Kto sa po Orbánovi stane novým 'problémovým hráčom' v Európskej rade? Politico ukazuje na dvoch hlavných kandidátov
Po drvivej porážke v nedeľňajších voľbách opúšťa po 16 rokoch svoje miesto v Európskej rade Viktor Orbán, známy svojím obštrukčným prístupom a vetovaním kľúčových iniciatív summitov EÚ, najmä vo vzťahu k Ukrajine brániacej sa ruskej agresii. Jeho zrejmý nástupca Péter Magyar signalizuje ochotu k oveľa užšej spolupráci s Bruselom.
Orbán uznal porážku v maďarských voľbách
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý vo svojej krajine vládol 16 rokov, uviedol, že výsledok parlamentných volieb je jasný a je pre jeho stranu Fidesz bolestný. Podľa čiastočných výsledkov zvíťazila opozičná strana Tisza.
Kto teda nahradí Orbána na uvoľnenej pozícii hlavného „problémistu“ (problémového hráča) v EÚ? pýta sa v dnešnom komentári bruselský server Politico a na prvých dvoch miestach z piatich možných „kandidátov“ uvádza slovenského premiéra Roberta Fica a predsedu českej vlády Andreja Babiša.
K odovzdaniu moci v Maďarsku dochádza v citlivom čase, keď Európska únia potrebuje byť jednotná pri presadzovaní sankcií, rozpočtov a ďalších rozhodnutí, ktoré stále vyžadujú jednomyseľnosť, pripomína Politico. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nestrácala čas a hneď na druhý deň po Orbánovej porážke navrhla zmeny v pravidlách hlasovania v EÚ, aby sa v budúcnosti predišlo podobnému systematickému blokovaniu kľúčových rozhodnutí.
Orbánov odchod však neznamená, že by si von der Leyenová – alebo Kyjev – mohli vydýchnuť. V Európskej rade, rozhodovacom orgáne lídrov všetkých 27 členských krajín EÚ, stále zasadajú najmenej dvaja niekdajší Orbánovi spojenci a niekoľko ďalších potenciálnych narušiteľov, tvrdí Politico.
Popredným z nich je Fico, Orbánov „verný partner vo vetovaní“, ktorý sa k proruskému lídrovi Maďarska pripájal pri blokovaní sankcií proti Moskve alebo si, rovnako ako Orbán a Babiš, vymohol výnimku zo záruk za pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur. Po odchode Orbána zostáva Fico jediným blízkym – a dosť možno posledným – priateľom Kremľa v EÚ, konštatuje server.
Magyar oslavuje víťazstvo v maďarských voľbách
Líder maďarskej opozičnej strany Tisza Péter Magyar v nedeľu vyzdvihol „historický mandát na vládnutie“ po volebnom víťazstve nad stranou Fidesz dlhoročného premiéra Viktora Orbána.
Fico minulý mesiac varoval, že v prípade Orbánovej prehry vo voľbách by mohol namiesto neho vetovať vyplatenie pôžičky Kyjevu, ktoré maďarský premiér podmieňoval znovuotvorením ropovodu Družba. Otázkou tak je, či Fico svoju hrozbu teraz naplní, alebo sa podriadi väčšine v EÚ. Slovenský premiér v otázke sankcií nakoniec vždy ustúpil a pripojil sa k spoločným vyhláseniam EÚ na podporu Ukrajiny.
Babiš, 71-ročný miliardár prezývaný „český Trump“, vládne v koalícii s krajne pravicovou a antiekologickou stranou a vykazuje sklony k Orbánovmu štýlu, upozorňuje Politico. Aj český premiér vyzýva na obmedzenie vojenskej pomoci Kyjevu, hoci nakoniec nezrušil českú muničnú iniciatívu. Babiš má navyše na muške klimatickú politiku EÚ, ostro kritizuje systém emisných povoleniek a tvrdí, že ničí český priemysel, pripomína server.
Za ďalších troch možných „problémových hráčov“ summitov EÚ Politico označuje taliansku premiérku a predstaviteľku národno-konzervatívneho prúdu Giorgiu Meloniovú; po tesnom výsledku marcových volieb v Slovinsku tamojšieho trojnásobného expremiéra Janeza Janšu; a ako divokú kartu bulharského exprezidenta Rumena Radeva, ktorý so svojou novou stranou kandiduje v nedeľňajších parlamentných voľbách.
Meloniová od nástupu k moci pred viac ako tromi rokmi balancuje na hrane pragmatického prístupu k Bruselu a hľadá rovnováhu medzi domácou pravicovou až nacionalistickou politikou a proeurópskym postojom v medzinárodných záležitostiach. V otázkach migrácie sa snaží pritvrdzovať úniové pravidlá skôr pomocou konsenzu než obštrukcií.
Janša, niekedy prezývaný „mini-Trump“, by v prípade návratu k moci rozšíril rady rastúceho klubu populistov v EÚ, píše Politico. V otázke Ukrajiny je však medzi Janšom a Orbánom či Ficom jasný rozdiel: zatiaľ čo v iných veciach zdieľa s odchádzajúcim maďarským premiérom spoločný postoj, Janša sa zasadzuje o členstvo Ukrajiny v EÚ a v roku 2022, v prvých dňoch ruskej invázie, navštívil Kyjev.
Radev vlani vyhlásil, že Ukrajina je vo vojne s Ruskom „odsúdená na skazu“, a tvrdil, že navyšovanie vojenskej pomoci a posielanie ďalších zbraní Kyjevu nie sú riešením. Európskych lídrov obvinil, že podporujú ukrajinské protiútoky, ktoré podľa neho viedli na Ukrajine k „stotisícom obetí“.
Nepredpokladá sa, že by spomínaní populisticky či nacionalisticky založení lídri v Európskej rade blokovali úplne všetko, ale „v určitých bodoch asi budú robiť problémy“, povedal serveru diplomat EÚ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Druhý nepomenovaný diplomat však uviedol: „Podľa mňa si budú veľmi dobre vedomí rizík a dôsledkov, ktoré so sebou nesie voľba podobnej cesty, akou sa vydal Orbán.“
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.