Naučili sa Iránci aj od Rusov, ako zaútočiť na Európu? Expert hovorí o „čudných“ teroristoch
USA a Izrael začali 28. februára bombardovať Irán. Od začiatku marca v Európe pribúdajú útoky, najmä proti židovským cieľom. K niektorým sa prihlásila skupina Harakát Ašáb al-Jamín al-Islamíja (HAYI – Islamské hnutie spoločníkov spravodlivých). O jej pôsobení a prepojení na režim v Teheráne napísal analýzu Julian Lanchès z Medzinárodného centra pre boj s terorizmom v Haagu. Pre Pravdu expert vysvetlil, čo zistil.
Belgickí vojaci strážia synagógu v Antverpách.
Do akej miery by sme sa mali obávať útokov zo strany Iránu najmä v západnej Európe?
Závisí to od toho, z akého uhla sa na to pozeráte. Irán má za sebou dlhú históriu hybridných operácií. V minulosti sa zapojil do vrážd, únosov a sledovania. Povedal by som však, že tieto činy boli zamerané hlavne proti disidentom, ako aj židovským a izraelským cieľom. Áno, teraz je to podobné, ale vnímam to tak, že momentálne je tu aj snaha zasiahnuť širšiu spoločnosť. Znamená to, že by sme mali byť mimoriadne znepokojení. Aj západné spravodajské služby varovali pred potenciálnymi iránskymi odvetnými útokmi. Zatiaľ nepredstavujú až takú veľkú hrozbu z hľadiska obetí. Môže sa však stať, že v budúcnosti niekto odpáli nástražný výbušný systém počas dňa a zrazu nebudeme hovoriť o menších škodách, ale o mŕtvych. Preto si myslím, že by sme rozhodne mali mať obavy. Iránskej hybridnej vojne sme sa mali venovať už predtým, ale teraz ešte viac.
Video
Pozemná invázia do Iránu? Generál Macko vidí po mesiaci vojny dva scenáre
Americké-izraelské útoky na Irán trvajú už mesiac, začali sa 28. februára. Generál vo výslužbe Pavel Macko pre Pravdu zhodnotil, či je pravdepodobné, že nasledovať bude pozemná operácia.
Zdroj:
Pravda/Andrej Matišák
Myslíte si však, že by to mohlo zasiahnuť aj krajiny ako Slovensko vo východnej a strednej Európe?
Musím povedať, že nie som expert na Slovensko. Pravdepodobne je však hrozba vyššia v západnej Európe, teda aj v krajinách, ktoré by sa v istom momente mohli zapojiť do nejakej misie v Hormuzskom prielive. Napríklad armády Francúzska či Spojeného kráľovstva by mohli mať vplyv na dianie. V prípade Slovenska platí, že bez ohľadu na to, či by niečím prispelo alebo nie, pravdepodobne to nebude pre Irán až taký problém. Vás a všeobecne východnú Európu oveľa viac zasahuje ruská hybridná vojna, nie iránska.
Ak sa pozrieme na sériu útokov, ktorých sme boli svedkami a ktoré spomínate vo svojej správe o HAYI, zdá sa, že toto hnutie sa objavilo takmer z ničoho. Pokúšali ste sa sledovať jeho digitálnu stopu. Existuje vôbec v skutočnosti?
Je to kľúčová otázka. Samozrejme, niečo existuje. Nemôžeme to povedať s absolútnou istotou, ale z toho, čo vidíme, si myslím, že sú tu silné indície, že ide o dymovú clonu vytvorenú pre potreby iránskej hybridnej vojny. Neexistuje žiadna autentická teroristická skupina Harakát Ašáb al-Jamín al-Islamíja. Prečo to hovorím? Videli sme, že videá, v ktorých sa k útokom hlási, šírili proiránske kanály alebo také, o ktorých sa predpokladá, že majú napojenie na proiránske milície v Iraku, ktoré udržiavajú kontakty s iránskymi revolučnými gardami. Má to však amatérsky dizajn a je tam niekoľko preklepov. Logo nie je správne. V slove islamský je pravopisná chyba, a to je predsa kľúčový výraz. Ak ste šiitský alebo sunnitský terorista, je to pravdepodobne presne to slovo, ktoré napíšete správne.
Takže za tým stoja nejakí amatéri, ktorých Irán zverboval?
Ako sa zdá, ide pravdepodobne o chybu v preklade od niekoho, kto jazyk neovláda ako rodný alebo z neho vie iba málo. V súvislosti s útokmi zatkli dvoch tínedžerov. Podobá sa to na ruský model náboru síl pre hybridnú vojnu v Európe, keď si Moskva vyberá ľudí na jedno použitie. Deje sa to aj v spolupráci s organizovaným zločinom, ktorý pôsobí tam, kde sú potenciálne ciele. Súčasné útoky vyzerajú tak, že sú výsledkom tohto modelu a že teda neexistuje žiadna skutočná teroristická skupina. HAYI sa prihlásila aj k útokom, ktoré boli falošné. Napríklad v Paríži neexistuje žiadny dôkaz, že by sa tam niečo stalo. Sme si istí, že sa prihlásila aj k útoku v Grécku. HAYI zverejnila zábery, ale keď sme miesto geolokalizovali, v skutočnosti išlo o obrázky z udalosti v Rotterdame spred niekoľkých dní. Ide teda o šírenie dezinformácií. Samozrejme, nebolo by to po prvý raz, čo si teroristická skupina pripísala na svoje konto falošné útoky, a robil to aj Islamský štát, ale celkovo to pôsobí veľmi podozrivo. Keď vo všeobecnosti diskutujeme o terorizme, dá sa povedať, že sa okrem iného zameriava na vyvolanie maximálnej pozornosti. Ak chcete vyslať silný signál, odpálite bomby za denného svetla. Keď chcete ublížiť židovskej komunite, urobíte to v piatok. A, samozrejme, videli sme útoky džihádistov, ktorí napríklad pobodali rabína. To pritiahne viac pozornosti a vyjadruje to nenávisť k obetiam.
Čo je teda cieľom týchto malých útokov?
Ak predpokladáme, že ide skutočne o hybridnú operáciu, cieľom je šírenie chaosu a destabilizácie. Zrazu sa všetky západné krajiny zaoberajú touto novou čudnou teroristickou skupinou. Nikto však presne nevie, čo sa deje. Útoky proti židovským inštitúciám historicky vyvolávajú veľkú pozornosť a jednoznačne odsudzujúce reakcie. Čiže sa o tom teraz veľa hovorí, čo sa dá pokladať za masívny úspech a pravdepodobne je to jeden z hlavných cieľov kampane. Musíme tiež povedať, že pre židovskú komunitu, ktorá je hlavným cieľom tejto série útokov, je v konečnom dôsledku jedno, či čelí skutočným džihádistom, krajne pravicovým extrémistom alebo niekomu, komu za to platí Irán. Pre obete sa tým nemení nič. Bez ohľadu na to, kto je páchateľom, jeho činy vyvolávajú v ľuďoch strach.
Mohli by do toho byť zapojení Rusi? Vymieňajú si s Iráncami nejaké know-how? Videli sme totiž veľa podobných menších hybridných útokov po celej Európe. Mohla by byť HAYI ruská operácia?
Aby som bol úprimný, toto je čistá špekulácia. Nemôžem k tomu povedať nič, čo by bolo podložené dôkazmi. Skúmam aj ruskú hybridnú vojnu, takže viem, že všetko je možné a je potrebné myslieť aj na zdanlivo nepredstaviteľné veci. Zároveň však nevidíme ani náznak toho, že by v tom mohla mať prsty Moskva. Všetky videá z útokov sa šírili cez kanály napojené na Irán, nie na Rusko. Tieto zdroje sa síce do istej miery prekrývajú, čo je prirodzené, ale neexistuje dôkaz, že za tým stojí Kremeľ. Môžeme si položiť otázku, či existuje výmena know-how medzi ruskými a iránskymi spravodajskými službami. Odpoveď znie, že veľmi pravdepodobne áno. Nevidel som však o tom žiadny výskum ani správu. No počas minulého výskumu sme dospeli k hypotéze o určitej deľbe práce.
Všimli sme si napríklad, že Švédsko nebolo až takým terčom ruskej spravodajskej služby, hoci vstúpilo do NATO. Bolo by logické predpokladať, že sa Moskva na krajinu zameria, ale v skutočnosti sme zaznamenali, že vo Švédsku je mimoriadne aktívna iránska spravodajská služba. Jednou z možných hypotéz teda je, že Rusko si povedalo: Dobre, v krajine už beží destabilizačná kampaň, môžeme svoju pozornosť zamerať na iné štáty. Moskvu a Teherán spája aj nábor ľudí – tých nahraditeľných agentov, ktorých som už spomínal. Je to veľmi efektívny postup a prišli s ním Rusi. Irán sa z tohto modelu pravdepodobne poučil a možno ho do istej miery využíva. Nevideli sme síce žiadne náborové inzeráty, ktoré by sa dali jasne spojiť s touto kampaňou, ale to neznamená, že neexistujú. Je veľmi ťažké to dokázať. Ak sa však vrátim k vašej pôvodnej otázke, neverím, že ruská spravodajská služba je do celej tejto kampane priamo zapojená, ale nemôžem to ani vylúčiť.
V rokoch 2015 alebo 2016 sa všetko, čo sa stalo, okamžite spájalo s Islamským štátom. A mnohokrát za útokmi skutočne stáli džihádistickí teroristi. Teraz sa všetko, čo sa stane, okamžite spája s Moskvou. Existujú názory, že tým robíme Rusov dôležitejšími, než v skutočnosti sú. Na druhej strane je tu séria útokov, ktoré im vieme reálne pripísať. Čelí Západ nepretržitej hybridnej vojne?
Ako som povedal, musíme rozmýšľať aj o nepredstaviteľných veciach. Charakteristickým znakom hybridnej vojny je nejednoznačnosť a možnosť všetko poprieť. Hlavným cieľom týchto útokov je práve to, aby sme nemohli s istotou povedať, že ich spáchali Rusi či Iránci. Pokiaľ nechytíte páchateľov a úrady napríklad nezaistia mobilné zariadenia, cez ktoré sa dá vystopovať, kto ich platil, väčšinu hybridných útokov nemožno nikdy pripísať so stopercentnou istotou. Je veľmi pravdepodobné, že iránskych a ruských útokov v Európe je oveľa viac, len sme ich s definitívnou istotou nedokázali priradiť ku konkrétnemu aktérovi. Mimochodom, mapovali sme ruské hybridné incidenty v Európe od roku 2022. Napríklad v Litve a okolitých pobaltských krajinách došlo k jednému alebo dvom podpaľačským útokom, ktoré boli spojené s Ruskom. Výsledkom bolo, že kedykoľvek potom v Litve vypukol požiar, ľudia boli okamžite znepokojení, hneď mysleli na Rusko a vyvolalo to masívny rozruch. Pritom sa ukázalo, že väčšina týchto požiarov boli buď skutočné nehody, alebo súviseli s organizovaným zločinom, napríklad v recyklačnom biznise. Nemali žiadne prepojenie na Rusko. Ale aj tak to Moskve fungovalo. V tomto zmysle sa dá tvrdiť, že hybridná vojna je vlastne terorizmom, pretože hlavným cieľom terorizmu je vyvolať strach. A to sa deje. Niečo sa stane a my okamžite myslíme na Rusko. Zároveň je však dôležité ruskú účasť len tak nevylučovať.
V správe ste napísali, že zvýšená hrozba zo strany nepriateľských štátnych aktérov, najmä Ruska a Iránu, zdôrazňuje naliehavú potrebu adaptácie európskych tajných služieb. Ako by to malo vyzerať?
Netvrdím, že mám zázračný recept na reformu spravodajských služieb. Myslím si, že v prvom rade ide o zvyšovanie povedomia o tom, čo sa deje. Začíname sa prebúdzať, ale v mnohých krajinách sa hlavný spravodajský záujem stále zameriava na tradičný terorizmus – džihádistický alebo krajne pravicový. Štátom podporovaný terorizmus nie je prioritou alebo nie je takpovediac vôbec na radare. Pritom by ho bolo potrebné rovnako monitorovať. Dôležité je aj brať do úvahy prepojenie medzi zločinom a terorizmom (crime-terror nexus), aby sa zapojenie organizovaného zločinu do takýchto aktivít posudzovalo aj optikou spravodajských služieb, a nielen cez klasické trestné stíhanie. Je podstatné, aby sme takéto incidenty posudzovali ako terorizmus, aj keď ide o hybridné útoky. Povieme si, že je to iba grafiti alebo podpaľačský útok. Považujem však za dôležité zvážiť, aby sa niektoré incidenty vyšetrovali tak, ako sa pristupuje k terorizmu. Páchatelia by mali byť náležite potrestaní – nielen napríklad za poškodzovanie cudzej veci. A napokon je dôležité zvyšovať povedomie v komunitách, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči náboru ľudí z ich radov, a rozšíriť politiky prevencie násilného extrémizmu aj na verbovanie zo strany nepriateľských štátnych aktérov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.