Vedcom sa podarilo zvrátiť priebeh cukrovky 1. typu. Pokus na myšiach prináša nádej cukrovkárom
Vedci vytvorili zmiešaný imunitný systém, vďaka ktorému myši prijali transplantované bunky bez látok na potláčanie imunitnej odozvy.
Ilustračné foto.
Cukrovka 1. typu vzniká, keď imunitný systém omylom zničí bunky pankreasu produkujúce inzulín. Bez neho stúpa hladina cukru v krvi na nebezpečné hodnoty. Preto sú pacienti odkázaní na jeho pravidelné užívanie. Aj pri modernej liečbe však zostáva zvýšené riziko poškodenia srdca, obličiek či zraku.
Dlhé roky preto veda hľadá spôsob, ako zničené bunky nahradiť transplantáciou. Problém je v tom, že organizmus darované bunky spravidla rozpozná ako cudzie a začne ich napádať. Výsledkom býva celoživotné používanie silných liekov, ktoré tlmia imunitnú odozvu, no zároveň zvyšujú náchylnosť na infekcie aj ďalšie komplikácie.
Imunitný systém zložený z dvoch častí
Nová štúdia ukázala, že u myší je tento problém možné vyriešiť aj inak. Výskumníci vytvorili takzvaný chimérický, teda zmiešaný imunitný systém, ktorý obsahuje bunky príjemcu aj darcu. Vďaka tomu sa telo naučilo identifikovať transplantované bunky produkujúce inzulín nie ako hrozbu, ale ako tkanivo, ktoré môže tolerovať.
Kľúčom bolo podanie krvotvorných kmeňových buniek a pankreatických ostrovčekov od toho istého darcu. Kmeňové bunky sa po usadení v kostnej dreni podieľali na prestavbe imunitného prostredia. Zároveň pomohli utlmiť tie zložky obranyschopnosti, ktoré boli nastavené na útok proti bunkám vytvárajúcim inzulín.
Staršie postupy si pri podobnom postupe vyžadovali agresívne zničenie pôvodnej imunity chemoterapiou alebo ožarovaním. Taký zásah však organizmus na určitý čas prakticky nechal bez obrany. Vedecký tím zo Stanfordovej univerzity preto skúsil šetrnejší prístup, ktorého cieľom nebolo imunitu vymazať, ale preučiť.
Šetrnejšia príprava organizmu
Vedci použili kombináciu viacerých protilátok, nízkej dávky žiarenia a lieku baricitinib, ktorý sa využíva aj pri reumatickej artritíde. Tento postup vytvoril v kostnej dreni priestor pre časť buniek darcu, no bez úplného odstránenia buniek príjemcu. Inými slovami, vznikla rovnováha, v ktorej mohli vedľa seba fungovať obe zložky imunitného systému.
Práve táto rovnováha sa ukázala ako rozhodujúca. Dozreté bunky darcu postupne „upokojili“ zvyšok imunity a zároveň pomohli odstrániť tie bunky, ktoré boli naprogramované útočiť na pankreatické ostrovčeky. Transplantované tkanivo tak v tele zostalo a plnilo svoju úlohu dlhodobo.
Celý proces trval približne 12 dní. Imunitný systém nebol počas neho úplne zničený a použité ožarovanie bolo miernejšie než pri bežných transplantáciách kostnej drene. Ešte 20 týždňov po zákroku myši produkovali inzulín a vyšetrenia neukázali známky zlyhávania transplantátu ani vážnej poruchy imunity.
Sľubný výsledok, nie hotová liečba
Napriek presvedčivým výsledkom ide zatiaľ len o experiment na zvieratách. Preniesť podobný postup do klinickej praxe nebude jednoduché. Niektoré protilátky použité v pokusoch nemajú schválené náhrady pre ľudí. Ďalšou výzvou je dlhodobá stabilita zmiešaného imunitného systému. U myší sa rovnováhu podarilo udržať, no pri ľuďoch by musela fungovať celé desaťročia. Ak by sa narušila, transplantované bunky by mohli postupne zaniknúť alebo by sa mohla objaviť nebezpečná odmietavá reakcia.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.