Najnovšie

„Zlodeji budúcnosti“. Pápež odsúdil vojnových lídrov, rabovanie zdrojov a pripomenul Černobyľ

Pápež Lev XIV. v nedeľu označil ľudí, ktorí vedú vojny a privlastňujú si prírodné zdroje, za zlodejov okrádajúcich svet o mierovú budúcnosť. Vo svojom poludňajšom príhovore k pútnikom a turistom zhromaždeným na Námestí sv. Petra vo Vatikáne Lev spomenul aj 40. výročie havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni, informovala agentúra Reuters.

26.4.2026 16:35
odoberať
Google News
zdieľať
Pápež Lev XIV. Vatikán
Foto: Alessandra Tarantino SITA/AP
Pápež Lev XIV. prichádza na nedeľnú omšu v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne, 26. apríla 2026.

V príhovore po modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná pápež uviedol, že černobyľská havária z 26. apríla 1986 zanechala stopu v kolektívnom vedomí ľudstva. „Zostáva varovaním pred rizikami spojenými s používaním stále výkonnejších technológií,“ povedal pápež, ktorý sa tento týždeň vrátil z desaťdňovej cesty po štyroch afrických krajinách.

„Dúfam, že na všetkých úrovniach rozhodovania vždy prevládnu múdrosť a zodpovednosť, aby každé využitie atómovej energie slúžilo životu a mieru,“ zdôraznil pápež.

Pri komentovaní evanjelia z dnešnej nedele, ktoré obsahovalo metaforu o zlodejovi oviec, pápež upozornil, že „zlodeji“ sa objavujú v rôznych podobách, pričom ako príklady uviedol povrchný životný štýl poháňaný konzumnosťou, ako aj predsudky a mylné predstavy.

Video

Pápeža v Afrike vítajú ľudia aj spevom

Pápež Lev XIV. vyzval obyvateľov Kamerunu, aby odmietli násilie a boli veľkorysí k svojim susedom.

Zdroj: Reuters

„Nezabúdajme ani na tých, ktorí rabovaním prírodných zdrojov, vedením krvavých vojen či podporovaním zla v akejkoľvek podobe pripravujú nás všetkých o možnosť budúcnosti v mieri a pokoji,“ zdôraznil.

Lev XIV. je prvý pápež pôvodom zo Spojených štátov. Nedávno, keď začal otvorenejšie vystupovať proti vojnám a autoritárstvu, si vyslúžil ostrú kritiku prezidenta USA Donalda Trumpa.

Výbuch v jadrovej elektrárni v Černobyli na Ukrajine v roku 1986 bol najhoršou civilnou jadrovou katastrofou v dejinách.

Havária a následný požiar uvoľnili do životného prostredia nad časťami územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Únik rádioaktívnych látok najviac postihol priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska.

Haváriu a jej dôsledky sa nielen Sovietsky zväz, ale aj predstavitelia komunistického režimu v Československu snažili spočiatku tajiť a neskôr zľahčovať.

I keď v oficiálnych štatistikách sa dodnes uvádza, že výbuch si vyžiadal 31 obetí, podľa neskorších odhadov zomrelo v dôsledku radiácie až 170-tisíc ľudí.

V roku 2016 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu, ktorou vyhlásilo 26. apríl za Medzinárodný deň pamiatky obetí černobyľskej katastrofy.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy