Slovákom by euro v Maďarsku uľahčilo nákupy aj cestovanie. Budapešť však má aj po víťazstve Magyara veľký problém

Magyar po voľbách na medzinárodnej tlačovej konferencii vyhlásil, že zavedenie eura je strategickým cieľom jeho vlády a že si to podľa neho vyžaduje národný záujem, pretože krajina sa tak môže zbaviť neistoty okolo forintu aj rekordne vysokej inflácie z uplynulých rokov. Zároveň však priznal, že presný termín zatiaľ nepovie a konečné rozhodnutie chce urobiť až po zhodnotení skutočného stavu maďarského rozpočtu.

Podľa makroekonomického analytika ČSOB banky Mareka Gábriša ide by zavedenie eura pre našich susedov v priebehu najbližších rokov bolo skutočnou výzvou. „Otázka vstupu do eurozóny je vecou dobrého nastavenie hospodárskych parametrov a plánovania ale aj pracovania s verejnou mienkou. Videli sme, že podpora európskej myšlienky je v Maďarsku silná a administratíva môže mať snahu z toho vyťažiť pri užšej európskej integrácii vrátane prijatia spoločnej meny. Roky 2030–2031 sú pomerne blízko a je to relatívne krátky čas. Navyše je to na konci, respektíve na prelome volebného cyklu," skonštatoval odborník pre Pravdu.

Ako však pripomína maďarský finančný web Bankmonitor.hu, o zavedení eura sa na vládnej úrovni v krajine hovorilo už pred takmer dvadsiatimi rokmi, počas prvej vlády Viktora Orbána. Druhý Orbánov kabinet, ktorý vznikol po parlamentných voľbách v roku 2010, si dokonca stanovil aj konkrétny termín a spoločnú menu chcel zaviesť už v roku 2015. Tieto plány sa však napokon nenaplnili a ekonomické podmienky, ktoré musí Maďarsko splniť, aby mohlo prijať euro, sa medzičasom ešte zhoršili.

Na druhej strane však napríklad reakcia forintu, ktorý po voľbách posilnil najviac za posledné štyri roky, naznačila, že trhy čítajú Magyarovo víťazstvo ako prísľub väčšej ekonomickej stability a tesnejšieho návratu Maďarska k Európskej únii (EÚ), čo je pre budúce prijatie eura dôležitý signál. Samotné posilnenie meny však zároveň ukázalo skôr dôveru investorov v zmenu politického kurzu než to, že by Budapešť mala euro na dosah.

Dlhá cesta za eurom

Základným problémom je aktuálny stav maďarskej ekonomiky. Ak chce nejaká členská krajina EÚ prijať euro a stať sa tak členom eurozóny, nestačí len politická vôľa, ale musí splniť aj takzvané maastrichtské kritériá. Tie zahŕňajú podmienku nízkej a stabilnej inflácie, rozpočtový deficit pod tromi percentami hrubého domáceho produktu (HDP), verejný dlh pod 60 percentami HDP alebo aspoň jeho presvedčivé znižovanie, účasť v kurzovom mechanizme ERM II – čo znamená najmenej dva roky bez výrazných otrasov meny – a tiež primerané dlhodobé úrokové sadzby.

Maďarsko dnes naráža prakticky na všetky tieto prekážky naraz. Podľa portálu Bankmonitor.hu malo vlani deficit na úrovni 4,7 percenta HDP a dlh 74,6 percenta HDP, pričom forint navyše zatiaľ ani nie je súčasťou systému ERM II. Problémom zostávajú aj vysoké dlhodobé úroky a výhrady k právnemu nastaveniu centrálnej banky, ktoré podľa pravidiel eurozóny tiež musia byť v poriadku. Aj preto odborníci hovoria, že aj pri silnej politickej podpore ide skôr o projekt na koniec desaťročia než o rýchlu zmenu v najbližších rokoch.

Na to, že samotná politická zmena ešte automaticky neznamená aj rýchly ekonomický obrat, upozornil pre Pravdu analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne. „Nová maďarská vláda môže pomerne rýchlo priniesť politický reset a zlepšenie vzťahov s EÚ, no ekonomický obrat bude oveľa pomalší,“ uviedol. Práve od obnovy dôvery, kľúčových reforiem a ozdravenia verejných financií bude podľa neho závisieť, či sa ambiciózne ciele, vrátane prijatia eura, podarí premeniť na realitu.

Gábriš z ČSOB dodáva, že Maďarsko potrebuje naštartovať hospodársky rast a musí urobiť aj systémové zmeny. „Najmä fiškálne kritériá, predovšetkým dlh, by boli výzvou,“ uviedol odborník s tým, že hoci prijatie eura nemožno pri politickej dohode úplne vylúčiť, avizované termíny, o ktorých hovorí Magyar a jeho strana Tisza, by boli veľmi náročné. Podľa neho totiž nejde len o samotné splnenie podmienok, ale aj o to, aby vláda počas tejto cesty vedela priniesť občanom reálne ekonomické benefity a udržala si podporu verejnosti.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda je k myšlienke, že by Maďarsko stihlo spoločnú európsku menu prijať do roku 2030 skeptický. Krajina by totiž podľa neho musela dramiticky znížiť rozpočtové deficity a celkové zadĺženie. „To si možno len ťažko predstaviť bez presadenia rozsiahlych škrtov a úsporných opatrení, ktoré však pre svoju nepopularitu medzi verejnosťou nahrajú opozícii, najmä Orbánovmu Fideszu. Magyar preto môže odvážne plány na prijatie eura rýchlo odložiť do zásuvky a zabudnúť na ne," vyhlásil Kovanda.

Jedny voľby na euro nestačia

Napokon, aj skúsenosti iných krajín ukazujú, že prijatie eura nie je otázkou jedného politického rozhodnutia, ale dlhšieho procesu. „Vidíme, že nedávno prijalo euro napríklad Bulharsko a pred ním Chorvátsko, takže nie je vylúčené, že by to pri politickej dohode mohlo byť plánom,“ podotkol Gábriš.

Analytik zároveň tlmí príliš rýchle očakávania. „Možno by to nebolo úplne za jedno volebné obdobie, ale administratíva sa môže pokúsiť nastaviť smerovanie krajiny k naplneniu kritérií,“ doplnil Gábriš s tým, že že ide o cieľ, na ktorý sú potrebné aspoň dve funkčné vládne obdobia.

Spomínané Bulharsko prijalo euro 1. januára 2026 a Chorvátsko od 1. januára 2023. Obe krajiny ešte predtým prešli mechanizmom ERM II, do ktorého vstúpili v júli 2020, a až následne dostali definitívne zelenú od európskych inštitúcií. Podobnú cestu pred sedemnástimi rokmi absolvovalo aj Slovensko. Euro sme prijali od 1. januára 2009, pričom do systému ERM II krajina vstúpila už 28. novembra 2005 a prípravy sa naplno rozbehli po vstupe do EÚ v roku 2004. Rovnakým procesom by si muselo prejsť aj Maďarsko.

Aj preto bude v nasledujúcich rokoch podľa odborníkov dôležité to, či sa Budapešti podarí obnoviť dôveru trhov, ozdraviť verejné financie a zlepšiť vzťahy s Bruselom. Ako na záver upozornil analytik Kočiš, víťazstvo Tiszy môžu trhy vnímať ako šancu na predvídateľnejší vzťah s EÚ a možné odblokovanie časti zmrazených eurofondov, čo by podporilo investície aj hospodársky rast. Zároveň však dodáva, že samo osebe to ešte nebude znamenať rýchly obrat, keďže nová vláda bude musieť zvládnuť fiškálnu konsolidáciu, obnovu produktivity aj slabší externý dopyt.