Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Černobyľ 1986: Rádioaktívne oblaky už leteli nad Európou, no v Kyjeve hnali ľudí do ulíc na oslavy 1. mája
Ukrajina si v nedeľu pripomína 40. výročie černobyľskej katastrofy. 26. apríla 1986 došlo v Černobyľskej jadrovej elektrárni pri meste Pripiať v Kyjevskej oblasti k dvom výbuchom, ktoré zničili štvrtý jadrový reaktor. Radiácia sa rýchlo šírila okolím a vietor roznášal rádioaktívne oblaky po Európe.
Pamätník venovaný hasičom a pracovníkom, ktorí zahynuli po jadrovej katastrofe v Černobyle v roku 1986.
Video
Zvon, sviečky. Ľudia si uctili černobyľské obete
Slávnostný ceremoniál v Slavutyči na severe Ukrajiny. Spomienka na obete černobyľskej tragédie.
Zdroj:
Reuters
Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) označila haváriu v Černobyle za najväčšiu technogénnu katastrofu na svete a zdôraznila úlohu likvidátorov, ktorí zasahovali bez úplných informácií o rozsahu nebezpečenstva. Podľa rozviedky boli prvé hasičské tímy na elektrárni bez ochranných prostriedkov.
„Ich hrdinstvo zachránilo milióny životov,“ uviedla HUR.
Video
Dron zasiahol sarkofág reaktoru v Černobyle
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že kryt bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahol ruský dron. Na sieti X zverejnil video zásahu.
Ukrajinská rozviedka zároveň pripomenula, že mnohým úmrtiam a ochoreniam sa podľa nej dalo predísť, keby sovietsky režim nezatajoval rozsah a následky havárie. HUR tvrdí, že bezprostredne po výbuchoch sovietske bezpečnostné zložky označili informácie o nehode ako tajné a neskôr v osobitnom zozname s 26 bodmi určili, čo má zostať prísne utajené — od príčin havárie až po úroveň rádioaktívneho zamorenia.
Podľa HUR zároveň prebiehala rozsiahla dezinformačná kampaň zameraná na zahraničných veľvyslancov a médiá. Rozviedka pripomína aj prvomájový sprievod v Kyjeve 1. mája 1986, na ktorý podľa nej komunistické vedenie poslalo ľudí napriek následkom havárie. Pacientom zasiahnutým radiáciou sa podľa HUR v nemocniciach namiesto „choroby z ožiarenia“ uvádzala diagnóza „vegetatívno-cievna dystónia“.
K výročiu sa vyjadrila aj Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU), podľa ktorej černobyľská katastrofa ukázala „strašnú cenu ľudskej chyby“ aj „bezhraničnosť ľudského hrdinstva a zodpovednosti“.
„Tisíce ľudí bez strachu zastavili to, čo sa mohlo stať ešte väčšou pohromou. A vždy budeme vďační za ich voľbu, ich obetu a silu ducha,“ uviedla SBU.
Obe ukrajinské služby spojili spomienku na Černobyľ aj so súčasnou vojnou. HUR tvrdí, že Rusko ako agresorský štát využíva okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň v Enerhodare na umiestňovanie zbraní a vojenskej techniky. Podľa rozviedky boli ruské rakety a drony opakovane zaznamenané v bezprostrednej blízkosti ukrajinských jadrových energetických objektov.
SBU uviedla, že Rusko počas vojny používa jadrové objekty ako nástroj nátlaku. Spomenula okupáciu Záporožskej jadrovej elektrárne, údery v blízkosti ďalších atómových elektrární, ako aj útoky na Černobyľskú zónu a ochranný kryt Černobyľskej jadrovej elektrárne.
„Černobyľská tragédia nie je minulosť. Je to zodpovednosť, ktorá nemá premlčaciu lehotu,“ uviedla SBU.
Zelenskyj obvinil Rusko z jadrového terorizmu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu pri príležitosti 40. výročia katastrofy v Černobyľskej jadrovej elektrárni obvinil Rusko, že pácha „jadrový terorizmus“.
Zelenskyj v príspevku na sieti X uviedol, že Ruskou svojou inváziou na Ukrajinu, ktorú spustilo vo februári 2022, „opäť privádza svet na pokraj katastrofy spôsobenej človekom“.
Poukázal na to, že ruské drony pravidelne prelietavajú nad areálom bývalej jadrovej elektrárne a jeden z nich vo februári minulého roka dokonca narazil do betónového sarkofágu, ktorý chráni zvyšky štvrtého reaktorového bloku. Moskva vtedy svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že útok pravdepodobne podnikla sama.
„Svet nesmie dovoliť, aby tento jadrový terorizmus pokračoval, a najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje bezohľadné útoky,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
Ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko tento týždeň uviedol, že Rusko pri útokoch na Ukrajinu opakovane vypúšťalo drony a rakety na letovej dráhe v blízkosti nepoužívanej elektrárne v Černobyli. Takéto útoky podľa neho nemajú žiaden vojenský význam a ich cieľom je výlučne zastrašovanie a šírenie strachu.
Rusko elektráreň viac ako mesiac okupovalo počas prvých týždňov invázie, keď sa jeho jednotky pokúšali o postup na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, no následne sa stiahli.
K jadrovej havárii v Černobyli došlo v roku 1986. Po nej sa radiácia rozšírila do celej Európy. Posledný funkčný reaktor elektrárne bol odstavený v roku 2000.
„Spomíname na všetkých, ktorí položili svoje životy pri odstraňovaní následkov tejto tragédie. Nech všetky obete černobyľskej katastrofy odpočívajú v pokoji,“ dodal Zelenskyj.
Symbolické výročie v tieni vojny
Za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho otvorili v nedeľu v Ukrajinskom národnom múzeu Černobyľ novú stálu expozíciu. Stalo sa tak v deň 40. výročia havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni, informoval na svojom webe denník Le Monde.
Počas návštevy v múzeu ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko predstavil správu o renovačných prácach, ktoré si vynútil ruský útok zo 14. februára 2025, keď zásah dostal ochranný kryt nad zničeným reaktorom černobyľskej jadrovej elektrárne. Klymenko opísal už vykonané práce i ďalšie potrebné kroky a význam podpory zo strany zahraničných partnerov.
Podľa predbežných odhadov bude na úplnú obnovu funkčnosti ochranného krytu potrebných viac ako 500 miliónov eur. Prvá fáza podpory už bola schválená a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) spolu so svojimi partnermi začala mobilizovať potrebné zdroje.
Ako informovala agentúra AP, výročie černobyľskej katastrofy si v nedeľu v skorých ranných hodinách už tradične pripomenuli obyvatelia mesta Slavutyč vzdialeného približne 50 kilometrov od bývalej elektrárne. Tiché zhromaždenie sa konalo napriek zákazu nočného vychádzania a varovaniam pred veľkými zhromaždeniami počas vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine.
Na námestie medzi panelovými domami zo sovietskej éry, pri pamätníku a výstave venovanej miestnym obetiam vojny, sa zišlo niekoľko stoviek ľudí, ktorí na zem vyskladali veľký symbol rádioaktívneho nebezpečenstva a zapaľovali sviečky za obete výbuchu z roku 1986 aj za tisíce ľudí, čo riskovali životy a zdravie pri likvidácii jeho následkov.
Na hasenie požiaru a dekontamináciu oblasti bolo svojho času nasadených približne 600.000 ľudí, označovaných za černobyľských „likvidátorov“. Tridsať pracovníkov zomrelo v priebehu pár mesiacov na následky výbuchu alebo akútnej choroby z ožiarenia.
Havária vystavila milióny ľudí nebezpečným dávkam žiarenia a viedla k rozsiahlej a trvalej evakuácii stoviek miest a obcí na Ukrajine a v Bielorusku. Mesto Slavutyč vzniklo práve v tomto období. Po evakuácii boli obyvatelia presídlení najprv do Kyjevskej oblasti a koncom roku 1986 začali sovietske úrady budovať nové mesto pre pracovníkov elektrárne a ich rodiny. Prví obyvatelia sa do Slavutyču presťahovali v roku 1988.
Jadrová katastrofa z 26. apríla 1986 odhalila nedostatočné bezpečnostné štandardy a utajovanie zo strany vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Sovietske úrady o výbuchu v elektrárni Černobyľ informovali až vtedy, keď sa už rádioaktívny spad rozšíril nad Európou a švédski odborníci upozornili na abnormálnu radiáciu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.