Deti, ktoré jedia viac ultraspracovaných potravín, mávajú častejšie problémy so správaním, zistili kanadskí vedci
Kanadská štúdia naznačuje, že trojročné deti s vyšším podielom ultraspracovaných potravín v jedálničku mávajú o dva roky neskôr častejšie problémy so správaním a reguláciou emócií.
Ilustračné foto
Čipsy, sladené nápoje, instantné alebo hotové mrazené jedlá. Tieto produkty sú lacné, dostupné a rýchle na prípravu. Práve preto tvoria v Severnej Amerike takmer polovicu denného kalorického príjmu predškolských detí. Výskumníci z Torontskej univerzity skúmali, či strava v ranom detstve súvisí s neskoršími problémami v správaní. Vedci sa rozhodli zistiť, či ultraspracované potraviny súviseli s vyšším výskytom problémov v správaní dieťaťa a zvládaní jeho vlastných emócií.
Odpoveď, ktorú priniesla štúdia publikovaná v odbornom časopise JAMA Network Open, nie je povzbudivá. Čím viac kalórií z takýchto potravín trojročné deti prijímali, tým horšie výsledky dosahovali o dva roky neskôr v štandardizovaných hodnoteniach správania.
Predškolský vek ako kľúčové obdobie
Výskum vychádza z údajov rozsiahleho kanadského projektu CHILD Cohort Study, ktorý sleduje deti od útleho veku až do dospievania. Vedci sa zamerali na stravovacie návyky viac ako 2-tisíc detí vo veku troch rokov. Keď tieto deti dovŕšili päť rokov, posúdili ich emocionálne prejavy a správanie pomocou overených testovacích nástrojov.
Prečo sa vedci zamerali na obdobie predškolského veku? Práve vtedy sa totiž formujú základné schopnosti emocionálnej regulácie, sociálne zručnosti aj stravovacie zvyky, ktoré môžu pretrvávať dlhé roky. Akékoľvek vonkajšie vplyvy v tomto veku môžu mať vplyv na vývoj psychiky dieťaťa.
Úzkosť, agresivita, hyperaktivita
Výsledky ukázali, že každých desať percent kalórií pochádzajúcich z ultraspracovaných potravín zvyšoval výskyt prejavov akými sú úzkosti, strach, agresivita alebo hyperaktivita. S pribúdajúcim množstvom skonzumovaných priemyselne spracovaných jedál sa zvyšovalo aj miera problémov so správaním. Niektoré kategórie potravín vykazovali obzvlášť silnú súvislosť. Prírodne a umelo sladené nápoje, ako aj hotové jedlá na rýchlu prípravu či ohriatie (ako napríklad hranolky alebo makaróny so syrom) boli spojené s výraznejšími problémami v správaní.
Vedci taktiež simulovali hypotetický scenár, v ktorom by desať percent kalórií z ultraspracovaných potravín nahradili minimálne spracovanými alternatívami, napríklad ovocím, zeleninou alebo celozrnnými výrobkami. Modelové výpočty naznačili, že takáto zmena by mohla viesť k zníženiu rizika vzniku problémov so správaním.
Čo stojí za touto súvislosťou
Mechanizmus, ktorý spája konzumáciu ultraspracovaných potravín s emocionálnym vývojom, zatiaľ nie je plne objasnený. Výskumný tím sa teraz zameriava na skúmanie toho, či tieto potraviny menia zloženie črevného mikrobiómu a ako by prípadné zmeny mohli ovplyvňovať zápalové procesy v tele.
Táto spojitosť nie je náhodná. Prepojenie medzi črevným mikrobiómom a mozgom totiž patrí k najviac skúmaným oblastiam súčasnej vedy a výsledky viacerých štúdií naznačujú, že črevné baktérie môžu mať priamy vplyv na vývoj a fungovanie mozgu. Ak by sa ukázalo, že ultraspracované potraviny tento mikrobióm narúšajú, bol by to dôležitý krok k pochopeniu celej škály problémov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.