Kto prepláva bez povolenia, bude zničený. Irán vyberá mýto za plavbu cez Hormuzský prieliv. Na platbu je len pár sekúnd

Podľa vyjadrení Hamída Hosejního pre Financial Times zavádza Irán v strategickom prielive prísny režim. Každý naložený tanker musí prejsť previerkou a zaplatiť mýto v digitálnych menách, čo krajine umožňuje obchádzať finančné obmedzenia. Teherán trvá na tom, že musí mať prehľad o každej lodi, pričom sadzba jeden dolár za barel sa týka výhradne plne naložených plavidiel.

Okamžitá platba

Irán využíva kryptomeny ako nástroj na obchádzanie sankcií – po vyhodnotení nákladu majú lode len niekoľko sekúnd na zaplatenie mýta v bitcoinoch, čo znemožňuje vystopovanie platby. Hosejní však pripojil aj mrazivé varovanie: akýkoľvek pokus o nepovolené preplávanie prielivom skončí likvidáciou plavidla.

Podľa informácií Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) schválil iránsky parlament 30. marca operačný plán, ktorý oficiálne zavádza tranzitné poplatky. Okrem finančných podmienok pribudli aj politické požiadavky: v žiadostiach o prejazd sa musí striktne uvádzať názov „Perzský záliv“, pričom označenie „Arabský záliv“ je neprípustné. Člen parlamentu zároveň navrhol kľúč na rozdelenie výnosov, podľa ktorého má 30 % príjmov smerovať na obranu a zvyšných 70 % na kompenzáciu vojnových škôd.

Dôvodom povinných kontrol všetkých lodí je podľa Iránu snaha zamedziť pašovaniu zbraní počas aktuálneho prímeria. Hosejní potvrdil, že hoci krajina nezakazuje prevoz bežného tovaru, administratívna a fyzická náročnosť previerok spôsobí zdržania, čo v praxi znamená faktické obmedzenie kapacity prielivu.

Technické limity nepustia

V priebehu 24 hodín, od polnoci 7. apríla do polnoci 8. apríla, bolo v prielive zaznamenaných celkovo 16 plavidiel. Smerom z Ománskeho zálivu do prielivu vplávalo päť iránskych nákladných lodí. V opačnom smere prieliv opustilo desať medzinárodných plavidiel (tri tankery a šesť nákladných lodí) a jedna iránska loď bližšie nešpecifikovaného typu.

Jack Kennedy, odborník na Blízky východ zo spoločnosti S&P Global Market Intelligence, pre The New York Times uviedol, že súčasné kroky Iránu reflektujú len minimálny posun v jeho postoji v porovnaní s obdobím pred prímerím. Podľa jeho slov sú tieto opatrenia v priamom rozpore s požiadavkami Spojených štátov, ktoré trvajú na zachovaní úplne voľného a ničím neobmedzeného prístupu k tejto námornej trase.

Voľnému preplávaniu bránia technické limity Iránu pri monitorovaní lodí a trvanie na trase cez pobrežný koridor. Plošné uvoľnenie dopravy je preto podľa Kennedyho nereálne, keďže Irán nedokáže efektívne identifikovať veľké množstvo plavidiel naraz.

Veľké spoločnosti sú opatrné

Poprední svetoví prepravcovia, ako sú Maersk a Mitsui O.S.K. Lines, sa naďalej vyhýbajú plavbe cez Hormuzský prieliv. Spoločnosť Maersk vo svojom vyhlásení uviedla, že hoci prímerie môže otvárať priestor na obnovu tranzitu, neposkytuje dostatočné bezpečnostné záruky. Firma preto zdôrazňuje potrebu jasnejšej definície podmienok a mieni aj naďalej presadzovať „opatrný prístup“.

Dimitris Ampatzidis, analytik rizík zo spoločnosti Kpler, uviedol, že momentálne nič nenasvedčuje hromadeniu plavidiel, ktoré by čakali na prejazd. Podľa jeho pozorovania sa väčšina prevádzkovateľov lodnej dopravy správa zdržanlivo a nateraz sa do prielivu vo väčšom počte vrátiť nechystá.

Iránske požiadavky sú pre Saudskú Arábiu červená čiara

Saudská Arábia kategoricky odmieta požiadavky Teheránu na kontrolu strategickej vodnej cesty. Alí Šibábí, komentátor s blízkymi väzbami na saudskoarabský kráľovský dvor, v tejto súvislosti vyhlásil, že akékoľvek uznanie iránskeho dohľadu nad Hormuzským prielivom predstavuje pre Rijád „červenú líniu“, ktorú nie je možné prekročiť.

Ománsky minister dopravy Saíd bin Hamúd bin Saíd Mauálí v stredu potvrdil, že Omán neplánuje zaviesť žiadne mýto za prejazd prielivom. Odvolal sa pritom na medzinárodné námorné dohody, ktorých je krajina signatárom. Zároveň však upozornil na existujúce právne vákuum, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že kľúčoví hráči ako Irán a Spojené štáty tieto úmluvy nepodpísali.

Podľa denníka The Financial Times došlo k dramatickému poklesu dopravy v Hormuzskom prielive – z predvojnových 135 lodí denne na súčasných 10 až 15 plavidiel. Údaje analytickej spoločnosti Kpler potvrdzujú kritickú situáciu v Perzskom zálive, kde na povolenie k vyplávaniu čaká celkovo 300 až 400 lodí. Z tohto počtu je 187 tankerov, ktoré zadržiavajú približne 175 miliónov barelov ropy a jej derivátov.