Niekde 2 704 eur, u nás 915 eur. Slovensko v rebríčku minimálnych miezd predbehlo veľmi veľa krajín

Aj dnes zarábajú v Európskej únii milióny ľudí len minimálnu mzdu, ktorá má zabezpečiť aspoň základný príjem.

Minimálne mzdy naprieč Európou

Údaje Eurostatu ukazujú, že rozdiely medzi krajinami sú výrazné. V polovici roka 2025 sa hrubá mesačná minimálna mzda v členských štátoch EÚ pohybovala od približne 550 eur v Bulharsku až po viac než 2 700 eur v Luxembursku. Ak sa do porovnania zahrnú aj kandidátske krajiny, najnižšiu minimálnu mzdu má Ukrajina, kde dosahuje len okolo 160 eur mesačne, poukazujú aj na portáli Euronews.

Zároveň platí, že nie všetky štáty EÚ majú zákonom určenú minimálnu mzdu. V krajinách ako Taliansko, Dánsko, Švédsko, Rakúsko či Fínsko sa výška odmeňovania rieši najmä prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

Z porovnania údajov vyplýva, že rozdiely v minimálnych mzdách medzi európskymi krajinami sú výrazné. Eurostat preto štáty rozdeľuje niekolkých skupín podľa výšky minimálnej mzdy, aby bolo možné tieto rozdiely lepšie porovnať.

• Najvyššia skupina: Nad 1 500 €

Luxembursko 2 704 €, Írsko 2 282 €, Holandsko 2 246 €, Nemecko 2 161 €, Belgicko 2 112 €, Francúzsko 1 802 €,

• Stredná skupina: Medzi 1 000 € a 1 500 €

Španielsko 1 381 €, Slovinsko 1 278 €, Poľsko 1 100 €, Litva 1 038 €, Grécko 1 027 €, Portugalsko 1 015 €, Cyprus 1 000 €,

• Nízka skupina: Medzi 600 € a 999 €

Chorvátsko 970 €, Malta 961 €, Estónsko 886 €, Česko 841 €, Slovensko 816 €, Rumunsko 797 €, Lotyšsko 740 €, Maďarsko 727 €, Čierna Hora 670 €, Srbsko 618 €,

• Veľmi nízka skupina: Pod 600 €

Severné Macedónsko 584 €, Turecko 558 €, Bulharsko 551 €, Albánsko 408 €, Moldavsko 285 €, Ukrajina 164 €.

Veľké regionálne rozdiely v minimálnych mzdách

Minimálne mzdy sa v Európe výrazne líšia podľa regiónov. Najväčšie rozdiely sú medzi západnou a východnou Európou, kde sú zárobky podstatne odlišné. Z údajov vyplýva, že krajiny možno rozdeliť do viacerých skupín podľa výšky minimálnej mzdy.

Tieto skupiny odrážajú rozdielnu ekonomickú úroveň štátov v rámci EÚ a poukazujú na to, že minimálna mzda nie je v Európe rovnomerná. Západné krajiny dosahujú výrazne vyššie hodnoty, zatiaľ čo východné štáty zostávajú v nižších pásmach.

Podľa odborníčky Sotirie Theodoropoulou platí, že krajiny s vyššou produktivitou majú zvyčajne aj vyššie a stabilnejšie mzdy. Ide najmä o krajiny so silným priemyslom, rozvinutým finančným sektorom a modernými technológiami, ktoré dokážu vytvárať vyššiu hodnotu pre ekonomiku. Dôležitú úlohu zohráva aj postavenie zamestnancov. Ak majú zamestnanci väčší vplyv, častejšie dosiahnu vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky.