Les namiesto tabletky: Psychické problémy v mestách narastajú, toto je podľa vedcov rýchle a jednoduché riešenie

Už aj krátky pobyt v prírode prináša významné výhody pri širokom spektre problémov duševného zdravia. Poukazuje na to nová štúdia z Natural Capital Project (NatCap) pri Stanfordskej univerzite. Výsledky boli publikované začiatkom augusta v časopise Nature Cities.

„Snažíme sa previesť veľkosť efektu, ktorý sme namerali, do intuitívnejších ukazovateľov, ktoré by boli užitočné pre rozhodovanie – prostredníctvom nového modelu InVEST zameraného na duševné zdravie,“ povedal Yingjie Li, postdoktorand v NatCap a hlavný autor štúdie.

„Môžeme napríklad vytvoriť scenár: ak má mesto aktuálne 20 % zelene alebo stromového pokrytia, koľkým prípadom duševných porúch by sa dalo predísť, keby sa táto hodnota zvýšila na 30 %? Zároveň plánujeme zahrnúť aj odhad potenciálnych úspor nákladov na zdravotnú starostlivosť,“ vysvetlil výskumník.

Vlajkové nástroje NatCap, známe ako InVEST, sa po celom svete využívajú na kvantifikáciu ekosystémových služieb – teda výhod, ktoré príroda poskytuje ľuďom. Už roky tím vytvára súbor nástrojov špeciálne zameraných na prírodu v mestskom prostredí. A hoci výskumy v rôznych krajinách ukazujú, že príroda prospieva tak fyzickému, ako aj duševnému zdraviu, tieto dôkazy dosiaľ neboli začlenené do InVEST modelov.

„Predchádzajúce štúdie zdokumentovali silné spojenie medzi kontaktom s prírodou a duševným zdravím. Mnohé štúdie však nedokážu preukázať príčinnú súvislosť, nemožno ich všeobecne aplikovať, alebo nerozlišujú medzi rôznymi typmi prírody. Naša analýza pomáha zaplniť túto medzeru,“ povedala Anne Guerry, hlavná stratégka a vedúca vedkyňa NatCap a spoluautorka štúdie.

Analýza zahŕňala údaje od takmer 5 900 účastníkov zo 78 terénnych experimentálnych štúdií, všetky buď formou randomizovaných kontrolovaných štúdií alebo pred-po zásahových štúdií. Výsledky ukázali, že všetky typy mestskej prírody mali pozitívny vplyv, no mestské lesy boli obzvlášť účinné pri zmierňovaní depresie a úzkosti.

Mladí dospelí pociťovali ešte výraznejšie prínosy než zvyšok populácie – čo je dôležité, pretože väčšina duševných porúch sa objavuje pred 25. rokom života. Možno prekvapujúco, neaktívny, stacionárny čas strávený v prírode (napr. sedenie v parku) bol účinnejší pri znižovaní negatívnych duševných príznakov (napr. depresie), než aktívne trávenie času, hoci pri pozitívnych efektoch ako vitalita (pocit energie, bdelosti, životnosti) boli oba spôsoby rovnako účinné. Účinky boli výraznejšie v ázijských krajinách, kde kultúrne asociácie s prírodou môžu „pripraviť“ ľudí na vnímanie jej prínosov.

Na základe zistení výskumníci odporúčajú nielen rozširovanie veľkých mestských parkov a lesov, ale aj vytváranie menších „vreckových parkov“ a výsadbu stromov pri uliciach, aby sa zeleň sprístupnila väčšiemu počtu obyvateľov. Už aj obyčajné okná s výhľadom na zeleň môžu byť prospešné, rovnako ako tiché, prírodou obklopené priestory alebo komunitné programy ako meditácia v parku – ide o relatívne lacné riešenia na zlepšenie verejného zdravia v mestách.

Na osobnej úrovni Li priznáva, že práca na tomto projekte zlepšila aj jeho vlastný životný štýl. Častejšie chodí pešo do kancelárie a začal sa viac zaujímať o vtáky a rastliny, ktoré po ceste stretáva. „Aj so svojimi priateľmi sa rozprávam o tom, aby si všímali, ako aj krátke chvíle s prírodou môžu mať pozitívny vplyv. Táto práca mi pomohla uvedomiť si, že mestská príroda nie je len dobrá pre mestá – je dobrá pre nás,“ uzavrel Li.