Teherán hrozí odvetou. Pripraví Irán teroristický útok priamo v USA?
Pripravuje Irán odvetu za zničenú fregatu Iris Dena, ktorú Američania zasiahli v Indickom oceáne neďaleko Srí Lanky? Ako v stredu informoval minister obrany Pete Hegseth, plavidlo trafilo torpédo vypálené z ponorky. Zahynulo minimálne 80 iránskych námorníkov, 32 sa zachránilo na Srí Lanke.
Stíhačka F-16 zapojená do operácie Epic Fury (Epická zúrivosť).
„Spojené štáty to trpko oľutujú,“ reagoval na útok iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Nie je jasné, prečo sa Iris Dena stala terčom Američanov, keďže bola mimo bojiska. USA a Izrael od 28. februára bombardujú ciele v Iráne, čo oznámil prezident Donald Trump. Režim v Teheráne reagoval útokmi na americké zariadenia na Blízkom východe aj na ciele v krajinách Perzského zálivu.
Video
Takto vidí armáda USA 100 hodín operácie 'Epic Fury'
Americká armáda zverejnila video rekapituláciu prvých sto hodín operácie Epic Fury, počas ktorej zaútočila na Irán.
Zdroj:
Centcom
Eskalácia vojny
Nedá sa však vylúčiť, že Irán uvažuje aj nad inými formami, ako zasiahnuť Spojené štáty a vo všeobecnosti Západ. Mali by sa najmä Američania obávať možných teroristických útokov vo svojej krajine, ktoré by pripravil teheránsky režim, prípadne organizácie, ktoré s ním sympatizujú?
„Viem, že ľudia v Spojených štátoch o tom premýšľajú a majú z toho obavy. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti uviedlo, že FBI je v stave vysokej pohotovosti a v Spojených štátoch sleduje druh aktivít, ktoré ste spomenuli. Je všeobecne známe, že Irán má v USA spravodajské kapacity. Za posledných sedem rokov sme v Spojených štátoch videli minimálne dva pokusy o atentát, ktoré boli pripísané iránskym agentom. Je teda jasné, že v Amerike aspoň do istej miery pôsobia,“ povedal pre Pravdu vojenský analytik Jonathan Schroden z neziskovej organizácie CNA.
Expert si však myslí, že Irán bude veľmi opatrne zvažovať, či by sa útok priamo v USA vyplatil. „Jedna vec, ktorá ho od toho možno odrádza, je, že by to zásadne eskalovalo vojnu. Keby Irán zaútočil na americkom území, hoci by sa k tomu ani nemusel prihlásiť, myslím si, že odveta zo strany USA by bola veľmi rýchla. A na eskalačnom rebríčku by sme sa dostali veľmi vysoko. Nebola by to len akási akcia – oko za oko. Bola by to masívna eskalácia,“ vysvetlil Schroden, ktorému onedlho vyjde kniha US Counterterrorism Operations in Afghanistan (Americké protiteroristické operácie v Afganistane).
Je pravdepodobné, že Iránci by pri príprave potenciálneho teroristického útoku v USA uvažovali aj nad reakciou americkej verejnosti. Prieskumy ukazujú, že vojna s Teheránom nie je v Spojených štátoch práve populárna. Keby sa však niečo stalo na americkej pôde, takmer určite by narástla podpora pre tvrdšie kroky proti Iránu.
„Vyzerá to tak, že Iránci sa momentálne usilujú pokračovať v stratégii opotrebovávacieho konfliktu. Režim sa snaží vydržať a prežiť tak dlho, ako sa len dá. Dúfa, že USA a Izrael bombardovanie unaví alebo im dôjdu kapacity na to, aby v ňom pokračovali. A potom sa režim pomaly opäť vybuduje. Alebo sa pokúsi vyjednávať o nejakom ukončení konfliktu. Myslím si, že toto sú asi dve najlepšie stratégie, ktoré majú iránski lídri momentálne k dispozícii. Až čas ukáže, ktorú si vyberú. Ale útok na americkej pôde by Iráncom nepomohol v žiadnom prípade,“ vysvetlil Schroden.
Irán tiež určite veľmi pozorne sleduje, čo o vojne hovoria spojenci USA, a to, ako vyzerá politická debata v Spojených štátoch. Do vojenskej kampane sa priamo odmietla zapojiť Británia, ktorá je zvyčajne najbližším partnerom Ameriky. Premiér Keir Starmer naznačil, že Londýn nie je súčasťou operácie, lebo na ňu neexistuje jednoznačný právny základ a nie je postavená na premyslenom pláne.
Kongres Trumpa nezastavil
V stredu sa Trumpovým republikánom podarilo v Senáte zastaviť snahu demokratov, aby sa vojna skončila. Tento pokus skončil neúspechom, lebo návrh v hornej komore Kongresu neprešiel v pomere 47 : 53. „Američania sú mŕtvi. Ceny prudko rastú. Blízky východ horí. V Iráne sa schyľuje k občianskej vojne. A prečo? Pre vojnu, ktorá spôsobí, že pri moci budú tí istí zástancovia tvrdej línie? Pre vojnu, ktorá nedokáže zničiť ich jadrový program? Toto je neschopnosť. Je to jednoduché a jasné,“ uviedol v debate demokratický senátor Chris Murphy.
„Čo sa týka legislatívy v USA, prezident môže reagovať bez súhlasu Kongresu na hrozby, o ktorých sa domnieva, že sú pre Spojené štáty bezprostredné. Aj tak by však mal informovať zákonodarcov, a ak vojenská akcia trvá dlhšie, potom by mal požiadať o ich súhlas, aby mohla pokračovať na základe Zákona o vojnových právomociach (War Powers Act). No to predpokladá, že Kongres dohľad nad prezidentom uplatní. Ak to neurobí, potom si šéf Bieleho domu v podstate môže robiť, čo chce. Je to legálne? Nie podľa litery zákona, ale, viete, zákon je platný len vtedy, ak sa vynucuje,“ ozrejmil Schroden.
Podľa experta je na medzinárodnej úrovni úplne jasné, že Trumpova vláda sa nestará o to, čo hovoria iní. „Minister Hegseth povedal, že USA budú robiť to, čo považujú za potrebné, využijú autoritu, ktorú majú, aj vojenské kapacity, ktoré majú k dispozícii. Či to je alebo nie je v súlade s medzinárodným právom, nie je niečo, čo ja môžem určiť, ale myslím si, že môžem skonštatovať, že americkú vládu to aj tak príliš netrápi,“ vyhlásil Schroden.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.