli sme aj zahraničné prípady, kde nekritické „pritakávanie“ AI podporilo bludné presvedčenia alebo prehĺbilo krízový stav. Preto je dôležité hovoriť o tom, že AI môže byť nástroj, ale nemôže byť náhradou bezpečného ľudského vzťahu a odbornej starostlivosti. Technológia mení nástroje šikany aj spôsoby hľadania pomoci. Psychika však reaguje rovnako ako vždy – potrebuje bezpečie, dôveru a vzťah. A to je niečo, čo žiadna aplikácia nedokáže plnohodnotne nahradiť,“ uzavrel Marek Madro.
Školy zápasia s nedostatkom odborníkov aj s financiami
Na dotazníkový prieskum kontrolórov NKÚ aktívne odpovedalo 75 % z 2 064 oslovených základných škôl. Až 99 % z 1 005 škôl so zriadeným školským podporným tímom hodnotilo vytvorenie tímu ako prínosné, no školy zápasia s jeho personálnym zabezpečením. Takmer tri štvrtiny škôl, ktoré odpovedali na dotazník, uviedli, že by potrebovali obsadiť ďalšie odborné pozície, ale bránia im v tom najmä finančné limity a nedostatok odborných pracovníkov.
Takmer každá škola (667 škôl) bez školského psychológa deklarovala potrebu túto pozíciu čo najskôr obsadiť, pričom aj školy, ktoré psychológa majú, by potrebovali ďalšie kapacity. Školám tiež chýbajú jasné pravidlá pri prevencii. Zákon síce určuje kompetencie a úlohy učiteľov a odborných zamestnancov, no v praxi zostávajú pri prevencii a starostlivosti o duševné zdravie legislatívne nejasnosti.
Čo robí štát pre duše školákov?
Ministerstvo školstva v reakcii na výsledku kontroly NKÚ uviedlo, že od nástupu ministra Tomáša Druckera (Hlas) je cieľom rezortu budovať bezpečné školské prostredie založené predovšetkým na prevencii a ochrane duševného zdravia.
„Ministerstvo školstva aktuálne pripravuje systém podpory založený na dátach v rámci národného projektu Dáta o duševnom zdraví. V lete publikovalo Predbežnú výskumnú správu o duševnom zdraví detí a mládeže na Slovensku, pričom tieto zistenia sú prvým krokom k vytvoreniu dlhodobého systému podpory, ktorý bude založený na pravidelne získavaných dátach,“ skonštatoval odbor komunikácie a marketingu rezortu školstva. Projekt Dáta má byť ukončený národnou správou v roku 2027.
V súvislosti s nedostatkom členov školských podporných tímov rezort školstva spustil v tomto školskom roku pilotný projekt zdieľaných odborných zamestnancov.
„Projekt je zameraný na školy, ktoré nemali vlastného odborného zamestnanca, alebo im vychádzali príliš malé úväzky, ktoré v praxi mnohé školy nevedeli efektívne využiť,“ vysvetlilo ministerstvo. Pripravilo tiež nové metodické nástroje na podporu duševnej pohody a bezpečného prostredia. Školy a učitelia majú k dispozícii príručky s aktivitami pre tri vekové kategórie žiakov na rozvoj ich sociálnej a emocionálnej gramotnosti.
Školská psychologička Lucia Košťálová komentuje, že o tom, ako sa duševné zdravie detí stane prioritou, počúvajú od rôznych ministrov školstva roky. Téma sa dostáva do pozornosti najmä po krízových situáciách – útokoch na školách, bombových hrozbách či radikalizácii. Následne ju však „vytlačia“ iné témy.
Problémom je aj to, že samotní školskí psychológovia sa cítia byť pri tvorbe riešení na vedľajšej koľaji. Ministerstvo sa zastrešilo odborníkmi z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). „Nepochybujem o ich kredite a odbornosti, no VÚDPaP je inštitúcia s primárne výskumnou profiláciou, preto mu prirodzene chýba denný kontakt so živou praxou a realitou školského života, ktorý sa veľmi rýchlo mení. Pozitívne vnímame prezentované výstupy VÚDPaP-u ako aj útvaru duševného zdravia na ministerstve školstva, napriek tomu, by sme uvítali intenzívnejší kontakt a pracovné stretnutia. Pre ministerstvo školstva ako aj VÚDPaP sme v Asociácii školskej psychológie vždy ochotní pomôcť s hľadaním riešenia na spoločných stretnutiach,“ zdôraznila Košťálová.
Prečo je podľa nej na školách psychológov málo? Najväčšou bariérou sa ukazuje nedostatok absolventov psychológie so záujmom o školskú psychológiu, a to aj pre nižšie finančné ohodnotenie v porovnaní s inými disciplínami. Problémom je aj administratívna záťaž, množstvo legislatívnych bariér a zmien, aj vysoké riziko vyhorenia.
Aké opatrenia by podľa predsedníčky Asociácie školskej psychológie slov pomohli?
- prax/stáž počas pregraduálnej prípravy – pre študentov psychológie, ktorí majú záujem o pozíciu školského psychológa je dôležitý obraz praxe, teda získanie reálnej skúsenosti zo školského prostredia, tzn. vytvorenie reálnych praxových/stážových pozícií školských psychológov s viac ročnou praxou.
- dostupné odborné adaptačné vzdelávania absolventov – absolventi psychológie nastupujúci na svoje prvé pracovné miesto často čelia nedostatku školských psychológ, ktorí sú ochotní a majú kapacitu odborne viesť nového kolegu v povinnom adaptačnom vzdelávaní).
- vzdelávanie v oblasti zdravia spolu s ostatnými psychologickými disciplínami – princíp rovnosti dostupného odborného vzdelávania , tak ako ho majú zdravotnícki psychológovia.
- dostupnosť supervízie – počet supervízorov s fokusom na školskú psychológiu a prostredie školy je výrazne nižší ako v iných psychologických disciplínach, čím klesá dostupnosť daného servisu.
- multidisciplinárna podpora v zmysle tímov.
- dostupnosť a uznanie (aj už absolvovaného ) vzdelania v psychoterapeutických inštitútoch, odborných výcvikoch a pod.
Covid, vojna na Ukrajine aj sociálne siete
Rezort školstva v lete minulého roka zverejnil predbežnú výskumnú správu o duševnom zdraví detí a mládeže na Slovensku. Zistenia sú prvým krokom k vytvoreniu dlhodobého systému podpory, ktorý bude založený na pravidelne získavaných dátach. Dokument syntetizuje zistenia z viac ako 250 výskumov z rokov 2018 až 2023, ktoré sa zaoberajú stavom duševného zdravia detí, žiakov a študentov od 3 do 26 rokov na Slovensku.
Poukázal napríklad na udalosti a faktory, ktoré v posledných rokoch významne vplývali na duševné zdravie detí.
- Deti, žiaci a študenti boli počas pandémie ochorenia covid-19 vystavení dlhodobej izolácii, prerušeniu školského procesu, sociálnemu odlúčeniu a zvýšenej expozícii voči digitálnemu svetu. To mohlo mať zrejme u časti populácie za následok nárast úzkostí, depresívnych symptómov a pocitov osamelosti. Symptómy depresie a úzkosti boli najviac zastúpené práve v najmladšej vekovej skupine 15– až 25-ročných.
- Psychickú záťaž znásobila vojna na Ukrajine, ktorá vypukla vo februári 2022. Slovensko ako susedná krajina bolo priamo zasiahnuté vlnou ľudí na úteku pred vojnou, zvýšenou mediálnou expozíciou násilia a neistotou v oblasti bezpečnosti. Mladí ľudia boli konfrontovaní s témou vojny, smrti, utrpenia civilistov a otázkami, na ktoré často neexistujú jednoduché odpovede.
- Vplyv sociálnych sietí a umelej inteligencie, dostupnosť odbornej starostlivosti o duševné zdravie, miera polarizácie spoločnosti, verejný jazyk a postoj autorít k rôznorodosti a rovnosti príležitostí či klimatická kríza. Tieto faktory môžu zohrávať dôležitú úlohu v tom, ako sa mladí ľudia vyvíjajú, ako sa cítia, ako formujú svoj pohľad na svet, seba samých a svoje miesto v spoločnosti.
Zdroj: ministerstvo školstva SR
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.
