Najnovšie

Prerušovaný pôst nie je žiadnou skratkou k chudnutiu, potvrdzuje rozsiahla analýza

Rozsiahla analýza ukazuje, že prerušovaný pôst nepomáha pri úbytku hmotnosti viac než iné diéty. Chýba však dlhodobá perspektíva.

18.2.2026 12:00
odoberať
Google News
zdieľať
chudosť, štíhlosť, extrémne chudnutie
Foto: SHUTTERSTOCK
Ilustračné foto.

Zabudnúť na raňajky, jesť iba osem hodín denne alebo vydržať dva dni v týždni takmer bez jedla. Prerušovaný pôst sa stal symbolom modernej disciplíny a podľa mnohých aj rýchlou cestou k štíhlejšej postave. Podľa najnovších analýz publikovaných na Cochrane Database of Systematic Reviews, ktoré zohľadňujú množstvo štúdií na túto tému, je prerušovaný pôst prinajmenšom kontroverzný.

Medzinárodný tím výskumníkov sa totiž pozrel na viac než dve desiatky klinických štúdií, do ktorých bolo zapojených takmer dvetisíc dospelých s nadváhou alebo obezitou. Porovnávali rôzne formy prerušovaného pôstu s klasickými odporúčaniami, ako napríklad obmedzenie kalórií a úpravu jedálnička.

Úbytok hmotnosti bez výrazného náskoku

Výsledok? Rozdiely boli minimálne. Ľudia, ktorí sa stravovali v časovo obmedzenom režime alebo držali pôst niekoľko dní v týždni, schudli v priemere približne tri percentá svojej telesnej hmotnosti. To je síce merateľný posun, no z pohľadu medicíny nejde o výrazný rozdiel. Za klinicky významné sa totiž považuje až päťpercentné zníženie hmotnosti, ktoré už môže výraznejšie zlepšiť krvný tlak, hladinu cukru či tukov v krvi.

Klasické diéty pritom priniesli veľmi podobné výsledky. V niektorých prípadoch sa dokonca efekt prerušovaného pôstu blížil skupinám, ktorých jedálniček na začiatku nebol nijak obmedzený. Dôležitý je aj fakt, že väčšina sledovaných programov trvala najviac rok. O dlhodobých účinkoch, napríklad po troch či piatich rokoch, je zatiaľ k dispozícii málo kvalitných dát.

Prečo je pôst taký populárny

Obezita patrí medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia súčasnosti. Počet ľudí s nadváhou sa za posledné desaťročia dramaticky zvýšil a s ním aj riziko cukrovky druhého typu, srdcovo-cievnych ochorení či niektorých druhov rakoviny. V takomto kontexte prirodzene rastie dopyt po jednoduchých riešeniach.

Prerušovaný pôst sľuboval viac než len nižšie hodnoty na váhe. Hovorilo sa o „metabolickej regenerácii,“ lepšej citlivosti na inzulín či dokonca o spomalení starnutia prostredníctvom procesov, ako je bunková obnova. Časť týchto mechanizmov je známa z experimentálnych štúdií, no ich praktický význam v bežnom živote zatiaľ nie je jednoznačne potvrdený.

Individuálna cesta namiesto univerzálneho návodu

Zistenia rozsiahlej analýzy však neznamenajú, že prerušované hladovanie je zbytočné. Pre niektorých môže byť stále jednoduchšie vynechať jedlo v určitom čase, než neustále počítať kalórie. Ak takýto režim vedie k dlhodobo nižšiemu energetickému príjmu a je udržateľný, môže fungovať rovnako dobre ako iné diéty.

Rozhodujúca je totiž konzistentnosť počas dlhšej doby. Telo reaguje predovšetkým na celkový energetický príjem a výdaj, nie na to, či kalórie prichádzajú ráno alebo večer. K tomu sa pridáva pohyb, kvalita spánku a psychická pohoda.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy