Záujem o starších ľudí stúpa. Pracujúcich dôchodcov tiež potrebujeme, mnohým ale legislatíva bráni zamestnať sa. Firmy ich už neodmietajú

V roku 2026 sa skloňuje čoraz intenzívnejšie jedna téma – generácia 50+. Aký je dnes jej status na trhu práce? Sú títo ľudia pre zamestnávateľov stále atraktívni alebo bojujú s predsudkami?

Sú nielen atraktívni, sú priam nevyhnutní. Ak sa pozrieme na demografické dáta, o desať rokov budeme mať na Slovensku o 10 % nižší počet aktívnej populácie. To je obrovské číslo. Firmy si začínajú uvedomovať, že bez starších zamestnancov si neudržia svoje know-how ani stabilitu. Problémom však niekedy nie je neochota firiem, ale spôsob, akým sa ľudia 50+ predávajú. Často používajú metódy, ktoré už v dnešnom dynamickom prostredí nefungujú.

Čo konkrétne by mali zmeniť? Majú sa báť technológií, ktoré dnes ovládajú trh?

Práve naopak. Človek v tomto veku už má obrovské životné a odborné skúsenosti. Ak ich dokáže prepojiť s novými nástrojmi, má vyhraté. Dnes už nemusíte byť IT expert, aby ste držali krok. Generatívna umelá inteligencia (AI) je úžasný pomocník práve pre ľudí, ktorí možno nemajú tú extrémnu digitálnu gramotnosť od narodenia. AI im pomáha preklenúť technické bariéry. Ak je človek 50+ otvorený novým rolám a ochotný učiť sa, jeho šanca na úspech je obrovská.

Potrebujeme teda, aby aj starší ľudia zostali aktívni. Ako sme na tom v porovnaní so susedmi?

Tu máme veľký dlh. Zoberte si Maďarsko, kde je miera zamestnanosti na úrovni 83 %. Tam pracuje obrovské množstvo dôchodcov. My sme na úrovni 76 %. Ten rozdiel je viditeľný aj v počte voľných pracovných miest – na Slovensku ich máme momentálne vyše 110-tisíc. Potrebujeme vitálnych seniorov vrátiť do procesu, pretože nám jednoducho chýbajú ruky aj hlavy.

Je to otázka legislatívy? Čo bráni tomu, aby sme mali viac pracujúcich dôchodcov?

Čiastočne áno. Musíme nastaviť legislatívu tak, aby bola motivačná. Napríklad ľudia v predčasnom dôchodku dnes podľa zákona pracovať nemôžu, čo je škoda. Mali by sme uvažovať o úľavách na odvodoch alebo iných stimuloch. Dôchodcovia sú dnes vitálni, majú chuť niečo robiť, možno nie na plný úväzok, ale kratšie úväzky by boli ideálne. Firmy ich budú musieť začať vytvárať, pretože transformácia trhu ich k tomu donúti.

Na pracoviskách sa dnes stretávajú dve výrazne odlišné skupiny – generácia X a nastupujúca generácia Z. Ako tento mix funguje v praxi?

V roku 2035 bude generácia Z tvoriť až 30 % celkovej pracovnej sily. To znamená, že, zamestnávatelia musia firemnú kultúru ohýbať tak, aby bola pre nich akceptovateľná. „Zetká“ chcú flexibilitu, work-life balance a prácu, ktorá má hlbší zmysel a jasné hodnoty. My z generácie X sme boli vychovaní inak – dostali sme úlohu, spravili sme ju, dostali sme zaplatené a boli sme spokojní. Nepýtali sme sa toľko na „prečo“.

Narážajú tieto dva svety na seba?

Mnohí sa ma na to pýtajú, ale ja vidím skôr pozitíva. Mixované tímy sú mimoriadne produktívne. Starší zamestnanci prinášajú stabilitu a skúsenosť, mladší zase slobodu myslenia a nové hodnoty. Funguje to vtedy, keď sú jasne nastavené pravidlá výkonu, ale necháme ľuďom flexibilitu v tom, ako sa k výsledku dostanú. U nás vo firme máme zastúpené všetky generácie a musím povedať, že diverzita nám priniesla lepšie výsledky. Jedna strana sa učí od druhej.

Mladí ľudia však majú povesť tých, ktorí si hneď na začiatku pýtajú „prestrelené“ platy. Je to drzosť alebo len zdravé sebavedomie?

Rozumiem im. Cítia tlak drahého života, inflácie a cien bývania. Sebavedomie je v poriadku, ak viem, čo ponúkam – ak mám za sebou projekty, stáže alebo portfólio. Drzosť sa začína tam, kde uchádzač nemá žiadne skúsenosti, ale trvá na vysokej sume bez ochoty urobiť krok späť a učiť sa. Firmy dnes nehľadajú ľudí „do vitríny“, hľadajú niekoho, kto prinesie hodnotu. Ambície musia byť podložené kondíciou.

Čo je dnes, v roku 2026, považované za slušný nástupný plat pre absolventa?

Je to veľmi individuálne a regionálne odlišné. V Bratislave sa pri administratívnych pozíciách bavíme o sume od 1 200 eur vyššie. Niekde na východe Slovenska môže byť tisícka vnímaná ako veľmi slušný štart. Vždy to však závisí od toho, čo ten mladý človek vie a čo je ochotný sa doučiť.

Niekde na východe Slovenska môže byť tisícka vnímaná ako veľmi slušný štart.

Keď už hovoríme o absolventoch – oplatí sa dnes ešte tráviť päť rokov na vysokej škole pre titul magister alebo inžinier? Nie je lepšie urobiť si polročný certifikovaný kurz a ísť zarábať?

Vysoká škola nie je zárukou úspechu, ale dáva vám širší základ a dlhodobú stabilitu. Naučíte sa tam najdôležitejšiu zručnosť, a to učiť sa. Samozrejme, v IT alebo digitálnych oblastiach vám krátky kurz môže otvoriť dvere k rýchlemu zárobku, ale bez hlbších základov môžete po čase naraziť na strop. Ideálna je kombinácia. Kto má len titul bez praxe, má problém hneď. Kto má len kurz bez základov, narazí o pár rokov. Zamestnávatelia sa dnes už menej pozerajú na skratku pred menom a viac na potenciál.

Ak by ste mali dnes 18 rokov a v ruke 10 000 eur, do čoho by ste ich investovali, aby ste sa o desať rokov dostali medzi horných 5 % príjmovej skupiny?

Investovala by som ich presne tak, ako som to urobila kedysi – do vzdelania. Ale nie do jedného kurzu. Vybrala by som si cestu, ktorá spája technológie, biznis a prácu s dátami. To bude dôležité bez ohľadu na to, aká pokročilá AI príde. A, samozrejme, jazyky. Vzdelávanie sa dnes nekončí diplomom, je to celoživotný proces. Aj ja sa ako zástupkyňa generácie X musím stále učiť pracovať s novými technológiami, aby som zostala relevantná.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast

Slovensko je automobilová veľmoc, ale svet prechádza na elektromobilitu a robotizáciu. Máme sa báť masovej nezamestnanosti montérov?

Nemyslím si, že haly sa zo dňa na deň vyprázdnia. Mení sa však obsah práce. Rutinné úkony, tie „klikačky“ bez rozhodovania alebo jednoduchá manuálna montáž, budú nahradené technológiami. To však neznamená, že ľudia nebudú potrební. Budeme potrebovať menej montérov, ale oveľa viac nastavovačov, mechatronikov, ľudí v údržbe, logistike a technickej podpore.

Majú terajší pracovníci pri linkách šancu na túto zmenu?

Áno, ak sa nebudú brániť prevzdelávaniu. Slovensko má jednu z najkvalitnejších a najproduktívnejších pracovných síl v rámci V4. Máme na to predpoklady. Navyše generatívna AI pomáha aj technicky menej zdatným ľuďom riešiť zložité poruchy či procesy. AI nám neberie robotu, ona nám pomáha robiť ju inak.

Čoraz viac sa skloňuje štvordňový pracovný týždeň. Je to reálna budúcnosť Slovenska alebo len utópia pre vyvolených?

Nie je to o luxuse, je to o produktivite. Firmy, ktoré dokážu eliminovať zbytočné prestoje a jasne nastaviť ciele, to dokážu zaviesť. Nevidím to však ako masový trend. V nemocniciach alebo v nepretržitých výrobách, kde už teraz chýbajú tisíce ľudí, je to fyzicky nemožné. Štvordňový týždeň vnímam skôr ako výsledok skvele nastavenej práce než ako plošný benefit.

Na druhej strane tu máme negatívny trend – tzv. ghosting na pohovoroch. Prečo sa uchádzači (a niekedy aj firmy) zrazu odmlčia?

Je to dôsledok preťažených procesov a, žiaľ, aj slabšej komunikačnej kultúry. Uchádzači posielajú desiatky životopisov naraz a potom strácajú prehľad, alebo jednoducho prestanú zdvíhať telefón. Firmy zase niekedy nestíhajú odpovedať všetkým. Je to škoda, pretože si tým obe strany kazia reputáciu na malom slovenskom trhu.

Na záver – čo by ste poradili človeku, ktorý je dnes v práci nešťastný, ale bojí sa odísť kvôli veku alebo neistote?

Choďte ďalej. Máme vyše 110-tisíc voľných miest. Strach, že ostanete niekde, kde ste frustrovaní, je oveľa nebezpečnejší než riziko zmeny. Dnešný trh praje odvážnym a otvoreným. Ak máte skúsenosti a ochotu naučiť sa aspoň jeden nový nástroj, prácu si nájdete. A nezabúdajte – pri vyjednávaní o plate nie je suma v inzeráte vždy konečná. Ak viete odôvodniť svoju hodnotu, takmer vždy sa dá vyjednať viac.