Odpracované roky: Čo sa do nich počíta a čo nie? Ako je to s PN, vojenčinou alebo štúdiom?

Do dôchodkového poistenia sa totiž započítavajú aj iné obdobia ako len práca na plný úväzok. Systém zohľadňuje rôzne životné situácie, ktoré môžu ovplyvniť celkový počet rokov potrebných na priznanie dôchodku. Práve preto má zmysel rozumieť základným princípom.

Ktoré obdobia sa započítavajú do dôchodku?

Do odpracovaných rokov sa neráta len klasická práca. V skutočnosti ide o všetky obdobia, počas ktorých bol človek dôchodkovo poistený. Obdobím dôchodkového poistenia je: obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obdobie poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, ak invalidný dôchodok priznala a vypláca Sociálna poisťovňa, obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie t. j. obdobie, kedy mala fyzická osoba prerušené poistenie, kedy bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku, obdobie, ktoré bolo získané pred 1. januárom 2004 ako doba zamestnania a náhradná doba.

Systém počíta aj s obdobiami, keď človek nepracuje. Niektoré obdobia sa totiž dajú dodatočne započítať, ak sa za ne doplatí dôchodkové poistenie. Ide napríklad o štúdium po 16. roku života, obdobie evidencie na úrade práce alebo čas, keď bolo poistenie prerušené.

Obdobím dôchodkového poistenia je aj doba štúdia po ukončení povinnej školskej dochádzky na učňovskej, strednej a vysokej škole. Doba štúdia sa hodnotí do 31. decembra 2003 a dokazuje sa učňovským listom, maturitným vysvedčením, vysokoškolským diplomom alebo potvrdením školy odkedy – dokedy štúdium trvalo.

Doba štúdia získaná po 31. decembri 2003 sa hodnotí len vtedy, ak bol poistenec dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo si za toto obdobie poistenie doplatil.

Obdobím dôchodkového poistenia je aj štúdium na strednej a vysokej škole do 31. decembra 2003 a započítava sa pre výpočet sumy dôchodku. Každému, kto študoval na strednej škole do tohto času, sa štúdium na tejto škole započítava. Pozor však, ak chcete, aby vám štúdium bolo započítané, musíte predložiť doklady o štúdiu. Ak tak neurobíte, tieto roky započítané mať nebudete.

Od 1. januára 2004 štúdium na strednej a vysokej škole už nie je obdobím dôchodkového poistenia a pre výpočet sumy dôchodku sa teda nehodnotí. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov veku platiť dobrovoľné poistné a v takomto prípade sa štúdium pre výpočet dôchodku zhodnotí. Poistné za dobu štúdia je možné doplatiť aj dodatočne, napr. pri odchode do dôchodku.

Do úvahy sa berú aj roky získané pred rokom 2004, keď platili odlišné pravidlá. Naopak, ak za človeka v určitom období neboli platené odvody a nemal ani vymeriavací základ, tento čas sa do dôchodku nezapočíta. V niektorých situáciách však platí poistenie aj štát.

Dôležité je najmä to, či boli za dané obdobie zaplatené odvody. Bez toho sa väčšina rokov do dôchodku nezapočíta. Práve platenie dôchodkového poistenia rozhoduje o tom, či sa konkrétny čas do odpracovaných rokov vôbec ráta.

Nárok na starobný dôchodok

Ako informuje aj Sociálna poisťovňa, nárok na starobný dôchodok vzniká vtedy, keď človek dosiahne dôchodkový vek. Zároveň musí mať odpracovaných aspoň 15 rokov, počas ktorých bol dôchodkovo poistený. Nemusí ísť iba o klasické zamestnanie, keďže poistenie si môže človek platiť aj sám ako živnostník alebo dobrovoľne, prípadne ho za neho v niektorých situáciách hradí štát.

Dôchodkový vek však nie je pre každého rovnaký. Nižší ho majú napríklad ženy, ktoré vychovali deti, pričom za každé dieťa sa znižuje o šesť mesiacov. Ak sa výchova nezohľadní žene, môže sa započítať aj mužovi.

Skorší odchod do dôchodku sa týka aj ľudí, ktorí pracovali v náročnejších profesiách zaradených do zvýhodnených pracovných kategórií, ak splnia stanovené podmienky.

Nárok na predčasný starobný dôchodok

V zákone o sociálnom poistení sú podmienky predčasného dôchodku nastavené pomerne jasne, aj keď na prvý pohľad pôsobia zložito. Nárok vzniká človeku, ktorý bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a zároveň mu do riadneho dôchodku chýbajú najviac dva roky, prípadne už splnil potrebný počet odpracovaných rokov.

Zároveň platí, že suma dôchodku musí presiahnuť zákonom stanovenú hranicu, ktorá sa odvíja od životného minima. Ide o 1,6-násobku sumy životného minima.

Dôležité je aj to, že o predčasný dôchodok treba požiadať a nárok vzniká najskôr dňom podania žiadosti. Zároveň ho nie je možné poberať, ak je človek stále povinne poistený, napríklad ako zamestnanec alebo živnostník. Ak by počas poberania začal opäť pracovať a platiť odvody, výplata dôchodku sa môže prerušiť.

Pri predčasnom dôchodku sa do odpracovaných rokov neráta všetko. Započítajú sa len obdobia, keď človek skutočne pracoval alebo podnikal a boli zaňho platené odvody. Naopak, do úvahy sa neberie čas počas nezamestnanosti, štúdia, rekvalifikácie ani obdobia, ktoré si človek doplatil spätne. Preto sú podmienky pri predčasnom dôchodku prísnejšie než pri riadnom.

Potrebný počet rokov sa neurčuje pevne, ale vypočíta sa ako dôchodkový vek mínus 23 rokov, takže sa líši podľa roku narodenia.