37. deň: Irán zaútočil na americkú výsadkovú loď, Izrael na komplex pri najväčšom ložisku zemného plynu na svete

22:15**** Izraelská armáda uviedla, že v noci na dnes zaútočila na tri letiská v oblasti Teheránu, kde zasiahla desiatky lietadiel a helikoptér patriacich iránskym ozbrojeným zložkám. Podľa agentúry AP išlo o letiská Bahrám, Mehrabád a Azmáješ.

Podľa iránskych médií zasiahli vzdušné údery tiež Technickú univerzitu Šaríf v Teheráne, ktorej budovy poškodili. Niektoré štáty na univerzitu v minulosti uvalili podľa AP sankcie kvôli jej spoluúčasti na vojenskom balistickom programe.

22:10 Izraelské letectvo dnes zaútočilo na iránsky petrochemický komplex Južný Pars v Asalúji, uviedol podľa agentúry AP izraelský minister obrany Jisrael Kac. Podľa iránskej agentúry Tasním nebolo petrochemické zariadenie zasiahnuté, ale kvôli úderom je bez prívodu prúdu. Pri vzdušných úderoch zahynulo v rôznych častiach Iránu podľa tamojších médií najmenej 26 ľudí.

Pri údere v blízkosti mesta Eslámšahr zahynulo 15 ľudí a pri útoku v meste Kóm päť ľudí. V ďalších mestách bolo pri úderoch zabitých najmenej šesť ľudí, uviedli podľa AP iránske médiá.

21:55 Irán dnes čaká najrozsiahlejšie bombardovanie od začiatku vojny a utorok bude ešte horšie. Uviedol to podľa agentúr americký minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii. Americký prezident Donald Trump na rovnakej tlačovej konferencii zopakoval svoju vyhrážku, že USA zničia všetky iránske elektrárne a mosty, ak Teherán do utorka neprijme dohodu, ktorá by mu vyhovovala. Takáto dohoda musí zahŕňať aj otvorenie Hormuzského prielivu.

18:30 Od zapojenia Bejrútu do vojny na Blízkom východe pred piatimi týždňami zahynulo pri izraelských útokoch v Libanone už takmer 1500 ľudí. V pondelok to oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva.

V období od 2. marca do 6. apríla zahynulo v Libanone 1497 ľudí a ďalších 4639 utrpelo zranenia, uviedol libanonský rezort zdravotníctva. Medzi obeťami bolo podľa neho 57 zdravotníkov.

Konflikt na Blízkom východe sa začal 28. februára po tom, ako Izrael a USA zaútočili na Irán. Do Libanonu sa rozšíril 2. marca po tom, čo militantné hnutie Hizballáh vypálilo rakety na Izrael.

Tel Aviv na to reagoval rozsiahlymi leteckými údermi a jeho vojaci postupujú do viacerých miest v južnom Libanone. Izraelskí predstavitelia uvádzajú, že plánujú vytvoriť bezpečnostnú zónu do vzdialenosti 30 kilometrov od hraníc s cieľom chrániť obyvateľov severného Izraela.

Dočasné mierové sily OSN v Libanone (UNIFIL) v nedeľu vyjadrili vážne obavy z vývoja situácie pozdĺž hranice medzi krajinami. Dva dni predtým informovali, že na jednej z ich pozícií v južnom Libanone došlo v piatok k výbuchu, pri ktorom boli zranení traja ich indonézski členovia.

Išlo už o tretí podobný incident za posledný týždeň, kedy bojovníci Hizballáhu a izraelské sily vystrelili projektily v blízkosti zariadení OSN v oblasti. Predošlé prípady z minulého týždňa si vyžiadali tri životy členov UNIFIL-u. Organizácia vyzvala obe strany na deeskaláciu.

DPA dodáva, že Izrael obviňuje libanonskú vládu, že nedokázala odzbrojiť Hizballáh. Najnovší vývoj podľa Tel Avivu toto tvrdenie potvrdzuje.

17:50 Irán odmietol najnovší návrh na prímerie a žiada trvalé ukončenie vojny, oznámila v pondelok oficiálna iránska tlačová agentúra IRNA.

„Irán oznámil Pakistanu svoju odpoveď na americký návrh na ukončenie vojny. V tejto odpovedi, formulovanej v desiatich bodoch, Irán odmietol prímerie a trvá na tom, že je potrebné definitívne ukončiť konflikt,“ napísala IRNA.

Irán údajne okrem iného žiada ukončenie bojov na Blízkom východe, zavedenie protokolu o bezpečnej plavbe cez Hormuzský prieliv alebo zrušenie protiiránskych sankcií.

17:45 Premávka cez Hormuzský prieliv v posledných dňoch vzrástla na najvyššiu úroveň od začiatku vojny na Blízkom východe, ktorú na konci februára rozpútal útok USA a Izraela na Irán. Mnohé krajiny prikročili k dohodám o bezpečnom preplavení s Iránom, pre ktorého vyhrážky doprava v oblasti klesla na minimum. Cez víkend úžinou preplávalo 21 lodí, uviedla agentúra Bloomberg. Pred vojnou oblasťou denne preplávalo približne 135 plavidiel.

Irán už v sobotu oznámil, že Irak bude z jeho obmedzenia v prielive vyňatý, čo by mohlo oživiť prepravu ropných produktov. Iracká štátna organizácia pre predaj ropy súčasne uviedla, že obchodníci a rafinérie môžu nakladať jej ropu práve s odvolaním sa na to, že lode prepravujúce irackú ropu môžu oblasťou voľne preplávať.

Doprave v Hormuzskom prielive naďalej dominujú iránske plavidlá, ale už v nedeľu sa po spomínanom oznámení cez prieliv dostal tanker s irackou ropou.

India si tiež vyjednala preplávanie niektorých lodí a tiež prvýkrát po rokoch prevzala iránsky skvapalnený ropný plyn (LPG). Hormuzským prielivom tak prepláva osem indických tankerov s LPG.

Minulý týždeň sa dve kontajnerové lode spojené s Čínou pokúsili o plavbu na druhý pokus. Preplávali tiež dve lode spojené s Japonskom.

„Irán reaguje na žiadosti svojich partnerov a zároveň posilňuje svoju kontrolu nad Hormuzským prielivom,“ oznámil Bloombergu ropný analytik Muyu Xu zo singapurskej spoločnosti Kpler. „Plavba je stále vydaná na milosť a nemilosť Iránu a situácia sa môže kedykoľvek zmeniť, ak sa konflikt vyhrotí,“ dodal.

Kým Teherán rokuje so spriatelenými štátmi, podmienky dohôd zostávajú nejasné. To platí aj v prípadoch, keď sú dohody verejne uznané, ako napríklad v prípade Iraku. Ešte nejasnejšie sú situácie, keď nie je zrejmé, ktoré protistrany zabezpečili bezpečné preplávanie, ako je to pri francúzskych a japonských lodiach.

Irán už skôr oznámil, že parlament pripravuje návrh zákona, na základe ktorého by Teherán cestu Hormuzským prielivom formálne spoplatnil. Teherán už teraz podľa agentúry AP od niektorých lodí požaduje poplatok bez toho, aby to bolo podložené zákonom.

Minulý týždeň Teherán ponúkol Pakistanu 20 slotov pre presun lodí z Perzského zálivu. To je viac, ako ich má pri Hormuzskom prielive. Islamábád zvažoval možnosti, vrátane prevzatia ďalších tankerov a možnej zmeny vlajky, aby si zabezpečil dodávky hnojív, ropy a ďalších komodít. Oblasťou preplávali aj lode s čínskymi, tureckými, gréckymi a thajskými asociáciami.

16:35 Nepriateľské útoky zasiahli v pondelok ďalší iránsky petrochemický závod v blízkosti mesta Šíráz. Informáciu priniesla iránska tlačová agentúra Fárs s odvolaním sa na miestne úrady.

„Pred niekoľkými minútami sa stal petrochemický komplex v meste Marvdašt terčom útoku americko-sionistického nepriateľa. Požiar po útoku sa podarilo dostať pod kontrolu,“ uviedli miestne úrady s tým, že závod utrpel len menšie škody a nie sú hlásené žiadne obete.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac v nedeľu oznámil, že izraelské letectvo zaútočilo na najväčší iránsky petrochemický komplex Južný Párs pri meste Asalúje. Predtým uviedol, že armáda dostala pokyn, aby „naďalej plnou silou útočila na národnú infraštruktúru iránskeho teroristického režimu“.

16:30 Americký prezident Donald Trump neschválil Pakistanom predložený návrh prímeria s Iránom a mieni vo vojne pokračovať, píše agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného činiteľa z Bieleho domu. Teherán už skôr bez ďalších podrobností oznámil, že odpoveď na predložený návrh pripravil. Hovorca iránskej armády neskôr podľa AFP uviedol, že armáda bude v boji pokračovať tak dlho, ako to politickí predstavitelia krajiny budú považovať za vhodné.

15:25 Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v pondelok vyhlásil, že útoky v blízkosti iránskej jadrovej elektrárne v Búšehri predstavujú „veľmi reálne nebezpečenstvo pre jadrovú bezpečnosť a musia prestať“.

„Generálny riaditeľ MAAE opäť varuje, že pokračujúca vojenská aktivita v blízkosti elektrárne by mohla spôsobiť závažnú radiologickú haváriu so škodlivými dôsledkami pre ľudí a životné prostredie v Iráne aj inde,“ uviedla MAAE na platforme X.

„Grossi uvádza, že takéto útoky predstavujú veľmi reálne nebezpečenstvo pre jadrovú bezpečnosť a musia prestať… Jadrové zariadenie a okolité oblasti by nikdy nemali byť terčom útokov,“ dodala MAAE v príspevku.

Od začiatku konfliktu na Blízkom východe pred viac ako piatimi týždňami bola elektráreň v Búšehri terčom útokov štyrikrát. Posledný úder v jej blízkosti zaznamenala v sobotu 4. apríla, v dôsledku čoho zahynul jeden člen bezpečnostného personálu elektrárne a ďalší utrpeli zranenia.

MAAE v pondelkovom príspevku na X zároveň potvrdila, že nedávne útoky sa odohrali v bezprostrednej blízkosti elekrárne.

„Na základe nezávislej analýzy nových satelitných snímok a podrobnej znalosti lokality môže MAAE potvrdiť nedávne dopady vojenských útokov v blízkosti iránskej jadrovej elektrárne v Búšehri, vrátane jedného, ktorý zasiahol miesto vzdialené len 75 metrov od hraníc areálu,“ potvrdila agentúra s tým, že samotná elektráreň poškodená nebola.

15:20 Iránske revolučné gardy tvrdia, že zaútočili na americkú výsadkovú loď USS Tripoli (LHA-7) a donútili ju k ústupu smerom do južného Indického oceánu, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na dnešné správy iránskych štátnych médií. USA sa k tomuto tvrdeniu zatiaľ nevyjadrili. Gardy tvrdia, že zaútočili aj na kontajnerovú loď, ktorá podľa nich patrí Izraelu a ktorú identifikovali ako SDN7. Miesto incidentu nie je známe.

Na konci marca oblastné veliteľstvo amerických ozbrojených síl CENTCOM oznámilo, že na Blízky východ na palube lode USS Tripoli priplávalo 3500 členov námorníctva a námornej pechoty. Ich prítomnosť je dávaná do súvislosti s možnou pozemnou operáciou na území Iránu.

Americký prezident Donald Trump v marcovom rozhovore s denníkom Financial Times vyhlásil, že USA by mohli obsadiť iránsky ostrov Charg. Ostrov slúži ako exportný terminál pre 90 percent vývozu iránskej ropy.

14:50 Izraelské letectvo zaútočilo na iránsky petrochemický komplex Južný Pars v Asalúji, uviedol podľa agentúry AP izraelský minister obrany Jisrael Kac. Podľa iránskej agentúry Tasním nebolo petrochemické zariadenie zasiahnuté, ale kvôli úderom je bez prívodu prúdu.

Minister Kac označil zariadenie, na ktoré letectvo útočilo, za najväčšie petrochemické zariadenie v Iráne, ktorého produkcia predstavuje asi 50 percent celkovej produkcie krajiny v tomto odbore, píše server The Times of Israel (ToI). V tejto chvíli však nie je jasné, čo presne bolo zasiahnuté, pretože Južný Pars je plynové pole ležiace v Perzskom zálive a Asalúja je mesto na brehu zálivu.

Izraelské letectvo zaútočilo na plynové pole Južný Pars a s ním spojenú infraštruktúru v Asalúji už v marci. Irán potom v odvete začal útoky na infraštruktúru ropného a plynárenského priemyslu v arabských krajinách Perzského zálivu. Tieto útoky spolu s iránskou blokádou Hormuzského prielivu viedli k značnému rastu cien ropy a plynu na medzinárodných trhoch.

14:45 Izraelská armáda podľa AP uviedla, že pri izraelskom útoku bol zabitý tiež Asgar Bákerí, veliteľ utajenej jednotky v elitnej zahraničnej zložke iránskych revolučných gárd nazývanej Kuds. Podľa armády Bákerí plánoval útoky na izraelské a americké ciele a tiež operácie v Izraeli, Sýrii a Libanone.

13:30 Útoky na zariadenia civilnej infraštruktúry počas vojny sú nezákonné, vyhlásil v pondelok na sociálnych sieťach predseda Európskej rady António Costa.

Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil, že zničí civilnú infraštruktúru v Iráne, ak krajina znovu neotvorí Hormuzský prieliv, vysvetľuje AFP.

„Akýkoľvek útok na civilnú infraštruktúru, ako aj energetické zariadenia, je nezákonný a neprijateľný,“ uviedol Costa.

„To platí pre ruskú vojnu na Ukrajine a platí to aj všade inde. Iránske civilné obyvateľstvo je hlavnou obeťou iránskeho režimu. Bolo by tiež hlavnou obeťou rozšírenia vojenskej kampane,“ dodal.

„Európska únia naliehavo vyzýva Irán, aby okamžite prestal útočiť na krajiny v regióne a opätovne povolil úplnú slobodu plavby cez Hormuzský prieliv… Po piatich týždňoch vojny na Blízkom východe je jasné, že jej hlavné príčiny urovná iba diplomatické riešenie,“ uzavrel Costa.

13:00 Nedeľňajší zásah obytného domu v izraelskom meste Haifa iránskou strelou si vyžiadal štyroch mŕtvych. Informovali o tom dnes izraelské úrady, ktoré tak spresnili pôvodnú nočnú bilanciu s dvoma mŕtvymi a dvoma nezvestnými. Pri útoku tiež štyria ľudia utrpeli zranenia. Vyšetrovanie izraelskej armády podľa denníka The Times of Israel (ToI) ukázalo, že obrana nemohla strelu zostreliť, pretože sa vo vzduchu rozpadla, čím zmenila svoju trajektóriu.

V noci na dnes záchranári našli telá muža a ženy, ktorým mali okolo 80 rokov. O niekoľko hodín neskôr objavili telo asi 40-ročného muža. Ako poslednú, 18 hodín po údere, vyslobodili z trosiek mŕtvu 35-ročnú ženu, napísal The Times of Israel.

Medzi štyrmi zranenými je 82-ročný muž, ktorý je v nemocnici vo vážnom stave. Ostatní vrátane desaťmesačného dieťaťa utrpeli len ľahšie zranenia.

Vyšetrovanie dôvodov zlyhania protiraketovej obrany, ktoré izraelská armáda začala ešte v nedeľu, ukázalo podľa ToI, že iránska strela sa vo vzduchu rozpadla. Kvôli zmenenej trajektórii letu nedokázali protirakety zvyšky strely zlikvidovať. Časť rakety, zrejme hlavica, zasiahla spomínanú obytnú budovu v Haife. Vyšetrovanie tiež ukázalo, že hlavica neexplodovala, po náraze sa však časť domu zrútila.

12:50 Irán pripravil odpoveď na Pakistanom predložený návrh prímeria so Spojenými štátmi. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmaíl Baghaí s tým, že Teherán má vlastné požiadavky. Podrobnosti však neuviedol. Agentúry Reuters a AP dnes informovali o tom, že Washington s Teheránom dostali návrh na okamžité prímerie s otvorením Hormuzského prielivu a následné rokovania o trvalom ukončení bojov.

„Irán neváha jasne vyjadriť to, čo považuje za legitímne požiadavky. Toto by nemalo byť vykladané ako známka kompromisu, ale skôr ako odraz dôvery v obranu iránskych pozícií,“ povedal Baghaí na tlačovej konferencii. „Formulovali sme vlastné odpovede,“ dodal s tým, že podrobnosti islamská republika oznámi neskôr.

Iránske požiadavky vychádzajú z národných záujmov, uviedol Baghaí. Poznamenal, že už skôr tieto požiadavky Teherán predložil cez sprostredkovateľov. Spomenul tiež, že skoršie americké požiadavky, ktoré obsahoval napríklad pôvodný 15-bodový plán, Teherán odmietol ako prehnané.

Spomínaný 15-bodový plán odovzdali USA Iránu prostredníctvom Pakistanu koncom marca. Súčasťou bolo podľa izraelskej stanice Channel 12 to, aby Teherán v blízkovýchodnom regióne zastavil financovanie proiránskych skupín a aby v Hormuzskom prielive, kľúčovej úžine pre dopravu ropy a plynu, vznikla voľná námorná zóna. Agentúra Reuters spomenula bod požadujúci ukončenie prevádzky iránskych zariadení na obohacovanie uránu v Natanze, Forde a Isfaháne.

Novopredložený návrh, ktorý Pakistan odovzdal Washingtonu a Teheránu, počíta podľa Reuters s okamžitým prímerím a otvorením Hormuzského prielivu. Následné rokovania potom majú vyvrcholiť osobným stretnutím v Islamabade, napísala agentúra.

12:10 Nečinnosť Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) „podnecuje agresiu“ proti jadrovým zariadeniam v Iráne, uviedol v pondelok vedúci Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Mohammad Eslámí v liste adresovanom šéfovi MAAE.

Eslámí zdôraznil predovšetkým útoky na elektráreň v Búšehri, ktorá je jedinou fungujúcou jadrovou elektrárňou v Iráne.

Od začiatku konfliktu na Blízkom východe pred viac ako piatimi týždňami bola terčom útokov štyrikrát. Posledný úder v jej blízkosti zaznamenala v sobotu 4. apríla, v dôsledku čoho zahynul jeden člen bezpečnostného personálu elektrárne a ďalší utrpeli zranenia, pripomína Reuters.

Šéf AEOI v liste varoval, že takéto útoky môžu spôsobiť únik rádioaktívneho materiálu z reaktora a môžu mať „nenapraviteľné dôsledky“ pre ľudí, životné prostredie a susedné krajiny.

Útoky opísal Eslámí ako jasné porušenie medzinárodného práva a kritizoval MAAE za „nedostatok rozhodných krokov“. Podľa jeho slov sú obyčajné vyjadrenia obáv nedostatočné a len podnecujú ďalšie útoky.

Televízia Sky News pripomína, že MAAE po americko-izraelských útokoch pravidelne zverejňuje informácie ohľadom stability iránskych jadrových zariadení. Agentúra takéto zásahy opakovane odsúdila.

11:50 Izraelská armáda začala novú vlnu útokov na infraštruktúru libanonského militantného hnutia Hizballáh v Bejrúte. Informoval o tom denník The Times of Israel. Agentúra AFP odvysielala zábery dymu, ktorý stúpal nad oblasťou.

Útok nasleduje po tom, ako Izrael vyzval obyvateľov južných predmestí libanonskej metropoly na evakuáciu. The Times of Israel uviedol, že táto oblasť je považovaná za baštu šiitského hnutia Hizballáh. AFP poznamenala, že oblasť je po opakovaných evakuačných výzvach a izraelských úderoch z veľkej časti opustená.

Hizballáh 2. marca udrel raketami a dronmi na židovský štát po útoku USA a Izraela 28. februára na Irán. Izrael potom odpovedal rozsiahlymi vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu a vojenskou inváziou v južnom Libanone.

Od 2. marca, keď Izrael začal znovu Libanon ostreľovať, zahynulo pri týchto útokoch v Libanone na 1400 ľudí a viac ako milión ľudí muselo kvôli izraelskému ťaženiu opustiť svoje domovy, uviedli miestne úrady.

10:40 Pakistan predložil Spojeným štátom americkým a Iránu návrh na okamžité prímerie vrátane otvorenia Hormuzského prielivu kľúčového pre dopravu ropy, potom by nasledovali rokovania o trvalej dohode.

Nemenovaný iránsky predstaviteľ povedal agentúre Reuters, že Teherán výmenou za dočasné prímerie neotvorí Hormuzský prieliv a že pri Spojených štátoch nevidí pripravenosť na trvalý pokoj zbraní, pakistanský návrh však skúma. Poznamenal, že pre Irán je neprijateľný tlak v podobe termínov a nutnosti urobiť rozhodnutie.

Aktuálny postoj USA dnes agentúry neuvádzajú, Trump v nedeľu však povedal, že verí v uzavretie dohody s Iránom. V opačnom prípade pohrozil rozsiahlymi útokmi vrátane zničenia elektrární. „Existuje dobrá šanca, ale keď neuzavrú dohodu, všetko tam vyhodím do vzduchu,“ povedal prezident USA portálu Axios. Lehotu Trump stanovil do utorka.

Podľa informácií agentúry AP dokument navrhuje 45-dňové prímerie s otvorením Hormuzského prielivu. Agentúra poznamenala, že pakistanskí, egyptskí a tureckí prostredníci veria, že táto lehota poskytne dostatok času na rozsiahle rokovania o trvalom prímerí.

O možnosti 45-dňového prímeria už v nedeľu informoval portál Axios, podľa ktorého o tom regionálni prostredníci diskutujú s Iráncami a Američanmi. Taktiež Axios, ktorý sa odvolával na americké a izraelské zdroje a na informácie od sprostredkovateľských krajín, napísal, že dojednanie by malo dvojstupňovú podobu, teda okamžité prímerie s následným rokovaním o trvalej dohode.

10:30 Iránske revolučné gardy (IRGC) oznámili, že pri americko-izraelskom útoku zahynul šéf jej spravodajskej služby Madžíd Chademí. K útoku sa podľa agentúry AP prihlásil Izrael. Jeho minister obrany Jisrael Kac uviedol, že Izrael dopadne iránskych lídrov „jedného po druhom“.

10:10 Pakistan predložil Spojeným štátom a Iránu návrh na okamžité prímerie vrátane otvorenia Hormuzského prielivu kľúčového pre dopravu ropy, potom by nasledovali rokovania o trvalej dohode. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej by plán na ukončenie bojov mohol nadobudnúť účinnosť ešte dnes. Reuters ďalej uviedol, že náčelník pakistanských ozbrojených síl Asim Munír bol počas celej noci v spojení s americkým viceprezidentom J.D. Vancom, splnomocnencom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím.

„Všetky prvky je potrebné dohodnúť dnes,“ citoval Reuters svoj zdroj. Podľa neho bude úvodná fáza štruktúrovaná ako memorandum o porozumení, ktoré sa dokončí elektronicky prostredníctvom Pakistanu, ktorý má v rozhovoroch úlohu jediného komunikačného kanála.

Návrh uvádza, že prímerie by vstúpilo do platnosti okamžite, otvorili by sa tiež úžiny pre dopravu ropy. Nasledovalo by obdobie asi 15 či 20 dní pre dokončenie širšej dohody. Táto dohoda, ktorá nesie predbežný názov Islamabadská dohoda, by zahŕňala regionálny rámec pre Hormuzský prieliv a záverečné osobné rokovania v pakistanskej metropole.

10:05 Irán sľúbil oveľa ničivejšiu a rozsiahlejšiu odvetu v prípade ďalších americko-izraelských útokov na civilnú infraštruktúru, informovala dnes s odvolaním sa jeho vojenské velenie agentúra AFP. Americký prezident Donald Trump v nedeľu znovu pohrozil Teheránu útokmi na iránske elektrárne a mosty, ak neuvoľní Hormuzský prieliv.

„Ak budú útoky proti civilným cieľom pokračovať, ďalšie fázy našich útočných a odvetných operácií budú oveľa ničivejšie a rozsiahlejšie a straty a škody… budú desaťnásobné,“ pohrozil hovorca iránskeho vojenského velenia podľa AFP.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmaíl Baghaí, ktorého citovala televízia Al-Džazíra, uviedol, že iránske ozbrojené zložky budú útočiť na podobnú infraštruktúru, ktorú vlastnia či ktorá je nejakým spôsobom spojená so Spojenými štátmi či „napomáha ich agresii voči Iránu“. Reagoval tak na posledné Trumpove hrozby, ktoré označil za podnecovanie k vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti i k podnecovaniu ku genocíde – útoky na kritickú infraštruktúru krajiny by ohrozili celý národ, povedal Baghaí.

Aj v noci na dnes pokračovali americko-izraelské útoky na Irán a iránske odvetné údery na Izrael. Podľa spravodajcu televízie Al-Džazíra útočili Spojené štáty a Izrael na viac ako desať iránskych miest vrátane Teheránu. Najmenej päť ľudí bolo podľa agentúry AP zabitých nad ránom pri leteckom útoku na obytný dom v iránskom meste Kom.

Varovné sirény v noci zneli niekoľkokrát tiež v Izraeli. Protivzdušná obrana odrazila opäť niekoľko iránskych striel tiež v Spojených arabských emirátoch a v Kuvajte.

9:50 Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabádí v pondelok vyhlásil, že hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa o útokoch na elektrárne a mosty v Iráne by sa mohli považovať za vojnové zločiny.

„Americký prezident sa ako najvyšší predstaviteľ svojej krajiny verejne vyhrážal spáchaním vojnových zločinov,“ uviedol Gharibabádí v príspevku na sieti X. Odvolal sa na ustanovenia medzinárodného práva, ktoré by mohli byť porušené.

„Hrozba útoku na elektrárne a mosty (civilná infraštruktúra) je vojnovým zločinom podľa článku 8(2)(b) Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu,“ dodal.

Štatút určuje právomoci, fungovanie a pravidlá súdu. Spojené štáty ani Irán ho nepodpísali ani neratifikovali a nie sú preto jeho zmluvnými stranami.

9:45 Spojené arabské emiráty v pondelok uviedli, že padajúce trosky zo zachyteného útoku zranili jednu osobu v priemyselnej zóne Abú Zabí.

„Incident mal za následok stredne ťažké zranenia ghanského štátneho príslušníka“ v oblasti Musaffa v Abú Zabí po úspešnom zachytení systémami protivzdušnej obrany, uviedla mediálna kancelária vlády emirátu na portáli X.

V nedeľu úrady emirátu Šardžá uviedli, že sa „zaoberajú incidentom, ktorého cieľom bol Chór Fakán“, kľúčový prístav v Ománskom zálive. Zranení tam boli pakistanskí štátni príslušníci a pakistanský premiér Šehbáz Šaríf na portáli X uviedol, že je „hlboko znepokojený“.

Krajiny Perzského zálivu znášajú najväčšiu ťarchu odvetných útokov Iránu odkedy proti nemu USA a Izrael koncom februára spustili útoky. Spojené arabské emiráty sú hlavným cieľom rakiet a dronov odpálených cez Perzský záliv.

7:20 V izraelskom meste Haifa v noci na dnes našli záchranári dvoch mŕtvych v troskách niekoľkoposchodového obytného domu, ktorý v nedeľu zasiahla iránska strela. Ďalej pátrajú ešte po dvoch nezvestných, informoval denník Haarec. Pri útoku tiež štyria ľudia utrpeli zranenia. Izraelská armáda podľa servera The Times of Israel (ToI) už v nedeľu uviedla, že začala vyšetrovanie zlyhania protiraketového systému, ktorý iránsku balistickú strelu nedokázal odraziť. Sirény sa podľa armády však včas rozozneli, aby obyvateľov pred útokom varovali.

„V podvečer bola vypálená z Iránu na Haifu raketa, ktorá priamo zasiahla niekoľkoposchodovú obytnú budovu,“ povedal veliteľ izraelskej armády Šai Klapper. Dodal, že varovné sirény fungovali, ale strelu sa nepodarilo odraziť. Uviedol tiež, že armáda pomáha záchranárom v pátraní po nezvestných.

Šéf izraelskej polície Danny Levy novinárom v nedeľu povedal, že nálož zrejme nevybuchla, a polícia preto evakuovala niekoľko budov v okolí.

7:00 Plavebný režim v Hormuzskom prielive sa už nikdy nevráti do pôvodného stavu, najmä pre USA a Izrael. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti X to v nedeľu uviedlo námorníctvo iránskych Revolučných gárd (IRGC), ktoré dodalo, že v záverečnej fáze sú prípravy na zavedenie „nového poriadku“ pre Perzský záliv.

Vyhlásenie Revolučných gárd bolo zverejnené niekoľko dní po tom, čo výbor iránskeho parlamentu schválil návrh zákona, ktorý zavádza tranzitné poplatky pre lode prechádzajúce Hormuzským prielivom.

Podľa iránskych médií návrh zahŕňa poplatky za tranzit, ktoré sa majú platiť v iránskej národnej mene rial, zákaz tranzitu pre lode spojené s USA a Izraelom a obmedzenia pre krajiny podieľajúce sa na jednostranných sankciách proti Iránu.

Zákon obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa zvrchovanosti Iránu nad prielivom, právomoci jeho ozbrojených síl, námornej bezpečnosti, environmentálnych otázok a právnej spolupráce s Ománom.

Agentúra Fárs napojená na Revolučné gardy v nedeľu oznámila, že za posledných 24 hodín prešlo Hormuzským prielivom za 15 lodí, ktoré mali povolenie od iránskych úradov. Intenzita námornej dopravy cez túto kľúčovú vodnú cestu je napriek tomu stále o 90 percent nižšia ako pred začiatkom americko-izraelských útokov na Irán pred viac ako mesiacom.