Mozog pod vplyvom psychedelík prepája myslenie so zmyslami, potvrdili vedci

Psychedeliká v mozgu zanechávajú spoločný nervový podpis

Psychedeliká ako LSD, psilocybín, DMT, mezkalín či ayahuasca pôsobia na mozog rozdielnym spôsobom, no výsledný efekt má podľa vedcov prekvapivo spoločné črty. Najnovšia rozsiahla analýza mozgových snímok naznačuje, že tieto látky dočasne narúšajú bežné usporiadanie mozgovej činnosti a vytvárajú stav, v ktorom spolu komunikujú oblasti, ktoré bývajú za normálnych okolností oddelenejšie.

Výskumníci spojili 11 samostatných súborov dát z piatich krajín a analyzovali viac než 500 skenov mozgu od 267 ľudí. Išlo o doteraz jednu z najväčších prác svojho druhu. Cieľ bol jednoduchý, no dôležitý. Zistiť, či sa za pestrými a často veľmi subjektívnymi zážitkami po užití psychedelík skrýva spoločný vzorec v aktivite mozgu.

Keď sa stiera hranica medzi vnímaním a myslením

Najvýraznejší výsledok sa týkal komunikácie medzi oblasťami zodpovednými za vyššie myslenie a časťami mozgu, ktoré spracúvajú zrak, pohyb či ďalšie zmyslové podnety. Inými slovami, centrá spojené s abstraktným uvažovaním, plánovaním alebo sebauvedomením sa počas účinku psychedelík prepájajú so senzorickými systémami intenzívnejšie než zvyčajne.

Práve tento zosilnený „rozhovor“ medzi rôznymi mozgovými sieťami môže pomáhať vysvetliť, prečo ľudia pod vplyvom týchto látok opisujú rozostrenie hranice medzi vnútorným prežívaním a vonkajším svetom. Myšlienky môžu pôsobiť zmyslovo živšie, bežné vnemy sa môžu zdať nezvyčajne významné a vlastné vedomie akoby stratilo pevnú kostru.

Vedci tento jav označili ako akýsi neurálny odtlačok psychedelického stavu. Nejde o jednu „zapnutú“ oblasť mozgu, ale o celkovú zmenu v tom, ako si jednotlivé časti vymieňajú informácie. Bežná hierarchia, v ktorej má mozog pomerne jasne rozdelené úlohy, sa na určitý čas splošťuje.

Stará predstava má trhliny

Dlhší čas sa v odbornej diskusii objavovala predstava, že psychedeliká rozkladajú niektoré mozgové siete, prípadne ich dočasne „vypínajú“. Nová analýza však takýto obraz jednoznačne nepodporila. Namiesto rozpadu sietí sa častejšie ukazovalo ich netypické prepájanie. To je podstatný posun aj pre výskum možného terapeutického využitia týchto látok.

Psychedeliká sa dnes skúmajú ako potenciálna súčasť liečby depresie, posttraumatickej stresovej poruchy či ďalších psychických ťažkostí. Ak má vzniknúť spoľahlivý klinický prístup, nestačí vedieť, že látka u niekoho zaberá. Potrebné je rozumieť aj tomu, čo presne robí s mozgom.

Zaujímavé výsledky sa objavili aj v hlbších štruktúrach mozgu, najmä v oblastiach súvisiacich s návykmi, učením a koordináciou pohybu. Práve tam sa tiež opakovane ukazovalo zosilnené prepojenie so senzorickými časťami kôry. Naopak, talamus, ktorý sa často opisuje ako akási vstupná brána zmyslových informácií, v tejto práci nevykázal taký spoľahlivý a jednotný vzorec zmien, ako predpokladali niektoré staršie teórie.

Prečo je veľká analýza dôležitá

Výskum psychedelík bol dlhé roky rozdrobený. Mnohé štúdie pracovali s malým počtom účastníkov a ich výsledky sa nie vždy zhodovali. Raz sa pozornosť sústredila na jednu mozgovú sieť, inokedy na inú. Aj preto bolo ťažké oddeliť skutočne opakujúce sa efekty od náhodných odchýlok.

V tomto prípade vedci použili jednotný postup spracovania dát a štatistický model, ktorý nehodnotil iba to, či sa nejaký efekt objavil, ale aj mieru istoty, s akou sa dá o ňom hovoriť. Takýto prístup pomáha postaviť výskum na pevnejší základ. Pri oblasti, ktorá rýchlo rastie a zároveň priťahuje veľkú pozornosť verejnosti, je to obzvlášť dôležité.

Najpresvedčivejšie výsledky priniesli dáta o psilocybíne a LSD, kde bolo k dispozícii najviac skenov. Pri DMT, mezkalíne a ayahuaske boli vzorky menšie, preto sa pri týchto látkach objavovala väčšia neistota. Spoločný vzorec sa však podľa autorov ukázal aj napriek týmto rozdielom.

Sľubný smer, ale nie konečná odpoveď

Hoci ide o významný posun, otázky zostávajú. Funkčná magnetická rezonancia nesleduje aktivitu neurónov priamo, ale zmeny v prekrvení mozgu. Niektorí odborníci preto upozorňujú, že časť pozorovaných efektov môže súvisieť aj s tým, ako psychedeliká vplývajú na cievy. To neznamená, že výsledky sú nesprávne, skôr to pripomína, že obraz ešte nie je úplný.

Nie je zatiaľ jasné ani to, čo sa deje po odznení akútneho účinku. Práve to môže byť rozhodujúce pre pochopenie, či a ako súvisí krátkodobá zmena v komunikácii mozgových sietí s dlhodobejším zlepšením psychického stavu. Budúce štúdie preto zrejme spoja fMRI s ďalšími metódami, napríklad elektroencefalografiou, aby bolo možné sledovať mozog presnejšie a z viacerých uhlov.