EÚ „vymenila“ Orbána za Zelenského. Únia rieši na Cypre bezpečnosť a peniaze
Lídri Európskej únie si nevypočujú labutiu pieseň maďarského premiéra Viktora Orbána. Predseda vlády po drvivej volebnej porážke 12. apríla, ktorú mu uštedril Péter Magyar, zostal radšej doma. Orbán nešiel na neformálny summit EÚ na Cyprus, ktorý sa začína dnes a zajtra pokračuje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a šéf Európskej rady António Costa
Špekulovalo sa o tom, že by Orbána na summite zastúpil slovenský premiér Robert Fico. Nie je to však potrebné, keďže na Cypre sa koná len neformálne stretnutie. Už onedlho Orbána v kresle predsedu vlády vystrieda Magyar. Maďarský premiér tak nevyužil príležitosť, aby sa po 16 rokoch, ktoré strávil v Európskej rade, rozlúčil na Cypre s kolegami. S najväčšou pravdepodobnosťou však o to vzhľadom na proruské postoje Budapešti väčšina účastníkov summitu ani nestála.
Video
Sevastopoľ pod útokom Prízrakov. Ukrajinská rozviedka hlási vzácnu korisť
Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) oznámila, že na anektovanom Kryme zasiahla dve veľké ruské výsadkové lode a radar.
Zdroj:
HUR
Spokojná Ukrajina
Na stredomorský ostrov na schôdzku EÚ však pricestoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na otázku Pravdy, či s ním Fico plánuje stretnutie, odpovedal pred summitom hovorca predsedu vlády Alexander Kováč, že aktuálne nemá takúto informáciu.
Zelenskyj môže byť spokojný s vývojom po maďarských voľbách. Budapešť blokovala pôžičku EÚ pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur a 20. balík sankcií proti Rusku. Uvoľnenie úveru a súhlas s ďalšími opatreniami proti Moskve podmieňovala obnovením toku ropy cez ropovod Družba. Hoci Slovensko pôžičku neblokovalo, podporu ďalšej pomoci Ukrajine tiež podmieňovalo spustením dodávok energií. Cez Družbu by už ropa mala tiecť, a ako povedal pre portál Politico šéf Európskej rady António Costa: V tejto mimoriadne významnej chvíli budeme mať tú česť osobne privítať prezidenta Zelenského.
„Naše neformálne zasadnutie Európskej rady sa zameria na dva aspekty: budeme sa zaoberať náročným geopolitickým prostredím a reakciou Európy naň a poskytneme aj politické usmernenia pre prácu na viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034 (sedemročný rozpočet EÚ, pozn. red.) s cieľom pripraviť pôdu pre dohodu do konca tohto roka,“ informoval pred stretnutím lídrov členských krajín únie Costa. Zajtra sa stretnú aj s predstaviteľmi štátov Blízkeho východu.
Cyprus kladie otázky
V tomto regióne momentálne vládne neisté prímerie. No americko-izraelská vojna proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára, má globálny politický a ekonomický vplyv. Viac-menej pozastavené plavby cez Hormuzský prieliv zvyšujú ceny ropy, ropných produktov a celkovo energií. Okrem toho odkláňajú pozornosť Európy a USA od pokračujúcej agresie Ruska proti Ukrajine.
Konflikt s Iránom priamo zasiahol aj Cyprus. Cieľom dronov a rakiet, ktoré pravdepodobne vypálilo radikálne hnutie Hizballáh z Libanonu, boli britské základne na ostrove. No Cyprus, ktorý do konca júna predsedá Rade Európskej únie, žiada partnerov, aby sa vážne zaoberali bezpečnosťou členských krajín. Chce vedieť, ako by v praxi fungoval článok 42.7 Zmluvy o EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty poskytnúť pomoc inej krajine EÚ, ktorá čelí agresii. Táto otázka je dôležitá aj v súvislosti s pokračujúcimi, najmä ruskými hybridnými, útokmi na viaceré štáty únie. Z právneho hľadiska je táto klauzula ešte silnejšia ako známy článok 5 NATO o kolektívnej obrane.
Je možný scenár, že by EÚ išla na pomoc Cypru s odvolaním sa na článok 42.7? „Oficiálne by to tak malo byť. Teraz si je, samozrejme, potrebné uvedomiť, že Cyprus nie je členom NATO. Je to jedna z tých krajín únie, ktoré nepatria do Severoatlantickej aliancie – spolu s Rakúskom, Írskom a Maltou. Čo je naozaj zaujímavé, je, že kým Írsko, Rakúsko a predpokladám, že aj Malta sa stále držia myšlienky svojej neutrality, Cyprus v posledných rokoch výrazne posunul svoju zahraničnú politiku v prospech členstva v NATO,“ reagoval pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy a konflikty James Ker-Lindsay.
NATO a únia
Odborník, ktorý žije na Cypre, pripomenul, že o možnosti vstúpiť do NATO otvorene hovoril prezident krajiny Nikos Christodulidis. „V skutočnosti sa to nestane. Turecko je v NATO a zablokuje akýkoľvek pokus Cypru o vstup do aliancie. (Krajina je rozdelená na grécko-cyperskú a turecko-cyperskú časť a oddeľuje ich misia mierotvorcov OSN, pozn. red.). Napriek tomu sme však v poslednom desaťročí boli svedkami dosť dramatického posunu v cyperskej zahraničnej politike smerom k myšlienke členstva v NATO. A myslím si, že incidenty, ako tie, ktoré súvisia s iránskou vojnou, Cyperčanom ukázali, že nie sú neutrálnym ostrovom. Sú členom Európskej únie,“ skonštatoval Ker-Lindsay.
Podľa analytika sa Cyprus v posledných rokoch v EÚ prezentuje aj tak, že funguje ako najlepšia základňa pre operácie na Blízkom východe, humanitárne misie a podobné aktivity.
„Videli sme to pri Gaze, či v súvislosti s občianskou vojnou v Sudáne. Cyprus sa stal nevyhnutným článkom v snahe o evakuáciu občanov rôznych krajín z oblasti. Pre Európu je teda cenný, keby Európa potrebovala čokoľvek urobiť na Blízkom východe. Nie z hľadiska útokov na niekoho, ale najmä v rámci humanitárnej činnosti. Na druhej strane, samozrejme, Cyprus verí, a to oprávnene, že keby čelil útoku, môže očakávať podporu od svojich partnerov v EÚ. A myslím si, že sme to už do určitej miery videli, keď po útokoch viaceré európske krajiny poslali na Cyprus svoje sily, letectvo alebo lode. Takže v takejto situácii ide vždy o kontext. Ale áno, Cyprus očakáva pomoc od partnerov z EÚ, ak by sa niečo stalo,“ ozrejmil Ker-Lindsay.
Slovensko a Cyprus
V máji 2001 do misie OSN UNFICYP, ktorá existuje od roku 1964, prišli na Cyprus prví príslušníci slovenských ozbrojených síl.
Momentálne ich v nej pôsobí 234, pričom celkový mandát, ktorý schválil parlament, je 280 vojakov.
V Sektore 4 nárazníkovej zóny dohliadajú na udržiavanie prímeria medzi grécko-cyperskou a turecko-cyperskou časťou.
Slovenská diplomacia zároveň vedie bikomunitný dialóg predstaviteľov grécko-cyperských a turecko-cyperských politických strán.
Súvisiace články
Svet | pred 6 mesiacmi | 5
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.