Vyššie platy pre tisícky zamestnancov v roku 2026. Minimálna mzda prekročí sumu 1 000 eur. Minister práce Erik Tomáš dnes oznámil, kedy sa bude vyplácať v takejto výške
Slovensko od včerajšieho dňa oficiálne vstúpilo do novej éry odmeňovania, ktorá definitívne mení postavenie nízkopríjmových zamestnancov na trhu práce. Druhý deň nového roka 2026 sa niesol vo zvyšovaní minimálnej mzdy a k nej príplatkom za prácu v neštandardných časoch, ktoré dnes predstavil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.
Pozrite si celú tlačovú konferenciu ministra práce k minimálnym mzdám
Podľa jeho slov sa podarilo naplniť jeden z predvolebných sľubov strany Hlas a zaviesť nový automat, ktorý minimálnu mzdu pevne naviazal na úroveň 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Od 1. januára 2026 tak minimálny zárobok poskočil z vlaňajších 816 eur na aktuálnych 915 eur, čo predstavuje rekordný medziročný nárast o 99 eur.
Historický skok o takmer stovku
Tento mzdový skok sa priamo dotýka životnej úrovne státisícov občanov. Minister zdôraznil, že hoci sa môže zdať nárast o takmer sto eur pre lepšie zarábajúcich ľudí zanedbateľný, pre zamestnancov v prvej platovej triede ide o zásadnú zmenu v ich rodinných rozpočtoch. Aktuálne na Slovensku pracuje za základnú minimálnu mzdu približne 127-tisíc ľudí, no vďaka systému šiestich stupňov minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce si na výplatnej páske prilepší celkovo až 180-tisíc zamestnancov.
Ide predovšetkým o pracovníkov v gastrosektore, sociálnych službách, o kuchárky či upratovačky. „Na Slovensku musí skončiť éra lacnej pracovnej sily. Chceme, aby ľudia prácu nielen mali, ale aby za ňu dostali aj dôstojný plat,“ vyhlásil Erik Tomáš s tým, že minimálna mzda je jedným z mála účinných nástrojov, ktorými môže štát priamo tlačiť na celkový rast miezd v krajine.
Cesta k tisícke je spečatená
Rezort práce však neostal len pri aktuálnych číslach a zverejnil aj jasnú prognózu na najbližšie roky, ktorá poteší všetkých pracujúcich v nízkopríjmových profesiách. Vďaka nastavenému automatu, ktorý podľa ministra získal v parlamente širokú politickú legitimitu, už dnes poznáme kvalifikované odhady budúcich zárobkov.
V roku 2027 by sa mala minimálna mzda vyšplhať na úroveň približne 974 eur. Skutočný historický míľnik však príde o rok neskôr. V roku 2028 sa očakáva, že minimálny zárobok na Slovensku definitívne prelomí psychologickú aj ekonomickú hranicu tisíc eur a ustáli sa na hodnote 1023 eur. Minister zdôraznil, že nová vláda bude na jeseň 2027 odovzdávať krajinu s minimálnou mzdou, ktorá bude v čase jej reálneho vyplácania už pevne ukotvená nad tisíceurovou hranicou.
Príplatky ako jablko sváru
Rast minimálnej mzdy sa od januára neprejaví len na základných mesačných výplatách, ale zásadne zasiahne aj do mechanizmu zákonných príplatkov. Tie sú totiž v slovenskom právnom systéme pevne naviazané na minimálnu hodinovú mzdu, ktorá sa od začiatku roka zvyšuje zo súčasných 4,70 eura na 5,26 eura. V praxi to znamená, že každý zamestnanec, ktorý pracuje v neštandardných časoch – teda v noci, počas víkendov či sviatkov – pocíti zvýšenie svojej odmeny za každú jednu odpracovanú hodinu. Podľa ministra práce Erika Tomáša je práve toto oblasť, kde zamestnávatelia v poslednom období pociťujú najväčší tlak na rast mzdových nákladov. Minister v tejto súvislosti upozornil, že zamestnávatelia už dlhšie komunikujú problémy s automatickým zvyšovaním príplatkov, ktoré sa v dôsledku rastu minimálnej mzdy stávajú pre mnohé prevádzky náročnou položkou.
Rezort práce predložil sociálnym partnerom na pôde tripartity presné analýzy, podľa ktorých podnikateľský sektor ročne vynakladá na tieto zákonné doplatky stovky miliónov eur. Konkrétne čísla ukazujú, že súkromná sféra zaplatí na príplatkoch za noc a víkendy v roku 2026 približne 316 miliónov eur. Samotná zmena výpočtu minimálnej mzdy, teda jej posun z 57 na 60 percent priemernej mzdy, pritom pre firmy znamená dodatočné náklady vo výške zhruba 15,5 milióna eur ročne. Minister Tomáš však zdôraznil, že hoci rozumejú argumentom firiem, štát v tomto prípade jednoznačne stojí na strane zamestnancov.
Najciteľnejší mzdový skok zaznamenajú ľudia pracujúci v nedeľu. Keďže nedeľný príplatok predstavuje 100 percent minimálnej hodinovej mzdy, zamestnanci po novom dostanú 5,26 eura za každú hodinu nad rámec svojho bežného platu. Výrazne si však polepšia aj tí, ktorí nastupujú do sobotných zmien. Príplatok za prácu v sobotu je stanovený na 50 percent hodinovej minimálky a od januára tak stúpa z doterajších 2,35 eura na úroveň 2,63 eura za hodinu. Pozitívnu zmenu pocítia aj „noční pracovníci“, kde príplatok vo výške 40 percent minimálnej hodinovej mzdy vzrastie z pôvodných 1,88 eura na sumu 2,10 eura.
Hoci zákon v špecifických prípadoch umožňuje zamestnávateľom uplatniť takzvanú výnimku, ak ide o prevádzky, kde sa práca v noci alebo cez víkend vyžaduje pravidelne, aj tieto znížené sadzby sa odvíjajú od hodinovej minimálnej mzdy. To znamená, že bez ohľadu na typ prevádzky či dohodnuté kolektívne zmluvy, januárový nárast mzdového dna automaticky potiahne nahor odmenu pre každého, kto do práce nastupuje v čase, kedy ostatní odpočívajú.
Rodičovský príspevok prepisuje rekordy
Nový rok však nie je len o mzdách, ale aj o širšej sociálnej podpore, ktorá sa odvíja od zmien v životnom minime a valorizačných mechanizmoch. Jednou z najvýznamnejších zmien je úprava rodičovského príspevku, ktorý po prvýkrát v histórii Slovenska presiahol hranicu päťsto eur. Rodičia, ktorí pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovali a poberali materské, dostanú od januára 500 eur a 10 centov.
Pre rodičov, ktorí pred narodením dieťaťa neboli ekonomicky aktívni, sa suma zvyšuje na 364 eur a 80 centov. Minister v tejto súvislosti pripomenul, že rezort už intenzívne pracuje na úplne novej filozofii životného minima. Inštitút pre výskum práce a rodiny ukončil analýzu, ktorá má zabezpečiť, aby životné minimum v budúcnosti reálnejšie odzrkadľovalo skutočné životné náklady. To by v praxi znamenalo ešte výraznejšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov, dávok v hmotnej núdzi a ďalších štátnych sociálnych transferov v nasledujúcich obdobiach.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.