Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Trump chce poslať ľudí na Mars. To najťažšie by ich čakalo až tam
Po viac ako polstoročí sa ľudstvo opäť vydalo k Mesiacu. Úspešná misia štvorčlennej posádky lode Orion priblížila návrat ľudí na jeho povrch. Americký prezident Donald Trump však zašiel ešte ďalej a za ďalší cieľ označil Mars. Hoci je od Zeme milióny kilometrov ďaleko, nejde len o vzdialenosť. Pôjde o to, či človek dokáže takúto misiu vôbec prežiť.
Detail marťanského povrchu zachytený roverom Perseverance. Jemný prach a ostré kamene by mohli poškodzovať techniku aj skafandre astronautov.
Cesta k Mesiacu a späť na Zem zabrala astronautom misie Artemis II desať dní. Počas nej museli prekonať vzdialenosť státisícov kilometrov. Vo vesmírnom ponímaní išlo o krátku „prechádzku“, v ľudskom meradle však už aj v tomto prípade ide o extrém. Veď skúste takým autom prejsť približne 385-tisíc kilometrov. Toľko je totiž vzdialená Zem od Mesiaca.
Video
Artemis II: Animácia pristátia modulu Orion v Tichom oceáne
Zdroj:
Reuters
V prípade Marsu sú čísla ešte drastickejšie. Aj v najbližšom bode je Mars vzdialený viac než 50 miliónov kilometrov. V tom najhoršom prípade až 400 miliónov. Dĺžka sa mení v dôsledku pohybu planét, no i kratšia vzdialenosť je mimo bežnej ľudskej predstavivosti.
Doteraz najvzdialenejším objektom, ktorý kedy ľudstvo vyslalo do vesmíru je sonda Voyager 1. Od začiatku svojho vesmírneho putovania v roku 1977 prešla už takmer 26 miliárd kilometrov a v novembri tohto roku dosiahne vzdialenosť jedného svetelného dňa od Zeme.
Aj po takmer polstoročí letu tak Voyager 1 stále neprekonal ani len vzdialenosť, ktorú svetlo prejde za jeden deň. V kontexte vesmíru ide pritom stále o zanedbateľnú vzdialenosť. O to väčšiu výzvu predstavuje snaha dostať človeka na Mars a späť.
Pri lete na Mars však dĺžka nehrá rozhodujúcu rolu. Podstatné je to, či tam človek dokáže prežiť a vrátiť sa bezpečne na Zem. Elon Musk hovorí o vyslaní ľudí na Mars už v roku 2031. Realistickejšie odhady však posúvajú takúto misiu skôr k polovici tohto storočia. Takáto cesta by znamenala výzvy, akým človek doteraz nikdy nečelil.
Neustály boj o prežitie
Po povrchu Marsu sa už roky pohybujú roboty vyslané ľuďmi. Dokážu analyzovať horniny, hľadať stopy vody či zachytávať zvuky vetra. Stroje zvládajú to, čo by pre človeka znamenalo extrémne riziko. Nepotrebujú kyslík, nevadí im všadeprítomná radiácia a nepotrebujú sa vrátiť domov.
Cesta na Mars s ľudskou posádkou by nebola len technologickou výzvou, ale neustálym bojom o prežitie. Len cesta tam by trvala približne šesť až deväť mesiacov. Posádku by navyše ohrozovala silná kozmická radiácia, proti ktorej poskytuje loď len obmedzenú ochranu.
Prečo to nejde rýchlejšie?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že stačí postaviť výkonnejšiu raketu a skrátiť čas letu. Realita je oveľa zložitejšia.
- Palivo je problém číslo jeden. Každé zrýchlenie si vyžaduje obrovské množstvo energie. Čím viac paliva veziete, tým je loď ťažšia. Vzniká začarovaný kruh, ktorý fyzika nedokáže jednoducho obísť.
- Rýchlosť nie je zadarmo. Súčasné sondy využívajú tzv. gravitačné manévre – „odrážajú sa“ od planét, aby získali rýchlosť bez spotreby paliva. Aj preto let k vzdialeným planétam trvá roky.
- Vesmír nemá brzdy. Zrýchliť je jedna vec, spomaliť druhá. Loď musí niesť palivo aj na brzdenie pri cieľovej planéte, čo opäť zvyšuje hmotnosť.
- Ľudské telo má limity. Aj keby sme vedeli letieť rýchlejšie, posádku obmedzuje radiácia, dlhodobý stav beztiaže a aj psychická záťaž.
Rizikom by bolo aj zlyhanie techniky. V prostredí, kde neexistuje rýchla pomoc zo Zeme, by aj drobná porucha mohla prerásť do fatálneho problému. To sa ukázalo aj počas misie Artemis, keď astronauti už niekoľko hodín po štarte hlásili problém s toaletou. Vo vesmíre môže aj tá najmenšia komplikácia spôsobiť vážne dôsledky.
K tomu sa pridáva aj psychická záťaž z dlhodobej izolácie, stiesneného priestoru a vedomia, že domov je vzdialený milióny kilometrov.
Skutočná výzva by ale pre ľudí začala až po pristátí. Na Marse by astronautov čakala kombinácia extrémov, kde by každá chyba mohla mať smrteľné následky.
Pre predstavu: riedka atmosféra Marsu má za následok, že teploty na povrchu kolíšu od –143 °C v noci až po +35 °C cez deň. Priemerná teplota povrchu planéty je okolo –56 °C.
Ďalšou hrozbou sú časté prachové búrky, ktoré môžu trvať aj niekoľko mesiacov. Búrky môžu prerásť až do celoplanetárneho charakteru, čím môžu ešte viac komplikovať prípadné misie s ľudskou posádkou. Prach v kombinácii s náročným terénom môže tiež poškodzovať techniku aj skafandre astronautov.
V prípade neriešiteľných technických alebo zdravotných ťažkostí astronautov by ani okamžitý návrat na Zem neprichádzal do úvahy. Posádka by po pristátí totiž musela čakať na vhodné postavenie planét pre návrat, čo znamená, že celá misia by sa mohla natiahnuť na viac než dva roky. A práve návrat je jednou z najväčších výziev, ktorým by musela ľudská posádka čeliť.
Mars tak nie je len ďalšia destinácia. Je to test, ktorý ukáže, či dokáže človek prežiť ďaleko za hranicami Zeme. Vyslanie ľudí na červenú planétu si podľa NASA bude vyžadovať riešenie jedných z najzložitejších výziev, akým kedy čelili.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.