Predošlé voľby majú na budúce rozhodnutia väčší vplyv, než sa predpokladalo
Podľa novej nemeckej štúdie pri rozhodovaní často nezvíťazí lepšia možnosť, ale tá, po ktorej človek už siahol v minulosti.
U psychológa.
Prečo je niekedy také zložité posunúť sa vpred a neurobiť tie isté chyby ako v minulosti? A to aj vtedy, keď sa objaví lepšia alternatíva? Nový výskum z Technickej univerzity v Drážďanoch naznačuje, že odpoveď sa nemusí ukrývať len v racionálnom rozpoznávaní výhod a nevýhod. Zásadnú úlohu zrejme zohráva aj opakovanie vzorcov z minulosti.
Tím vedený profesorom Stefanom Kiebelom sa zameral na to, ako je u ľudí podmienený výber v jasne vymedzených situáciách a čo sa stane, ak sa ich zmenou dôjde k vzniku nových alternatívnych možností. Vedci analyzovali deväť nových rozhodovacích úloh a zároveň pracovali so šiestimi už existujúcimi dátovými súbormi. Spolu skúmali správanie viac než 700 účastníkov.
Keď rozhodujú zvyky
Výsledky naznačili, že mnohé zdanlivo nelogické voľby nevznikajú preto, že by si človek v hlave neustále prepočítaval hodnotu každej možnosti vo vzťahu k ostatným. Často stačí, že v minulosti niektorú možnosť uprednostnil a tento krok má tendenciu zopakovať aj neskôr. Dokonca aj v inom prostredí.
Inými slovami, rozhodovanie nemusí byť vždy racionálne v štýle „čo sa oplatí viac.“ Niekedy sa človek uchýli k skratkám. Jeho mozog si totiž zapamätá voľbu z minulosti a pri ďalšej príležitosti k nej siahne znovu. Takýto mechanizmus môže byť nenápadný, no jeho vplyv je podľa vedcov výraznejší, než sa doteraz predpokladalo.
Výskumníci si túto možnosť overovali pomocou hierarchického bayesovského modelu posilňovaného učenia. Ten spojil dva základné prvky. Učenie sa pomocou odmien a sklon opakovať už vykonané kroky. Práve tento model sa ukázal ako presvedčivejší než vysvetlenia založené na zložitejších výpočtoch či na takzvanej normalizácii hodnôt.
Opakovaná voľba mení aj to, ako veci pôsobia
Azda najzaujímavejším zistením je, že opakovanie neovplyvňuje len samotný výber. Mení aj to, ako človek danú možnosť hodnotí. Možnosti, ktoré si účastníci vyberali častejšie, nevnímali iba ako známe. Považovali ich aj za lepšie.
Takýto efekt pomáha vysvetliť viacero každodenných situácií. Platí to pri nakupovaní, pri výbere obľúbených značiek aj pri bežných rutinách, od ranných návykov až po zaužívané spôsoby riešenia problémov. Človek môže mať pocit, že sa rozhodol na základe kvality, no v skutočnosti mohla zohrať hlavnú úlohu sila predchádzajúceho zvyku.
Zistenia publikované v časopise Communications Psychology tak ponúkajú realistickejší pohľad na to, ako vznikajú preferencie. Rozhodovanie sa neukazuje len ako výsledok chladného zvažovania, ale aj ako proces, do ktorého vstupuje pamäť na vlastné konanie.
Prečo je to dôležité aj mimo laboratória
Podobné poznatky môžu byť užitočné nielen pre psychológiu a behaviorálny výskum, ale aj pri navrhovaní prostredia, v ktorom sa ľudia rozhodujú. Spôsob, akým sú možnosti usporiadané, ako často sa opakujú alebo ako rýchlo sa stávajú „známymi,“ môže mať väčší vplyv než samotná kvalita ponuky.
Štúdia zároveň pripomína, že pri mnohých voľbách nie je rozhodujúca len logika prítomného okamihu. Do hry vstupujú aj stopy po minulých krokoch. A práve tie môžu nenápadne držať človeka pri rozhodnutiach, ktoré už dávno nemusia byť najvýhodnejšie.
Súvisiace články
Technológie | pred 6 mesiacmi | 4
Vedci z CERN-u dosiahli historický míľnik: antihmotu poslali na cesty
Technológie
|
pred 6 mesiacmi
|
5
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.