Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
39. deň: Je či nie je Hormuzský prieliv otvorený? Nezhodujú sa ani iránske médiá. Prímerie okamžite zrazilo ceny ropy
Iránske médiá sa nezhodujú, či je Hormuzský prieliv otvorený alebo nie. Podľa štátnej televízie Press TV je prieliv úplne uzavretý a ropné tankery sa musia vracať, píše aj Reuters. Na ohlásené prímerie medzi Iránom a USA reagovali aj trhy.
Najdôležitejšie udalosti
- Od vypuknutia najnovšieho konfliktu na Blízkom východe ubehlo 39. dní
- Irán aj USA súhlasili s okamžitým prímerím. Trump vyhlásil ‚úplné víťazstvo‘
- Minúty pred katastrofou. Dramatické zákulisie prímeria medzi USA a Iránom, Chameneího krok bol prielomový
- Dva iránske ostrovy sa po vyhlásení prímeria stali terčom útokov
- Izraelské údery v Libanone pokračujú. Hizballáh dočasne utíšil útoky
- Rozhodnosť USA zaberá, teraz treba zastaviť Rusko, znie z Kyjeva
- Svet si na chvíľu vydýchol. Expert tvrdí, že Trump sa pustil do zle premysleného dobrodružstva
- Kto zaručí námorníkom bezpečnú plavbu? Situácia v Hormuzskom prielive je stále nejasná
- Oslabenie NATO? Spočíta Trump Európe, že mu nepomohla s Iránom?
- Američania použili na záchranu pilota revolučný nástroj.Človeka nájde podľa srdečného tepu aj cez trup lietadla
- Trump oznámil vysoké clá pre krajiny, ktoré dodávajú zbrane Iránu. Nespresnil, o ktoré pôjde
- Irán žobral o prímerie. Zničili sme ho a už viac nie je hrozbou, tvrdí Hegseth
- Iránske Revolučné gardy sú napriek prímeriu v pohotovosti, Američanom nedôverujú
- Prímerie podľa Netanjahua platí iba pre Irán. Izrael podnikol najväčšie útoky na Libanon od začiatku vojny
- Prímerie visí na vlásku: Irán hrozí útokom, ak Izrael neprestane s údermi v Libanone
Iránci v uliciach po ohlásení prímeria
Davy Iráncov sa v stredu 8. apríla 2026 skoro ráno po ohlásení prímeria na Blízkom východe nahrnuli na teheránske námestie Enghelab, mávali vlajkami a prisahali bezpodmienečnú vernosť najvyššiemu vodcovi Modžtabovi Chameneímu.
23:52 Bahrajn otvoril svoj vzdušný priestor niekoľko hodín po oznámení prímeria medzi USA a Iránom. K tomuto kroku už pristúpili aj Sýria či Irak a Izrael otvorí vzdušný priestor v stredu o polnoci, informuje TASR podľa správ agentúry DPA a spravodajského webe The Times of Israel (TOI).
Úrad pre civilné letectvo na bahrajnskom ministerstve dopravy a telekomunikácií oznámil opätovné otvorenie vzdušného priestoru. Uzavretie slúžilo ako preventívne opatrenie reagujúce na nedávny vývoj v regióne.
Úrad zdôraznil „svoj záväzok zaistiť plynulý chod letovej prevádzky v súlade s najvyššími bezpečnostnými štandardmi a príslušnými úradmi s cieľom chrániť letectvo i cestujúcich“.
Izraelské ministerstvo dopravy takisto oznámilo, že od stredajšej polnoci opäť úplne otvorí vzdušný priestor krajiny a obnoví bežnú prevádzku na letisku Bena Guriona v Tel Avive. Prevádzka sa vo štvrtok ráno obnoví aj na letisku Herzlija a v nedeľu na letisku Ramon v Ejlate na juhu krajiny. Obnovenie dopravy na letisku v Haife sa zváži až koncom týždňa v závislosti od bezpečnostnej situácie, doplnilo ministerstvo.
23:16 Pre plavbu Hormuzským prielivom boli vymedzené bezpečné trasy, plavidlá ale musia svoju plavbu koordinovať s iránskymi revolučnými gardami. Dnes to oznámil iránsky úrad pre prístavy a námornú plavbu (PMO), píše agentúra Reuters s odvolaním sa na iránsku agentúru SNN. Podľa iránskej štátnej televízie Press TV je ale Hormuzský prieliv úplne uzavretý a ropné tankery sa musia vracať, píše aj Reuters.
Bezpečná trasa pre plavbu Hormuzským prielivom smerom z Ománskeho mora do Perzského zálivu je pozdĺž severného pobrežia iránskeho ostrova Lárak, uviedol úrad PMO. Bezpečná trasa pre opustenie Perzského zálivu prielivom do Ománskeho mora vedie pozdĺž južného pobrežia Láraku. Mimo tieto bezpečné trasy hrozí nebezpečenstvo námorných mín, dodal úrad.
Press TV uviedla, že ropný tanker Aurora bol donútený zmeniť smer o 180 stupňov potom, čo sa snažil preplávať prielivom pozdĺž pobrežia ománskeho polostrova Musandam. Tanker odplával späť do Perzského zálivu.
22:23 Americký prezident Donald Trump posiela na sobotňajšie rokovania s Iránom do pakistanského Islamabadu tím vedený viceprezidentom J. D. Vanceom, oznámil v stredu Biely dom. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.
„Trump vysiela tento víkend do Islamabadu na rokovania svoj vyjednávací tím vedený viceprezidentom Spojených štátov J. D. Vanceom, osobitným vyslancom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom,“ oznámila na tlačovej konferencii hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Prvé kolo rokovaní sa podľa Bieleho domu uskutoční v sobotu, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf, ktorého krajina vystupuje ako sprostredkovateľ, predtým vyhlásil, že rozhovory sa v Islamabade uskutočnia v piatok a Irán už potvrdil svoju účasť.
Spojené štáty budú však podľa Leavittovej s Iránom nasledujúce dva týždne rokovať jedine za predpokladu, že Hormuzský prieliv ostane otvorený „bez obmedzení alebo zdržaní“. „Prezident uzavrie iba takú dohodu, ktorá bude v najlepšom záujme Spojených štátov amerických,“ doplnila.
21:55 V Teheráne a niektorých oblastiach provincie Alborz bola dnes večer kvôli dronom neznámeho pôvodu aktivovaná protivzdušná obrana, píše iránska štátna agentúra IRNA. Protivzdušná obrana bola podľa iránskej agentúry Mehr aktivovaná aj v ďalších mestách, vrátane Isfahánu, Kermánu, Parandu a Robátkarímu.
Washington a Teherán v noci na dnešok prijali pakistanský návrh na dvojtýždňové prímerie. Na piatok boli ohlásené mierové rozhovory v Islamabade, kde by mali konať americké a iránske delegácie.
Iránci v uliciach po ohlásení prímeria
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf ale dnes večer na sieti X napísal, že boli porušené niektoré časti iránskeho desaťbodového návrhu, ktorý podľa neho mal byť rámcom pre tieto rozhovory. Bilaterálne prímerie či rozhovory preto považuje za „nezmyselné“.
Podľa Ghálíbáfa boli porušené tri body, a to nedodržiavanie prímeria v Libanone, narušenie iránskeho vzdušného priestoru drony a odopretie iránskeho práva na obohacovanie uránu.
20:59 Spojené štáty a Irán zvažujú spoločné partnerstvo pri výbere mýta za prechod Hormuzským prielivom.
**20:32 Americký prezident Donald Trump uviedol, že rokovania o vojne v Iráne budú za zatvorenými dverami a „iba jedna skupina zmysluplných ‚BODOV’“ je pre Spojené štáty prijateľná.
„Existuje iba jedna skupina zmysluplných ‚BODOV’, ktorá je pre Spojené štáty prijateľná, a my o nich budeme počas týchto rokovaní diskutovať za zatvorenými dverami. Toto sú BODY, podľa ktorých sme sa dohodli na PRÍMERÍ. Je to niečo, čo je rozumné a dá sa od toho ľahko upustiť,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.
Pakistan, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi USA a Iránom, v noci na stredu oznámil, že obe krajiny súhlasili s jeho návrhom na okamžitý dvojtýždňový pokoj zbraní. Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v stredu uviedol, že americká a iránska delegácia pricestujú do pakistanského Islamabadu na nadväzujúce rokovania.
19:58 Dohoda o dvojtýždňovom prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom znamenala pre investorov obrovskú úľavu, keď po týždňoch napätia sa ceny ropy prudko znížili a akcie naopak smerovali nahor. Výrazný rast zaznamenal aj nemecký akciový trh, pričom kľúčový index DAX vzrástol o viac než 5 %. Informovala o tom agentúra DPA.
Ceny ropy v stredu po oznámení prímeria medzi USA a Iránom na najbližšie dva týždne prudko klesli, pričom cena Brentu nakrátko zaznamenala pokles o 16 % pod 92 USD za barel (159 litrov). Pred 19.30 h SELČ dosiahla 94,75 USD (80,94 eura) za barel, čo oproti predchádzajúcej uzávierke predstavuje pokles o 14,52 USD (13,29 %).
Opačným smerom sa však vydali akcie. Hlavný index burzy vo Frankfurte nad Mohanom DAX uzatvoril stredajšie obchodovanie na úrovni 24.080,63 bodu. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to znamená rast o 5,06 %, čo je najvýraznejší rast hlavného indexu nemeckej burzy počas dňa za viac než tri roky.
V porovnaní s tohtoročným minimom, ktoré DAX zaznamenal koncom marca, hlavný index vymazal už takmer dve tretiny z celkovej straty, ktorú vykázal v dôsledku vojny USA a Izraela s Iránom. Konflikt sa začal 28. februára potom, ako Spojené štáty a Izrael Irán napadli. Ďalší vývoj na trhoch však bude závisieť od rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom.
19:29 Treba počkať, či prímerie vo vojnovom konflikte medzi USA, Izraelom a Iránom prinesie konkrétne výsledky a či nebude obnovená bojová činnosť, povedal v debate serveru Zoznam Správy prezident Petr Pavel.** Podľa hlavy štátu sa deklarovaná zmena režimu v Iráne neodohrala. Nie je podľa Pavla jasné ani to, či sa podarí eliminovať jadrový a balistický program.
„Otázkou zostáva, či sme vôbec niečo dosiahli,“ doplnil Pavel, ktorý bol s bývalou slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou hosťom špeciálu Pýtam sa ja na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. „Ja si myslím, že si budeme musieť počkať na konkrétne výsledky. Ak tých 14 dní naozaj prinesie mierovú dohodu, či dôjde k naplneniu desaťbodového plánu, či nebude obnovená bojová činnosť či už v Libanone, alebo v Iráne. Až potom môžeme hodnotiť,“ uviedol prezident.
Hoci iránsky režim prišiel o vedúcich predstaviteľov, bol okamžite schopný nahradiť ich inými a podľa prezidenta možno viac extrémistickými. „Celá kampaň viedla k tomu, že sa (Iránci) zjednotili okolo vlajky. Aj napriek protestom proti režimu to celé vnímali ako vojnu proti Iránu, teda proti nim,“ doplnil Pavel.
18:44 Iránske sily zostrelili izraelský dron Hermes letiaci nad mestom Lár na juhu krajiny. Iránske Revolučné gardy o tom informovali niekoľko hodín po uzavretí prímeria so Spojenými štátmi a Izraelom. TASR o tom informuje s odvolaním na agentúru AFP a televíziu Sky News.
„Pred niekoľkými minútami bol nad mestom Lár v provincii Fárs zachytený a zničený dron typu Hermes 900 paľbou z moderného systému protivzdušnej obrany Revolučných gárd,“ uvádza sa vo vyhlásení, o ktorom informovala štátna televízia IRIB. „Vstup akéhokoľvek typu nepriateľského amerického alebo sionistického lietadla do vzdušného priestoru krajiny, aj keď nevykonáva vojenské operácie, sa považuje za porušenie prímeria a budeme naň rázne reagovať,“ upozornili gardy.
Po oznámení prímeria v noci na stredu už došlo k jeho viacerým porušeniam. Teherán informoval o útoku na rafinériu na ostrove Láván, ktorý Irán využíva na export svojej ropy a ropných produktov. Teherán následne podľa štátnej televízie v priebehu dňa zaútočil na Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu, Katar aj Kuvajt. Premiér Pakistanu Šáhbáz Šaríf, ktorého krajina je sprostredkovateľom konfliktu, oznámil, že má správy o porušeniach prímeria, čo podľa jeho slov podkopáva ducha mierového procesu.
18:09 Izraelský masaker v Libanone. Pri úderoch zomrelo 89 ľudí vrátane 12 zdravotníkov, zranených bolo najmenej 722 ľudí.
17:32 Najmenej tri arabské krajiny Perzského zálivu uviedli, že dnes napriek dohodnutému prímeriu medzi Spojenými štátmi a Iránom čelili dronovým útokom, píše agentúra Reuters. Saudská Arábia a Katar drony zneškodnili, v Kuvajte však spôsobili škody na zariadeniach ropného priemyslu, troch elektrárňach a zariadeniach na odsoľovanie vody. Katar a Kuvajt z útokov podľa agentúr obvinili Teherán.
Washington a Teherán v noci na dnešok prijali pakistanský návrh na dvojtýždňové prímerie. Podľa Islamabadu sa prímerie vzťahuje aj na spojencov oboch krajín a zahŕňa celý región Blízkeho východu. Podľa Izraela sa ale dohoda nevzťahuje na Libanon.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vyjadril nádej, že prímerie povedie k „dohode o trvalom mieri“. „Dúfame, že prímerie bude plne dodržiavané a že nebude žiadny priestor na provokácie a sabotáže,“ uviedol podľa agentúr Erdogan k telefonátu s Trumpom.
Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf dnes na sieti X varoval, že prípady porušovania prímeria, ktoré sú dnes hlásené z Blízkeho východu, podkopávajú mierový proces.
Izraelské letectvo dnes vykonalo doposiaľ najväčšiu vlnu vzdušných úderov na libanonskom území od konca februára, teda počiatku terajšieho konfliktu. Tel Aviv uvádza, že útočí na ciele spojené s proiránskym hnutím Hizballáh.
16:53 Osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN Jean Arnault pricestoval v stredu do Iránu. Do islamskej republiky dorazil niekoľko hodín po tom, ako sa Washington a Teherán dohodli na dočasnom prímerí, hoci majú protichodné predstavy o konečnej mierovej dohode. Informovali o tom agentúry AP a Reuters, píše TASR.
Arnault „na pokyn generálneho tajomníka navštevuje krajiny po celom regióne, aby podporil všetky snahy zamerané na dosiahnutie úplného a trvalého riešenia tohto konfliktu“, uviedol vo vyhlásení hovorca OSN.
Vyslanec má podľa oznámenia naplánované stretnutia s iránskymi predstaviteľmi, aby si „vypočul ich názor na ďalší postup“ a potvrdil záväzok šéfa OSN Antónia Guterresa podporovať mierové urovnanie. Hovorca svetovej organizácie dodal, že Arnault vyzval všetkých lídrov, aby „si zvolili cestu mierového riešenia a ochrany civilistov“.
Arnault, francúzsky diplomat dlhodobo pôsobiaci v OSN, bol vymenovaný za Guterresovho osobného vyslanca pre konflikt v Iráne v marci. Na Blízky východ odcestoval v pondelok, OSN však neposkytla bližšie informácie o všetkých jeho plánovaných zastávkach.
16:48 Irán zvažuje údery na Izrael, ktorý podľa neho útoky v Libanone porušuje prímerie, píše agentúra Fars s odvolaním sa na nemenovaného iránskeho činiteľa. Washington a Teherán v noci na dnes prijali pakistanský návrh na dvojtýždňové prímerie. Podľa Islamabádu sa prímerie vzťahuje aj na spojencov oboch krajín a zahŕňa celý región Blízkeho východu. Podľa Izraela sa však dohoda nevzťahuje na Libanon.
16:08 Rusko víta uzavretie dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a TASS.
„Určite vítame tieto správy o prímerí a podporujeme rozhodnutie neposúvať sa ďalej cestou ozbrojenej eskalácie. Najmä rozhodnutie neútočiť na civilné zariadenia a ekonomickú infraštruktúru Iránu. Považujeme to za veľmi dôležité,“ povedal Peskov.
Moskva podľa slov hovorcu dúfa, že USA a Irán budú môcť brániť svoje národné záujmy za rokovacím stolom. „Dúfame, že správy médií sú pravdivé a že v najbližších dňoch sa uskutočnia priame kontakty medzi iránskou a americkou administratívou. To umožní ďalšie mierové diskusie,“ uviedol.
15:28 Izrael podnikol v stredu sériu útokov na Bejrút, čo vyvolalo paniku u tamojších obyvateľov. Išlo o najväčšie útoky na libanonské hlavné mesto od začiatku vojny s militantným hnutím Hizballáh.
15:13 Dvojtýždňové prímerie, ktoré dnes uzavreli Spojené štáty s Iránom, ocenili v spoločnom vyhlásení lídri Francúzska, Talianska, Nemecka, Británie, Kanady, Dánska, Holandska, Španielska a inštitúcií EÚ. Cieľom nadchádzajúcich dní podľa nich musí byť rokovanie rýchleho a trvalého konca vojny, ktorý možno dosiahnuť len diplomatickou cestou.
„Dôrazne vyzývame na rýchly pokrok smerom k rokovaniu dohody,“ uviedli v spoločnom vyhlásení politici. „Tá bude mať zásadný význam pre ochranu civilného obyvateľstva v Iráne aj zabezpečenie bezpečnosti v regióne. Môže zabrániť vážnej globálnej energetickej kríze,“ dodali.
Zástupcovia podpísaných krajín vo vyhlásení tiež ocenili diplomatické snahy Pakistanu a ďalších krajín, ktoré prispeli k uzavretiu dohody o prímerí medzi Washingtonom a Teheránom. Doplnili, že podporujú aj ďalšie rokovania a že zostávajú v blízkom kontakte so Spojenými štátmi a ďalšími partnermi.
Lídri EÚ, Kanady a niektorých európskych krajín vyzvali vo vyhlásení všetky strany konfliktu, aby dodržiavali prímerie, a to tiež v Libanone, kde Izrael pokračuje v útokoch. „Naše vlády prispejú k zabezpečeniu slobody plavby v Hormuzskom prielive,“ uviedli štátnici v závere spoločného vyhlásenia.
Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán. Ako jeden z dôvodov uvádzali obavy, že by Irán mohol získať jadrovú zbraň. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť na Izrael a na arabské štáty v regióne, kde sú americké vojenské objekty. Terčom iránskych útokov sa ale stali aj civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry alebo obchodných lodí v Hormuzskom prielive.
V noci na dnes Spojené štáty a Irán uzavreli dvojtýždňové prímerie, ktoré má slúžiť na rokovania o ukončení konfliktu. Americký prezident Donald Trump uviedol, že Spojené štáty súhlasia s dvojtýždňovým prerušením úderov na Irán, ak Irán okamžite otvorí Hormuzský prieliv. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí podľa agentúry AFP povedal, že iránske vedenie umožní počas dvoch týždňov prejazd Hormuzským prielivom pod dohľadom iránskej armády. V akom režime bude doprava úžinou fungovať, je stále nejasné.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že prímerie podporuje, zdôraznil však, že sa nevzťahuje na Libanon, kde sa viac ako mesiac odohrávajú boje medzi izraelskou armádou a proiránskym hnutím Hizballáh. Izraelské sily dnes znovu udreli v južnom Libanone. Podľa pakistanského premiéra Šahbáze Šarífa, ktorý dohodu sprostredkoval, platí prímerie okamžite a „úplne všade, vrátane Libanonu“.
15:10 Iránske Revolučné gardy v stredu deklarovali, že napriek prímeriu medzi Iránom a Spojenými štátmi „držia prst na spúšti“ a sú pripravené na odvetu, „ak by nepriateľ znovu urobil nesprávne rozhodnutia“. Vyhlásili tiež, že Američanom nedôverujú.
14:29 Americký minister obrany Pete Hegseth dnes uviedol, že Spojené štáty vojensky zvíťazili nad Iránom a že iránsky raketový program bol zničený. Podľa Hegsetha Teherán žobral o prímerie a americký prezident Donald Trump vstúpil do dejín. Podľa Hegsethovho tvrdenia na tlačovej konferencii prestal Irán byť pre USA hrozbou, ktorú predstavoval 47 rokov.
14:08 Nemecko v stredu vyzvalo Izrael, aby zmiernil svoju ofenzívu v Libanone na „sebaobranu“. Izraelská vláda trvá na tom, že dohoda o dvojtýždňovom prímerí, s ktorým súhlasili Irán, Spojené štáty a ich spojenci, sa nevzťahuje na Libanon, kde pokračuje vo svojej pozemnej operácii. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí uviedol, že minister Johann Wadephul je v kontakte so šéfom izraelskej diplomacie Gideonom Saarom a dodal, že Izrael by mal v Libanone „konať len v súlade so svojím právom na sebaobranu“.
Na otázku, či to znamená, že Tel Aviv by mohol dlhodobo obsadiť časť južného Libanonu, hovorca odpovedal, že spôsob, akým by mal uplatniť svoje právo na sebaobranu, „sa dá posudzovať rôzne“.
„Je na Izraeli, aby ukázal, že koná v súlade s príslušným zákonom,“ konštatoval.
14:06 Spojené štáty uvalia s okamžitou platnosťou 50-percentné clo na všetok dovoz z ktorejkoľvek krajiny, ktorá dodáva zbrane Iránu, oznámil v stredu americký prezident Donald Trump. Na ktoré konkrétne štáty by sa malo opatrenie vzťahovať, nespresnil.
14:04 Prezident SR Peter Pellegrini verí, že prímerie medzi USA a Iránom smeruje k znižovaniu napätia a ukončeniu vojenskej eskalácie na Blízkom východe. Verí tiež, že nasledujúce dva týždne využijú všetky strany konfliktu na dosiahnutie mieru v tejto časti sveta. Hlava štátu to vyhlásila na sociálnej sieti.
„S veľkým uznaním vítam diplomatické úsilie pakistanskej diplomacie, ktoré, dúfam, smeruje k znižovaniu napätia a ukončeniu vojenskej eskalácie v celom regióne Blízkeho východu a Perzského zálivu,“ vyhlásil Pellegrini. „Som vďačný všetkým, ktorí sa podieľajú a podieľali na sprostredkovaní tejto významnej dohody. Verím, že nasledujúce dva týždne využijú všetky strany konfliktu za pomoci medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie skutočného a udržateľného mieru v tejto časti sveta,“ skonštatoval.
Prezident apeluje na to, aby sme sa do budúcnosti usilovali vyvarovať situáciám, ktoré „extrémne ohrozujú svetový poriadok, destabilizujú globálnu ekonomiku a spôsobujú utrpenie nevinným ľuďom“.
13:55 Ropná rafinéria na iránskom ostrove Láván sa v stredu stala terčom útoku. Došlo k nemu len niekoľko hodín po vyhlásení dočasného prímeria medzi USA a Iránom. Explózie boli hlásené aj na Sírrí, ďalšom iránskom ostrove v Perzskom zálive, uviedli iránske médiá. Informuje DPA.
Rafinéria na ostrove Láván bola terčom „nepriateľského, zákerného útoku“, uviedla iránska agentúra Mehr s odvolaním sa na národnú ropnú spoločnosť. Hasiči pracujú na tom, aby požiar, ktorý útok spôsobil, dostali pod kontrolu. Pri útoku neutrpel nikto zranenia. Odkiaľ útok prišiel, nebolo bezprostredne známe.
Ostrov Láván má rozlohu 78 štvorcových kilometrov a nachádza sa na ňom jeden zo štyroch najväčších terminálov, ktoré Irán využíva na vývoz ropy a zemného plynu.
Výbuchy bolo podľa agentúry Mehr počuť aj na ostrove Sírrí, nie je však o nich nič bližšie známe. Na tomto ostrove sa nachádzajú prístav a letisko, ako aj infraštruktúra na spracovanie a skladovanie ropy a zemného plynu.
13:35 Americký viceprezident J. D. Vance privítal krehké prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom a vyzval Teherán, aby rokoval „v dobrej viere“ s cieľom dosiahnuť dlhodobú dohodu. Zároveň upozornil, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa „neoplatí zahrávať“. Píše AFP.
„Myslím si, že ak sú Iránci v dobrej viere s nami ochotní spolupracovať, môžeme dosiahnuť dohodu,“ povedal Vance počas návštevy Maďarska. V prípade, že Iránci neprídu k rokovaciemu stolu, podľa viceprezidenta zistia, že s Trumpom sa neradno zahrávať. „Je netrpezlivý, pokiaľ ide o napredovanie,“ konštatoval.
Šéf Bieleho domu podľa Vancea ukázal, že USA stále majú „jasnú vojenskú, diplomatickú a možno najdôležitejšie je, že máme aj mimoriadnu ekonomickú páku“.
Viceprezident upozornil na to, že ak bude Teherán klamať, podvádzať a ak sa bude snažiť zmariť toto krehké prímerie, obyvatelia islamskej republiky nebudú spokojní.
13:27 Prímerie na Blízkom východe môže podľa poľského premiéra Donalda Tuska mať pozitívny vplyv na ceny palív, vláda však napriek tomu ponechá v platnosti regulačné opatrenia. Situáciu označil v stredu pred rokovaním vlády za nestabilnú a vyžadujúcu si opatrný prístup. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
Tusk uviedol, že zastavenie bojov prinieslo úľavu a je lepšie ako pokračovanie konfliktu. „Mier, a dokonca aj dočasné prerušenie paľby, je vždy lepšie ako vojna,“ povedal s tým, že pozitívny efekt by sa mohol prejaviť na cenách pohonných látok v Poľsku už koncom týždňa.
Zároveň však upozornil na neistotu ďalšieho vývoja. „Všetko je možné povedať, len nie to, že situácia je určite stabilizovaná natrvalo,“ uviedol premiér a dodal, že vláda bude postupovať opatrne aj napriek priaznivému vývoju.
Kabinet preto podľa neho neplánuje upustiť od mechanizmov na kontrolu cien vrátane ich stropovaniu a daňových nástrojov. Zdôraznil, že cieľom je udržať palivá relatívne lacné a dostupné aj v prípade opätovného napätia v regióne.
Premiér zároveň obhajoval zdržanlivý postoj Poľska k priamemu zapojeniu sa do konfliktu na Blízkom východe, pričom tento prístup označil za zodpovedný vzhľadom na skúsenosti z vývoja situácie.
13:10 Prímerie vo vojne USA a Izraela proti Iránu je v súlade so „všeobecnými požiadavkami“ Teheránu, uviedol iránsky prezident Masúd Pezeškiján, informoval britský denník The Guardian.
Vo svojom príspevku na sieti X Pezeškiján uviedol, že prímerie podľa neho zohľadňuje hlavné princípy požadované Iránom. Pripomenul, že ide aj o dôsledok „obety padlých predstaviteľov iránskeho vedenia“ – vrátane najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího – a mobilizácie verejnosti. Dodal, že Teherán bude teraz pokračovať v jednotnom postupe na diplomatickej, obrannej aj vnútropolitickej úrovni.
Pezeškiján sa týmto vyhlásením pridal k ďalším iránskym predstaviteľom, ktorí dohodu o prímerí označili za víťazstvo. Prvý viceprezident Mohammad Rezá Áref na sieti X napísal, že „sa začala éra Iránu“, zatiaľ čo Najvyššia rada národnej bezpečnosti vyhlásila, že Spojené štáty utrpeli „nespochybniteľnú, historickú a zdrvujúcu porážku“.
Denník Le Monde uviedol, že Pezeškiján v telefonáte s pakistanským premiérom Šáhbázom Šarífom potvrdil, že sa iránska delegácia zúčastní na mierových rokovaniach v Islamabade. Úrad premiéra však nespresnil termín ich konania.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v príspevku na sociálnych sieťach označila prímerie vo vojne s Iránom za „víťazstvo Spojených štátov“, o ktoré sa zaslúžil prezident USA Donald Trump a „naša výnimočná armáda“.
Pripomenula, že Trump od samého začiatku operácie Epic Fury (Ohromujúca zúrivosť) odhadoval, že bude trvať štyri až šesť týždňov. „Vďaka mimoriadnym schopnostiam našich vojakov sa nám podarilo dosiahnuť a dokonca prekonať naše hlavné vojenské ciele už za 38 dní,“ uviedla Leavittová.
Zároveň dodala, že tento úspech americkej armády vytvoril maximálny tlak, ktorý Trumpovi a jeho tímu „umožnil viesť tvrdé rokovania, ktoré teraz otvorili priestor pre diplomatické riešenie a dlhodobý mier“. Vo svojom príspevku Leavittová doplnila, že Trumpovi sa navyše podarilo dosiahnuť opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. „Nikdy nepodceňujte schopnosť prezidenta Trumpa úspešne presadzovať záujmy Ameriky a sprostredkovať mier,“ zdôraznila hovorkyňa Bieleho domu.
13:00 Americká ústredná spravodajská služba (CIA) odhalila technológiu, ktorá doteraz znela ako zo sci-fi filmu. Vyvinula senzor schopný lokalizovať človeka na základe elektromagnetického poľa jeho srdca. Tento systém dokáže „vidieť“ cez pevné materiály, ako je hliníkový trup lietadla, betón či hustá vegetácia, čo zásadne mení efektivitu záchranných misií.
12:23 Nedostatočná podpora Spojených štátov zo strany európskych spojencov v konflikte na Blízkom východe môže mať dôsledky na budúcu solidaritu v rámci Severoatlantickej aliancie. V stredu na to v TV Republika upozornil šéf prezidentského Úradu pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz.
12:02 Situácia námorníkov v Perzskom zálive zostáva napätá, oznámilo agentúre DPA združenie nemeckých rejdarov (VDR). Po americko-izraelskom útoku na Irán Teherán prakticky zablokoval kľúčový Hormuzský prieliv. Podľa VDR správa o dvojtýždňovom prímerí predstavuje pozitívny signál, doteraz však nie sú jasné podrobnosti a lodiam nikto nezaručil bezpečnú plavbu. Podľa údajov VDR uviazlo od vypuknutia vojny 28. februára v Perzskom zálive viac ako 2000 obchodných lodí s približne 20-tisíc námorníkmi na palube.
11:37 Egypt, ktorý v uplynulých týždňoch pôsobil ako jeden zo sprostredkovateľov komunikácie medzi Washingtonom a Teheránom, v stredu privítal oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o dvojtýždňovom pozastavení vojenských operácií v Iráne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
V telefonáte s americkým vyslancom Stevom Witkoffom egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdalátí „vyjadril hlboké uznanie za tento dôležitý americký krok, ktorý dodáva šancu diplomacii a spúšťa seriózny proces americko-iránskych rokovaní“.
Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že prímerie je „kľúčovou príležitosťou, ktorú treba využiť na prípravu pôdy pre rokovania“. Rezort zároveň dodal, že Káhira je odhodlaná „neúnavne pokračovať v úsilí“ spolu s Pakistanom a Tureckom.
Pakistan, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ v rokovaniach medzi USA a Iránom, v noci na stredu oznámil, že obe krajiny súhlasili s jeho návrhom na okamžitý dvojtýždňový pokoj zbraní. Dohoda zahŕňa aj otvorenie Hormuzského prielivu.
11:26 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu privítal prímerie medzi USA a Iránom. TASR o tom píše podľa správ agentúr AFP a DPA.
Pakistan, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi USA a Iránom, v noci na stredu oznámil, že obe krajiny súhlasili s jeho návrhom na okamžitý dvojtýždňový pokoj zbraní. Dohoda zahŕňa aj otvorenie Hormuzského prielivu.
„Oznámenie tohto prímeria je veľmi dobrá správa,“ povedal Macron na úvod stredajšieho zasadnutia rady pre bezpečnosť a obranu v Paríži.
„Očakávame, že v najbližších dňoch a týždňoch sa bude v celom regióne plne dodržiavať a umožní začatie rokovaní,“ uviedol francúzsky prezident. Privítal tiež zámer Iránu opäť otvoriť dôležitý Hormuzský prieliv. Súčasne však dodal, že pre Francúzsko je dôležité, aby prímerie zahŕňalo aj Libanon.
11:06 Irak v stredu oznámil, že opäť otvára svoj vzdušný priestor, ktorý bol uzavretý od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Iracký úrad civilného letectva oznámil znovuotvorenie vzdušného priestoru od stredy. Návrat k obvyklým podmienkam zdôvodnil stabilizáciou situácie. Dodal, že povolené sú všetky civilné lety.
Vzdušný priestor nad Irakom bol uzavretý pre všetky prichádzajúce, odchádzajúce aj tranzitné lety. Jeho uzavretie nebolo ojedinelým prípadom v regióne – počas eskalácie napätia na Blízkom východe pristúpili k podobným opatreniam viaceré krajiny, aby zaistili bezpečnosť civilného letectva a ochranu letovej prevádzky.
Aj keď sa Bagdad priamo nezapájal do vojenských operácií proti Iránu, jeho územie a vzdušný priestor sú strategicky dôležité pre pohyb vojenských síl a zásobovanie v regióne. Irak je zároveň krajinou, v ktorej pôsobia rôzne milície podporované Iránom, čo zvyšuje riziko incidentov, a bolo to aj jedným z dôvodov, pre ktoré iracké úrady prijali sériu preventívnych opatrení vrátane uzavretia vzdušného priestoru.
11:00 Dvaja ľudia utrpeli ľahké zranenie pri iránskom útoku dronom v stredu v Bahrajne. Oznámilo to tamojšie ministerstvo vnútra niekoľko hodín po tom, ako Spojené štáty a Irán súhlasili s dvojtýždňovým prímerím. Po nočných útokoch hlásia zranených aj Katar a Spojené arabské emiráty (SAE). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Bahrajnské ministerstvo v príspevku na sieti X uviedlo, že v oblasti ostrova Sitra bolo poškodených niekoľko domov „šrapnelom, ktorý dopadol po zostrelení iránskeho dronu“.
Záchranné zložky tiež uhasili požiar, ktorý vypukol po „trestuhodnej iránskej agresii“.
Abú Zabí zase oznámilo, že plynárenský komplex Habšán dočasne pozastavil činnosť. Tamojší predstavitelia potvrdili, že v zariadení vypukol požiar zapríčinený padajúcimi troskami zneškodneného dronu. Zranené sú tri osoby – dve zo SAE a jeden občan Indie.
Stanica al-Džazíra informuje, že v noci na stredu došlo k niekoľkým útokom aj v Katare. Podľa ministerstva obrany tam utrpeli zranenia štyri osoby. Útoky hlásia tiež Kuvajt a Saudská Arábia, kde zachytili päť balistických striel.
10:05 Svet si na chvíľu vydýchol. Po týždňoch eskalácie a ostrých vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa sa Spojené štáty a Irán dohodli na dvojtýždňovom prímerí. Ako však uvádza web Politico, úľava však prichádza spolu s obavami, že krehká dohoda môže priniesť nové riziká.
9:42 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v stredu privítali dohodu o prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom. Aj keď podľa Kallasovej zostávajú základné príčiny vypuknutia vojnového konfliktu nevyriešené, dohodu považuje za krok späť z okraja priepasti po týždňoch eskalácie. Leyenová zdôraznila potrebu pokračovať v rokovaniach s cieľom nájsť trvalé riešenie.
Kallasová podľa svojich slov hovorila s pakistanským ministrom zahraničných vecí Ishákom Dárom a poďakovala sa mu za dosiahnutie dohody. „Kým nie sú vyriešené základné príčiny vojny, dvere k mediácii musia zostať otvorené,“ napísala na sieti X.
„Vytvára toľko potrebnú príležitosť na zmiernenie hrozieb, zastavenie raketových útokov, obnovenie lodnej dopravy a vytvorenie priestoru pre diplomatické rokovania smerujúce k trvalej dohode,“ uviedla k prímeriu Kallasová.
9:35 Proiránska ozbrojená skupina v Iraku v stredu oznámila, že na dva týždne zastaví svoje vojenské operácie v regióne, teda počas trvania prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom. Islamský odpor v Iraku (IRI) je voľná koalíciu proiránskych šiitských militantných skupín, ktoré sú podľa CNN zodpovedné za sériu útokov na ciele v Iraku napojené na USA, ku ktorým došlo počas vojny na Blízkom východe. O svojom rozhodnutí zastaviť útoky informovala na platforme Telegram. (CNN, TASR)
9:05 Britský premiér Keir Starmer ocenil prímerie a podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že sa chystá na Blízky východ rokovať s tamojšími partnermi o trvalom otvorení Hormuzského prielivu.
„Vítam dohodu o prímerí dosiahnutú dnes v noci, ktorá prinesie na moment úľavu regiónu i svetu,“ uviedol britský premiér. Dodal, že sa chystá na Blízky východ rokovať s krajinami Perzského zálivu, aby prímerie viedlo k mieru a aby bolo zabezpečené trvalé otvorenie Hormuzského prielivu. Ten počas vojny blokoval Irán a v dohode o prímerí súhlasil, že v najbližších dvoch týždňoch umožní voľnú plavbu touto dôležitou trasou pre dopravu ropy, ak USA nebudú na Irán útočiť.
Tiež juhokórejská diplomacia dúfa, že rokovania medzi bojujúcimi stranami budú pokračovať a budú úspešné a že sa čo najskôr dosiahne mier a stabilita na Blízkom východe. Podobne sa vyjadril austrálsky premiér Anthony Albanese, ktorý opätovne varoval, že čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým väčší bude dopad na globálnu ekonomiku. „Naďalej vyzývame všetky strany, aby rešpektovali medzinárodné humanitárne právo a chránili životy civilistov,“ uviedla Albaneseho kancelária.
8:52 Izraelská armáda vykonala dnes ráno niekoľko úderov v južnom Libanone, informovala libanonská tlačová agentúra NNA. Izrael vydal evakuačný rozkaz pre oblasť pobrežného mesta Súr (nazývaného tiež Týr či Týros). Militantné hnutie Hizballáh naopak útoky na severný Izrael a izraelských vojakov v Libanone pozastavilo, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje. Najnovšie údery prichádzajú po tom, ako sa USA a Irán v utorok dohodli na dvojtýždňovom prímerí. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že prímerie sa nevzťahuje na Libanon.
8:34 Nemecký kancelár Friedrich Merz dnes privítal uzavretie dvojtýždňového prímeria na Blízkom východe, na ktorom sa dohodli Irán a Spojené štáty. Cieľom podľa neho musí byť vyjednanie v najbližších dňoch trvalý koniec iránskej vojny. V tlačovej správe tiež uviedol, že Nemecko diplomatické úsilie podporuje a vhodným spôsobom prispeje aj k zabezpečeniu voľnej plavby Hormuzským prielivom. Prímerie ocenil tiež nemecký minister zahraničia Johann Wadephul.
8:32 Portugalsko umožnilo americkým lietadlám využívať svoju leteckú základňu na Azorských ostrovoch a prelety ponad svoje územie pod podmienkou, že nebudú nasadené do bombardovania civilnej infraštruktúry. V niekoľkých prípadoch bolo pristátie aj odmietnuté, uviedol v utorok minister zahraničných vecí Paulo Rangel. (Reuters, TASR)
8:28 Líder izraelskej opozície Jair Lapid v stredu podrobil izraelského premiéra Benjamina Netanjahua ostrej kritike v súvislosti s dvojtýždňovým prímerím vo vojne s Iránom.
„V celej našej histórii ešte nikdy nedošlo k takejto diplomatickej katastrofe,“ napísal Lapid v príspevku na sieti X. „Izrael ani len nesedel za rokovacím stolom, keď sa prijímali rozhodnutia týkajúce sa jadra našej národnej bezpečnosti,“ doplnil Lapid citovaný spravodajským webom The Times of Israel (TOI), píše TASR.
Lapid poukázal na to, že zatiaľ čo izraelská „armáda splnila všetko, čo sa od nej žiadalo, a verejnosť preukázala pozoruhodnú odolnosť“, premiér „zlyhal diplomaticky i strategicky a nesplnil ani jeden z cieľov, ktoré si sám stanovil“. Náprava škôd, ktoré „Netanjahu spôsobil svojou aroganciou, nedbanlivosťou a nedostatkom strategického plánovania,“ bude Izraelu podľa Lapida trvať roky.
8:26 Americké a izraelské úrady zaznamenali v pondelok zásadný posun v postoji Teheránu krátko pred uplynutím ultimáta prezidenta Donalda Trumpa. Najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chameneí podľa viacerých zdrojov prvýkrát od začiatku konfliktu nariadil vyjednávačom, aby smerovali k dohode. Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na izraelské, regionálne a ďalšie zdroje oboznámené s rokovaniami.
8:25 Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že Spojené štáty pomôžu zvládnuť situáciu s preťaženou lodnou dopravou v Hormuzskom prielive. Oznámil to niekoľko hodín po tom, ako sa Washington a Teherán dohodli na dvojtýždňovom prímerí.
„Bude veľa pozitívnych krokov! Zarobia sa veľké peniaze. Irán môže začať proces obnovy,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social. USA budú podľa jeho slov dodávať zásoby všetkého druhu a „len tak sa tam zdržiavať“, aby sa uistili, že všetko pôjde dobre. „Verím, že to tak bude. Tak ako to zažívame v USA, toto by mohol byť zlatý vek Blízkeho východu!!!“ dodal. (AFP, TASR)
7:22 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres ohlásený pokoj zbraní na Blízkom východe privítal a vyzval všetky strany na dodržiavanie medzinárodného práva aj podmienok dohody. „Generálny tajomník víta oznámenie o dvojtýždňovom prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom,“ uviedol jeho hovorca. Zároveň vyzval na kroky, ktoré povedú k „trvalému a komplexnému mieru v regióne“.
Austrália upozornila, že čím dlhšie bude konflikt trvať, tým výraznejší bude jeho dopad na globálnu ekonomiku aj ľudské životy. „Austrália si želá, aby bolo prímerie dodržiavané a aby došlo k vyriešeniu konfliktu,“ uviedol vo vyhlásení úrad premiéra Anthonyho Albaneseho. Zároveň vyzval všetky strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a chránili životy civilistov.
Nový Zéland síce prímerie privítal, no zdôraznil, že na zabezpečenie trvalého mieru je potrebné vykonať ešte značné množstvo práce. „Hoci ide o povzbudivú správu, v najbližších dňoch je potrebné urobiť ešte veľa práce,“ uviedol hovorca ministra zahraničných vecí Winstona Petersa.
Japonsko vyzvalo na konkrétne kroky na zmiernenie napätia vrátane zabezpečenia bezpečnej plavby v Hormuzskom prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzalo približne 70 percent japonského dovozu ropy. „Najdôležitejšie je prijať konkrétne kroky na deeskaláciu situácie,“ uviedol hovorca vlády Minoru Kihara. Tokio podľa neho dúfa, že mierovú dohodu sa podarí dosiahnuť diplomaciou a čo najskôr.
Irak dohodu tiež ocenil a vyzval na „vážny a udržateľný dialóg“ medzi USA a Iránom, ktorý by riešil základné príčiny konfliktu a posilnil vzájomnú dôveru medzi oboma stranami.
6:10 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu ráno potvrdil, že Izrael podporuje rozhodnutie Spojených štátov o dočasnom prímerí s Iránom. Podľa jeho slov sa však dohoda nevzťahuje na Libanon, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf predtým uviedol, že dvojtýždňové prímerie zahŕňa aj túto krajinu.
„Dvojtýždňové prímerie sa nevzťahuje na Libanon,“ zdôraznila kancelária izraelského premiéra. Toto tvrdenie je však v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením pakistanského premiéra, ktorý v tomto konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ, a podľa ktorého sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.
5:45 Za absolútne víťazstvo pre Spojené štáty označil americký prezident Donald Trump dohodu s Iránom o 14-dňovom prímerí. O iránsky obohatený urán bude podľa neho „dokonale postarané“.
5:00 Izraelskí predstavitelia sú znepokojení dočasnou dohodou o prímerí, ktorú USA dosiahli s Iránom, uviedol podľa americkej stanice CNN izraelský zdroj oboznámený s touto záležitosťou.
Zdroj uviedol, že Izrael bude prímerie dodržiavať podľa vzoru amerického prezidenta Donalda Trumpa. Izrael tak však robí neochotne. Izrael má na svojom zozname stále viac cieľov a viac cieľov, ktoré by chcel dosiahnuť vojenskou akciou v Iráne, uviedol zdroj.
Na otázku CNN v polovici marca izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol odpovedať, či Izrael ukončí svoje útoky na Irán, ak Trump zabezpečí prímerie. Uznal však, že Trump je „líder“ a že je „jeho spojenec“.
Úrad izraelského premiéra podľa agentúry AFP oznámil, že Izrael podporuje rozhodnutie USA o dočasnom prímerí s Iránom, ale že prímerie nezahŕňa Libanon.
3:35 Dvojtýždňový plán prímeria zahŕňa povolenie Iránu aj Ománu vyberať poplatky za lode prechádzajúce Hormuzským prielivom, uviedol podľa denníka Times of Israel (TOI) regionálny predstaviteľ, ktorý bol pri rokovaniach, ale chce zostať anonymný. Predstaviteľ uviedol, že Irán použije získané peniaze na rekonštrukciu. Nie je bezprostredne jasné, na čo Omán svoje peniaze použije Omán, píše izraelský denník.
Prieliv sa nachádza v teritoriálnych vodách Ománu aj Iránu. Svet považoval tento prieliv za medzinárodnú vodnú cestu a nikdy predtým mýto neplatil mýto, podotýka TOI.
3:00 Ceny americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) klesli pod 95 dolárov za barel necelú hodinu po tom, ako Spojené štáty a Irán oznámili dvojtýždňové prímerie. Pozitívne zareagovali aj akciové trhy. Informovala o tom americká stanica CNN. V utorok sa cena ropy WTI pohybovala okolo 117 dolárov za barel.
Analytici však podľa CNN varovali, že otázniky zostávajú, vrátane toho, čo sa zmení v súvislosti s účinnou blokádou prielivu, cez ktorý prechádza približne 20 % svetovej ropy, a či prímerie povedie k dlhodobému ukončeniu vojny.
Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zapálili regionálny konflikt. Teherán a jeho spojenci v odvete začali dronmi, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Irán tiež blokuje Hormuzský prieliv, kadiaľ bežne prechádza zhruba pätina svetovej produkcie ropy a približne tretina skvapalneného zemného plynu (LNG), čo zvyšuje ceny ropy na medzinárodných trhoch.
Okrem ohlásenia prímeria iránsky minister Arakčí podľa agentúry AFP uviedol, že prejazd Hormuzským prielivom bude v najbližších dvoch týždňoch povolený „na základe koordinácie s iránskymi ozbrojenými silami a s náležitým ohľadom na technické obmedzenia“. Podľa agentúry AP nie je z vyjadrenia jasné, či Irán naozaj plánuje umožniť voľnú plavbu v tejto kľúčovej vodnej ceste pre vývoz ropy a zemného plynu z oblasti Perzského zálivu.
Pri Hormuzskom prielive sa angažuje aj Ukrajina. Ukrajinskí vojaci sa zúčastňujú na konzultáciách ohľadom obnovenia slobodnej plavby v Hormuzskom prielive, uviedol v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Ukrajinskí vojaci sa podieľajú na konzultáciách o budúcom fungovaní Hormuzského prielivu. Bezpečná plavba je globálnou hodnotou – to vieme z našej skúsenosti s ochranou námorných trás v Čiernom mori,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.