Aj šimpanzy majú nezhody. V Ugande prerástli až do krvavého násilia
Vedci po prvý raz detailne zachytili, ako sa jedna komunita šimpanzov rozpadla na dve skupiny a postavila sa proti sebe.
Ilustračné foto
V ugandskom Národnom parku Kibale sa odohráva príbeh, ktorý znepokojuje aj skúsených primatológov. Jedna z najväčších známych komunít voľne žijúcich šimpanzov sa po rokoch vnútorného napätia rozdelila na dve skupiny. Z pôvodne spoločného spoločenstva sa stali smrteľní rivali.
Výskumníci sledovali komunitu Ngogo viac než tri desaťročia. Ešte v 90. rokoch išlo o mimoriadne početnú a zdanlivo súdržnú skupinu. Postupne sa však medzi zvieratami začali vytvárať menšie skupiny a samce, ktoré sa predtým pohybovali spolu, sa od seba začali vzďaľovať.
Rozpad, ktorý neprišiel naraz
Prvé náznaky vážnejšieho zlomu vedci zaznamenali v roku 2015. Dve časti komunity sa pri stretnutiach nespojili tak, ako bolo dovtedy bežné, ale začali sa vyhýbať jedna druhej. Z územia, ktoré kedysi patrilo všetkým, sa postupne stala hranica.
Nasledujúce roky ukázali, že nešlo o dočasné ochladenie vzťahov. Obe skupiny sa od seba oddelili pri pohybe, kŕmení aj rozmnožovaní. Samice a mláďatá sa prestali miešať, šimpanzy začali využívať odlišné časti územia a pôvodná komunita sa fakticky rozpadla.
Úplný zlom nastal po roku 2018. Menšia skupina začala útočiť na členov väčšej skupiny. Vedci zaznamenali opakované násilné prepady, pri ktorých zomierali dospelé samce, a od roku 2021 pribudli aj časté útoky na mláďatá.
Útoky na niekdajších druhov
Práve tento moment robí celý prípad výnimočným. Šimpanzy totiž nezaútočili na cudzincov z vedľajšieho územia, ale na jedince, s ktorými kedysi žili v jednej komunite. Spoločne sa kŕmili, čistili si srsť a hliadkovali. Neskôr sa však obrátili proti sebe.
Podľa výskumníkov ide o prvý prípad, keď sa takýto rozkol podarilo sledovať priamo v priebehu jeho vzniku a vývoja. Prípad býva prirovnávaný k známemu pozorovaniu Jane Goodallovej zo 70. rokov v Tanzánii, no vtedy nebol konflikt zdokumentovaný s takou podrobnosťou a neskôr sa objavili aj pochybnosti, či ho neovplyvnilo prikrmovanie šimpanzov.
Nová štúdia preto prináša vzácny pohľad na to, čo sa stane, keď sa rozpadne sociálna štruktúra vo vnútri jednej skupiny. Vedci opisujú obdobie, počas ktorého západná skupina usmrtila v priemere jedného dospelého samca a dve mláďatá ročne. Pri viacerých zmiznutiach navyše nie je vylúčené, že išlo o ďalšie nezdokumentované obete.
Prečo nastali rozkoly
Jednoznačná príčina zatiaľ známa nie je. Výskumníci upozorňujú, že komunita Ngogo bola nezvyčajne veľká, mala takmer 200 členov a viac než 30 dospelých samcov. Udržať pevné vzťahy v takomto početnom spoločenstve mohlo byť zložitejšie než v menších skupinách.
Svoju úlohu mohla zohrať aj zmena v hierarchii samcov. Vedci naznačujú, že po úmrtí niektorých dospelých jedincov, ktorí zrejme fungovali ako spojky medzi rôznymi časťami komunity, sa vzťahy začali rýchlo zhoršovať. Napätie mohla zosilniť aj výmena alfa samca.
Ďalší odborníci pripomínajú aj ekologický tlak. Hoci je prostredie v Kibale bohaté na zdroje, takto početná komunita mohla naraziť na hranice toho, čo územie dokáže dlhodobo uživiť. Práve kombinácia sociálneho napätia a súťaže o priestor či potravu mohla vytvoriť podmienky pre trvalý rozkol.
Čo to hovorí o ľuďoch
Autori štúdie sú opatrní pri používaní pojmu občianska vojna. U ľudí má tento výraz presný politický význam a šimpanzy netvoria štáty ani národy. Napriek tomu považujú porovnanie za užitočné v jednom dôležitom bode. Násilie totiž neprišlo medzi neznámymi skupinami, ale medzi jedincami, ktoré sa dobre poznali.
Práve to robí zistenia z Ugandy takými podnetnými. Naznačujú, že na vznik kolektívneho násilia nemusia byť potrebné ideológie ani zložité politické štruktúry. Niekedy stačí, aby sa oslabili každodenné väzby, zmenila sa rovnováha moci a z bývalých spojencov sa stali nepriatelia. Výskum zároveň neprináša jednoduchý odkaz, že konflikt je nevyhnutný. Odborníci pripomínajú, že opice bonobo, ďalší blízki príbuzní človeka, vytvárajú odlišné a tolerantnejšie vzťahy medzi skupinami.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.