Kto riadi to, čo pozeráme? Spor o smart televízory ukazuje, kto ovláda a manipuluje naše preferencie
V Bruseli sa opäť rozhorel spor medzi európskymi regulátormi, médiami a technologickými gigantmi. Tentoraz nejde o sociálne siete ani umelú inteligenciu, ale o smart televízory. Práve tie podľa vysielateľov rozhodujú o tom, čo ľudia sledujú – a kto na tom zarobí.
Tradiční vysielatelia sa boja moci, ktorú nad tým, čo pozeráme, získali veľké technologické spoločnosti. (ilustračné foto)
Jednou z najdiskutovanejších technologických tém posledných dní v Európe je nový tlak na sprísnenie pravidiel pre veľké technologické firmy, ktoré ovládajú operačné systémy smart televízorov. Európske médiá a vysielatelia tvrdia, že spoločnosti ako Google, Amazon, Apple či Samsung získali príliš veľkú kontrolu nad tým, aký obsah sa dostane k divákom.
Podľa združení komerčných televízií v Európe majú technologické firmy vďaka vlastným operačným systémom a odporúčacím algoritmom postavenie takzvaných „strážcov brány“. To znamená, že rozhodujú o tom, ktoré aplikácie sa zobrazia na hlavnej obrazovke televízora, ktoré služby sa dajú ľahko spustiť a ktoré zostanú skryté. V praxi tak môžu uprednostňovať vlastné platformy alebo partnerov a znevýhodňovať tradičných vysielateľov.
Európski regulátori preto zvažujú, že tieto systémy zaradia pod prísnejšie pravidlá zákona o digitálnych trhoch, známeho ako DMA (Digital Markets Act). Tento zákon už dnes umožňuje obmedzovať dominantné postavenie veľkých technologických firiem, no zatiaľ sa zameriaval najmä na internetové vyhľadávače, sociálne siete či mobilné operačné systémy. Smart televízory sa doteraz považovali za menej dôležité, no rýchly rast streamovacích služieb situáciu zmenil.
Najväčší tlak smeruje na to, aby sa aj výrobcovia televízorov a prevádzkovatelia ich systémov mohli označiť za takzvaných gatekeeperov, teda strážcov prístupu na digitálny trh. Ak by sa to stalo, museli by dodržiavať rovnaké pravidlá ako dnes Google, Apple alebo Meta. To by znamenalo napríklad zákaz zvýhodňovania vlastných služieb, povinnosť umožniť prístup konkurencii a väčšiu transparentnosť algoritmov, ktoré rozhodujú o tom, aký obsah sa zobrazí na domovskej obrazovke.
Vysielatelia upozorňujú, že televízor sa stal hlavným zariadením na sledovanie videa a boj o miesto na jeho obrazovke je dnes rovnako dôležitý ako boj o čo najvyššie miesto vo výsledkoch vyhľadávania. Ak má používateľ na prvom mieste Netflix, YouTube alebo vlastnú službu výrobcu televízora, klasické televízie strácajú divákov aj príjmy z reklamy.
Celý spor má aj politický rozmer. Európska únia sa už niekoľko rokov snaží znížiť závislosť od amerických technologických gigantov a zároveň chrániť vlastný mediálny trh. Regulácie ako DMA, DSA (Digital Services Act – Akt o digitálnych službách), či pripravované úpravy kybernetickej bezpečnosti majú zabezpečiť, aby digitálne služby fungovali férovo a aby mali európske firmy šancu konkurovať globálnym hráčom.
Najnovší spor o smart televízory ukazuje, že boj o digitálnu suverenitu je čoraz intenzívnejší a presúva sa do nových oblastí, ktoré ešte pred pár rokmi neboli vôbec dôležité. O tom, čo uvidíme na obrazovke, totiž čoraz menej rozhodujeme my a čoraz viac softvér a algoritmy, ktoré beží na pozadí. A práve o kontrolu nad týmto softvérom sa dnes v Európe vedie pomerne ostrý boj, ktorá ani zďaleka nie je rozhodnutý..
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.