Rezort práce pritvrdzuje, chystá radikálny krok a a ide riešiť veľký problém, ktorý má Slovensko. Komu vezme pravidelne vyplácaný prídavok a prečo?

Úradujúci minister práce Erik Tomáš (Hlas) a minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) predstavili novú fázu legislatívy zameranú na ochranu detí pred stratou vzdelania. Zmeny, ktoré sa dotknú rodín už v najbližšom období, cielia na rodičov, ktorí dlhodobo tolerujú absencie svojich detí v školách, alebo odmietajú spolupracovať so školou pri ich rizikovom správaní.

Podľa aktuálnych dát za rok 2025 štát pre záškoláctvo aktuálne vypláca prídavky takzvanému osobitnému príjemcovi (najčastejšie obci) v prípade 8 521 rodičov, čo sa priamo dotýka 13 297 detí.

V roku 2026 dostávajú rodičia prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne.

Mechanizmus dvakrát tri mesiace

Už v súčasnosti školský zákon definuje záškoláctvo ako stav, keď dieťa vynechá 15 neospravedlnených hodín mesačne (alebo 60 za školský rok), respektíve 5 hodín v prípade materskej školy. V takom prípade prídavok na dieťa nepoberá rodič, ale obec, ktorá by mala dozerať na to, aby sa peniaze použili v prospech dieťaťa.

Ministerstvo práce teraz tento mechanizmus rozširuje o druhú, podstatne tvrdšiu fázu.

„V prípade, že dieťa nebude riadne chodiť do školy počas prvých troch mesiacov, keď je určený osobitný príjemca, tak na ďalšie tri mesiace odoberieme prídavok na dieťa úplne,“ vysvetlil na tlačovej besede Erik Tomáš. Ak ani tento finančný trest neprinesie nápravu a dieťa do školy nenastúpi, cyklus sa bude opakovať.

Rovnaký postup chce štát aplikovať aj na prípady, keď dieťa ohrozuje spolužiakov či učiteľov a rodičia ignorujú výzvy školy na účasť na nápravno-výchovných opatreniach.

Minister práce odmieta, že by išlo o neprimeraný trest, a preventívne sa bráni pred kritikou z diskriminácie. Argumentuje tým, že podobný princíp straty prídavkov už od roku 2014 funguje pri páchaní priestupkov a ústavný súd ho nikdy nespochybnil. „Toto nie je o trestaní dieťaťa, toto je o ochrane dieťaťa. Opatrenie sa bude týkať všetkých detí a všetkých rodín, kde je problém so záškoláctvom, bez ohľadu na to, či je niekto z marginalizovanej komunity, alebo nie. Nechceme tu vychovať ďalšie a ďalšie stratené generácie,“ dodal Tomáš.

Počty absencií boli alarmujúce

Návrh rezortu práce úzko nadväzuje na kroky ministerstva školstva. Tomáš Drucker pripomenul, že po pandémii COVID-19 začali absencie žiakov dramaticky narastať. Predchádzajúce voľnejšie pravidlá podľa neho viedli k situáciám, keď v niektorých školách dosahovalo legálne vymeškávanie extrémne hodnoty – v priemere aj 360 hodín na jedného žiaka.

Rezort školstva preto už minulý rok zaviedol prísnejší režim, ktorý limituje možnosti rodičov ospravedlňovať svoje deti. Ak počet vymeškaných dní presiahne 15 za polrok, rodič stráca právo dieťa ospravedlniť sám. Do tohto prísnejšieho režimu povinne spadlo 90 škôl a ďalších 365 sa doň prihlásilo dobrovoľne.

„Výsledky sú absolútne jednoznačné. Za prvý polrok sa v školách, ktoré boli povinne v prísnejšom režime, znížil počet absencií takmer o 18 percent,“ pochvaľuje si Drucker.

Zároveň však priznáva, že tvrdšie pravidlá priniesli nový fenomén – rodičia, ktorí vyčerpali limit na legálne ospravedlnenky, teraz generujú neospravedlnené hodiny. Práve na túto skupinu má dopadnúť Tomášova hrozba odobratia prídavkov. „Budúcnosť sedí v školských laviciach. Môžeme mať tie najmodernejšie školy a kvalitných učiteľov, no ak tam to dieťa nesedí, zaostávanie bude značné,“ skonštatoval minister školstva.

Prekvapivá podpora od komisára pre deti

Hoci by sa dalo očakávať, že siahnutie na peniaze pre rodiny vyvolá u ľudskoprávnych organizácií odpor, návrh našiel silného spojenca v komisárovi pre deti. Jozef Mikloško tvrdí, že situácia v marginalizovaných komunitách je dlhodobo neudržateľná a ide o najväčšiu výzvu v oblasti detských práv na Slovensku.

Podľa dát komisára vynechalo priemerné rómske dieťa v minulom školskom roku 196 hodín, v tomto roku to zatiaľ stúplo na 199. Znamená to, že tieto deti strávia v škole reálne len okolo sedem mesiacov v roku.

„Všetky medzinárodné dokumenty hovoria o vzdelaní ako o kľúčovej ceste z bludného kruhu chudoby. Keď dieťa nechodí do školy a neumožníme mu to, to je naozaj diskriminácia dieťaťa,“ uviedol Mikloško. Hoci priznáva, že odoberanie prídavkov je tvrdý krok, považuje ho za nevyhnutný. „Láska a zodpovednosť, podpora a hranice musia ísť ruka v ruke. Nikto nepríde o prídavky, ak rodič zabezpečí, že dieťa pôjde do školy.“

Kde je skutočný problém?

Aby opatrenia nevyzerali len ako bič na chudobných, Erik Tomáš predstavil aj finančné motivácie. Príspevok na nezaopatrené dieťa (25 eur), ktorý bol doteraz viazaný len na povinnú školskú dochádzku, sa po novom vzťahuje aj na materské, stredné a vysoké školy. Štát zároveň zvyšuje dotáciu na školské pomôcky pre deti v hmotnej núdzi z 33 na 50 eur, pričom peniaze nedostanú rodičia do rúk, ale pôjdu priamo školám.