Informácie, ktoré vás môžu stáť život, varujú lekári. Verí im mnoho Slovákov, pôsobia naozaj presvedčivo

Popri odborných článkoch sa šíria aj nepresné či klamlivé tvrdenia, najmä na sociálnych sieťach. Umelá inteligencia dokáže vytvoriť obsah, ktorý pôsobí dôveryhodne, avšak nie vždy je podložený faktami. Takéto informácie môžu viesť k nesprávnym rozhodnutiam o liečbe alebo k zbytočnému stresu.

Lekári preto upozorňujú, že zdravotné dezinformácie môžu mať vážne následky. Predstavujú iniciatívu Lekári nahlas, ktorá chce posilniť hlas odbornej medicíny a pomôcť ľuďom robiť informované rozhodnutia o svojom zdraví, poukazujú na portáli Univerzity Komenského.

Neoverené informácie vyvolávajú v ľuďoch strach

Spôsob, akým sa dnes rozhodujeme o zdraví, sa výrazne zmenil. To, čo kedysi vysvetľoval najmä lekár v ambulancii, si dnes mnohí vyhľadávajú sami na internete. Ako uvádza analýza Európskeho parlamentu, internet je hlavným zdrojom zdravotných informácií pre 65 % ľudí vo veku 25 až 34 rokov.

Zvyšuje sa aj počet starších ľudí, ktorí používajú internet. Mnohí z nich však nevedia jednoducho rozlíšiť spoľahlivé informácie od nepravdivých. To môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam o zdraví, píšu aj na portáli univerzity.

Najčastejšie sa zdravotné dezinformácie týkajú týchto oblastí:

• očkovania
• výživy
• doplnkov stravy
• alternatívnej medicíny
• takzvaných „zázračných“ liečebných metód

Najčastejšie sa šíria cez sociálne siete a uzavreté online skupiny, kde chýba odborná kontrola. Tieto príspevky často vyvolávajú silné emócie a ponúkajú jednoduché riešenia pre ťažké zdravotné problémy. Portál Univerzity Komenského v Bratislave upozorňuje, že rozhodnutia o liečbe majú vychádzať z overených dát a vedeckých dôkazov, nie z dojmov či lákavých sľubov.

Situáciu ešte viac komplikuje rozvoj umelej inteligencie. Výskum Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT) ukázal, že moderné AI dokážu vytvárať texty, ktoré pôsobia veľmi dôveryhodne, aj keď obsahujú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie o zdraví.

„Veľké jazykové modely dokážu generovať obsah, ktorý je pre človeka ťažko rozlíšiteľný od textu vytvoreného človekom. To výrazne zvyšuje riziko šírenia presvedčivo pôsobiacich dezinformácií, ktoré môžu cielene pracovať s emóciami alebo konkrétnymi naratívmi,“ informovala prof. Mária Bieliková, riaditeľka KInIT.

Pri zdraví majú rozhodovať fakty

Na rastúci problém zdravotníckych dezinformácií reaguje viac ako 20 odborníkov z rôznych oblastí medicíny, a to od imunológie a pneumológie až po onkológiu či gynekológiu. Spája ich každodenná skúsenosť z praxe. V ambulanciách a nemocniciach vidia, ako nepravdivé informácie z internetu ovplyvňujú rozhodnutia pacientov a niekedy aj samotný priebeh liečby.

Práve preto vzniká iniciatíva Lekári nahlas. Jej cieľom je jednoducho a zrozumiteľne vysvetľovať najčastejšie zdravotné mýty. Zároveň chce viac zviditeľniť medicínu, ktorá sa opiera o vedecké dôkazy. V spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií (CEDMO) pripravujú informačnú kampaň a webovú stránku. Ľudia tam nájdu prehľad najčastejších dezinformácií, odborné vysvetlenia aj praktické rady, ako si informácie overiť a na čo si dávať pozor.

Profesor Peter Celec z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a člen iniciatívy vysvetľuje, že žijeme v čase informačného pretlaku. Podľa neho je dôležité, aby v tomto priestore bolo viac jasných a dôveryhodných hlasov odborníkov, o ktoré sa môžu ľudia oprieť pri rozhodovaní o svojom zdraví.

Projekt chce dlhodobo viesť ľudí k tomu, aby sa o svojom zdraví rozhodovali zodpovedne a podľa overených informácií. Pri zdraví by mali mať hlavné slovo fakty a dôkazy, nie pocity či neoverené názory.