Najnovšie

Krokodíly dokážu spať jednou polovicou mozgu

Krokodíly dokážu spať s jedným otvoreným okom. Tvrdia to austrálski vedci, podľa ktorých tieto živočíchy majú pravdepodobne počas spánku neaktívnu len jednu hemisféru mozgu, zatiaľ čo druhá ostáva na pozore. Podobný fenomén vedci v minulosti pozorovali u niektorých vtákov, delfínov či ďalších plazov.

28.10.2015 11:15
odoberať
Google News
zdieľať
krokodíl
Foto: SHUTTERSTOCK
Krokodíly vedia spať s jedným otvoreným okom, ktorým sledujú okolie.

Vedci sledovali nedospelé krokodíly morské počas spánku, pričom tieto plazy si v prítomnosti človeka nechali otvorené jedno z očí. Zároveň pohľad otvoreného oka smeroval na tohto človeka. „Ak bol v miestnosti, určite ho sledovali,“ priblížil John Lesku z La Trobe University v Melbourne. Ako tiež vysvetlil, krokodíly nechali jedno oko otvorené aj po tom, čo osoba opustila miestnosť. Pohľad pritom stále smeroval na miesto, kde sa nachádzala. Podľa Leska tak krokodíly pomocou jedného vnímajúceho oka dávajú pozor na potenciálne hrozby.

Okrem stretnutia s človekom vedci sledovali správanie krokodíla, keď bol v prítomnosti iného. V tomto prípade mali oba krokodíly tendenciu nechať si počas spánku otvorené jedno oko. Podľa vedcov to naznačuje známy fenomén nazývaný unihemisférický spánok, čiže spánok jednej polovice mozgu, pozorovaný napríklad u mrožov a delfínov. Týmto živočíchom pravdepodobne pomáha udržať sa v skupine aj počas odpočívania. Naopak, niektoré vtáky ho využívajú ako prostriedok ochrany pred predátormi. Podľa Johna Leska sa zdá, že nedospelé krokodíly morské používajú unihemisférický spánok v oboch situáciách.

Potvrdiť svoju hypotézu plánuje vedec so svojím tímom s pomocou nahrávania mozgových vĺn krokodílov. Na prípravách testu sa podieľajú aj vedci z Nemecka. V prípade, že sa unihemisférický spánok u krokodílov potvrdí, bude to znamenať, že neaktívny celý mozog počas spánku majú iba suchozemské cicavce vrátane ľudí. „Tak sa náš spánok zrazu stane niečím nezvyčajným,“ vyjadril sa Lesku, ktorý svoj objav popísal v magazíne Journal of Experimental Biology.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy