Káva mení črevný mikrobióm a môže súvisieť s lepšou náladou
Nová štúdia naznačuje, že káva mení črevný mikrobióm a môže súvisieť s lepšou náladou. Aj bez kofeínu.
Ilustračné foto
Káva má povesť nápoja s vysokým obsahom kofeínu, ktorý človeka postaví na nohy a zaženie únavu. Nový výskum írskych vedcov však naznačuje, že účinky kávy môžu byť oveľa komplexnejšie. Podieľať sa môže aj na zmene nálady, stresu či fungovaní čriev.
Tím z University College Cork a výskumného centra APC Microbiome Ireland sledoval 62 ľudí. Polovica z nich pravidelne pila tri až päť šálok kávy denne, druhá polovica kávu nepila vôbec. Výskumníci porovnávali psychické rozpoloženie, stres, kvalitu spánku a pohyb. Objektívnejšie dáta získali aj zo vzoriek stolice, moču aj pomocou rôznych imunitných ukazovateľov v krvi.
Káva nie je iba kofeín
Na začiatku sa obe skupiny výrazne nelíšili v hmotnosti, krvnom tlaku, úzkosti, depresívnych príznakoch, kvalite spánku ani v črevných ťažkostiach. Rozdiely sa však objavili v zložení črevných baktérií a pri niektorých zápalových a imunitných ukazovateľoch.
Aby sa ukázalo, či rozhodujúci vplyv má práve kofeín, pravidelní kávičkári si museli dať od kávy dvojtýždňovú prestávku. Potom sa ku káve vrátili, no nie všetci pili rovnakú zmes. Časť pila bežnú kávu s kofeínom, časť bezkofeínovú. Účastníci pritom nevedeli, ktorý variant majú vo svojej šálke.
Po troch týždňoch sa ukázalo, že črevný mikrobióm reagoval tak na kávu s kofeínu, ako aj na bezkofeínovú kávu. Z toho vedcom vyplynulo, že káva pôsobí na telo aj pomocou iných látok, než len kofeínu. Do hry vstupujú polyfenoly, antioxidanty a ďalšie zlúčeniny, ktoré vznikajú alebo sa strácajú pri pražení.
Črevo komunikuje s mozgom
Vedci dlhšie skúmajú takzvanú črevno-mozgovú os, teda prepojenie medzi tráviacim traktom, nervovou sústavou, imunitou a psychikou. Črevné baktérie dokážu ovplyvňovať metabolity, zápalové procesy aj látky, ktoré súvisia s náladou. Práve preto je zaujímavé, že po návrate ku káve sa u účastníkov zmenili nielen mikróby v črevách, ale aj subjektívne vnímanie stresu a psychickej pohody.
Ľudia pijúci kávu s kofeínom aj bez kofeínu hlásili nižšie úrovne stresu, menej depresívnych príznakov a nižšiu impulzivitu. Objavili sa aj zmeny spojené s nižším zápalom. Autori štúdie zároveň uvádzajú, že káva súvisela s lepšou náladou a vyšším výkonom pri niektorých kognitívnych úlohách.
Bežná káva a bezkofeínová káva však nepôsobili úplne rovnako. Káva s kofeínom bola výraznejšie spojená so zníženou úzkosťou, lepšou pozornosťou, bdelosťou, zvládaním stresu a nižším krvným tlakom. Bezkofeínová káva zas priniesla účastníkom lepší spánok, vyššiu fyzickú aktivitu a lepšie výsledky v pamäťových úlohách.
Dve kávy, dva odlišné účinky
Zistenia naznačujú, že kofeín môže mať špecifický vplyv na pozornosť a okamžitú mentálnu výkonnosť. To nie je prekvapivé. Kofeín v mozgu tlmí signály únavy. Aj preto je človek po šálke kávy zväčša aktívnejší.
Zaujímavejšie je, že bezkofeínová káva nevyšla ako „prázdna“ verzia nápoja. Aj bez povzbudzujúceho účinku kofeínu sa spájala so zmenami mikrobiómu a s lepšími výsledkami pri pamäťových cvičeniach a nálade.
Niektoré baktérie boli u kávičkárov tiež zastúpené vo vyššej miere než u ľudí, ktorí kávu nepili. Autori štúdie spomínajú napríklad mikróby súvisiace s prostredím v žalúdku, žlčovými kyselinami a obranou proti nežiaducim baktériám. Presný mechanizmus ale zatiaľ zostáva nejasný. Výskum takisto neprináša presnú odpoveď na otázku koľko kávy je vhodné počas dňa vypiť a aké množstvo je už škodlivé. Navyše tento nápoj množstvo ľudí nepije v „čistej forme,“ ale ochucuje si ho mliekom, cukrom, sirupmi či smotanou.
Súvisiace články
Komunikácia | pred 5 mesiacmi | 5
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.