Mladí nechcú sociálne siete zakázať. Chcú, aby im dospelí konečne rozumeli
Prieskum ukázal, že mladí nechcú paralelný, umelý internet. Chcú bezpečnejšie prostredie tam, kde už dnes fungujú ich vzťahy, konflikty aj každodenná komunikácia.
Mladí priznávajú, že vekové obmedzenia pri sociálnych sieťach by sa pokúšali obísť.
Diskusia o tom, či majú deti a mladí ľudia tráviť menej času na sociálnych sieťach, sa často vedie bez nich. Nový kvalitatívny prieskum IPčka a agentúry FOCUS z marca 2026 však ukazuje, že tínedžeri problém nevnímajú čierno-bielo. Sociálne siete pre nich nie sú iba zdrojom zábavy, videí a algoritmicky podsúvaného obsahu. V prvom rade sú komunikačným nástrojom, cez ktorý udržiavajú kontakt s rovesníkmi. Práve kontakt označili za najdôležitejšiu funkciu sociálnych sietí.
Z materiálu vyplýva, že mladí na sieťach denne trávia približne dve až šesť hodín. Sami pritom priznávajú, že tento čas môže mať na ich náladu rozdielny vplyv. Sociálne siete opisujú ako nestabilný emočný priestor. Niekedy im pomáhajú cítiť sa lepšie, inokedy ich náladu zhoršujú. Negatívne pôsobí najmä nadmerné používanie, porovnávanie, škodlivý obsah či tlak, ktorý vzniká z neustálej prítomnosti online.
Zaujímavé je, že benefitom sociálnych sietí podľa mladých často nie je samotný obsah. Dôležitejší je pocit, že im niekto napísal, že niekomu chýbajú alebo že na nich niekomu záleží. To je aj dôvod, prečo by regulácia postavená iba na zákaze alebo tvrdom obmedzení veku mohla byť kontraproduktívna. Mladí síce vekové limity považujú za rozumné riešenie, zároveň však otvorene hovoria, že by sa ich pravdepodobne snažili obísť. Na presnej hranici sa nezhodli, v diskusiách zaznievali návrhy od 13 až po 18 rokov.
Prieskum ukazuje aj istú generačnú nedôveru. Mladí si myslia, že pri regulácii sociálnych sietí by mali najväčšiu úlohu zohrávať rodičia a samotní prevádzkovatelia platforiem. Pri platformách sú však skeptickí, pretože si uvedomujú, že ich prioritou je zisk. Pri rodičoch zas pochybujú o ich digitálnych zručnostiach. Keď mali ohodnotiť, ako rodičia rozumejú sociálnym sieťam a ich rizikám, vyšla z toho „slabá“ trojka. Kriticky vnímajú aj prípady, keď rodičia sami trávia veľa času pred obrazovkami a nejdú deťom príkladom.
Školy z toho nevychádzajú oveľa lepšie. Vzdelávanie o sociálnych sieťach mladí označujú za zastarané, nesystémové a často príliš základné. Podľa nich nestačí opakovať všeobecné poučky o tom, že na internet sa nemajú dávať osobné údaje. Chcú praktickejšie a pravidelné vzdelávanie, ktoré by sa venovalo kritickému mysleniu, duševnému zdraviu, bezpečnosti, algoritmom aj tomu, ako rozpoznať rizikové správanie online. A nemalo by byť určené len im, ale aj dospelým a rodičom.
Mladí pritom reguláciu ako takú neodmietajú. Naopak, prevažne sa zhodujú, že sociálne siete treba regulovať zákonom. Prirovnávajú ich k oblastiam, ktoré štát už reguluje, napríklad k šoférovaniu alebo návykovým látkam. Zároveň však majú pocit, že oni sami už dokážu online prostredie zvládať samostatne a najväčšiu ochranu potrebujú najmä mladšie deti.
Z odporúčaní prieskumu preto vyplýva, že samotné vekové limity nestačia. Opatrenia by sa mali kombinovať s reguláciou obsahu, zodpovednosťou platforiem a účinnou moderáciou škodlivých prejavov, ako sú kyberšikana, nenávisť či násilie. Autori odporúčajú aj využívanie technologických nástrojov vrátane umelej inteligencie, no zároveň zdôrazňujú, že pravidlá musia byť vymáhateľné.
Dôležitý je aj sociálny rozmer. Ak dospelí mladým niečo berú, mali by im ponúknuť zmysluplnú náhradu. IPčko upozorňuje na potrebu bezpečných priestorov, nízkoprahových centier, dostupnej psychologickej pomoci a sprevádzania mladých v online svete. Zákaz bez porozumenia by podľa týchto zistení mohol vyvolať skôr vzdor než ochranu.
Jedno odporúčanie je pritom veľmi jasné: nezavádzať oddelené „detské“ sociálne siete. Mladí ich odmietli vo všetkých skupinách. Nechcú paralelný, umelý internet. Chcú bezpečnejšie prostredie tam, kde už dnes fungujú ich vzťahy, konflikty aj každodenná komunikácia. A najmä chcú, aby sa o nich nerozhodovalo bez nich.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.