Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Trump predĺžil Iránu ultimátum, zasypal ho vyhrážkami a vulgarizmami. Nehodné hlavy štátu, reagoval Teherán
Americký prezident Donald Trump v nedeľu predĺžil ultimátum, ktoré dal Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, do utorka večera washingtonského času.
Šéf Bieleho domu v rozhovore pre denník Wall Street Journal uviedol, že novým termínom na otvorenie Hormuzského prielivu je utorok večer. Neskôr v príspevku na sociálnej sieti Truth Social bez uvedenia akýchkoľvek ďalších informácií napísal len „utorok, 20.00 h východného času“ (streda 02.00 h SELČ).
Americký prezident v prípade nesplnenia jeho podmienok pohrozil Iránu útokmi na kritickú infraštruktúru. „Spomeňte si, keď som dal Iránu desať dní na to, aby UZAVREL DOHODU alebo OTVORIL HORMUZSKÝ PRIELIV. Čas sa kráti – zostáva 48 hodín, kým sa na nich zosype peklo,“ napísal Trump v sobotu v príspevku na Truth Social.
Ostrov Charg je kľúčovým pre iránsky export ropy (Video z 14.03.2026)
Iránsky ostrov Charg slúži ako exportný terminál pre 90 percent iránskeho vývozu ropy. USA zaútočili na vojenské ciele na ostrove a Trump pohrozil, že zničí aj ropnú infraštruktúru, ak bude Irán brániť bezpečnej plavbe Hormuzským prielivom. Irán odpovedal, že v takom prípade zaútočí na ropné spoločnosti v regióne spolupracujúce s USA.
V nedeľu Trump vo svojej rétorike ešte viac pritvrdil, keď napísal: „Utorok bude v Iráne deň elektrární a zároveň deň mostov, všetko v jednom. Niečo také tu ešte nebolo!!! Otvorte ten ****** prieliv, vy šialení bastardi, inak tam budete mať peklo – LEN SA POZERAJTE! Sláva Alahovi,“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social.
V telefonickom rozhovore s Fox News Trump povedal, že Irán rokuje a on verí v uzavretie dohody v pondelok. Pokiaľ ale dohoda nebude rýchlo, zvažuje, že „všetko vyhodím do vzduchu a prevezmem kontrolu nad ropou“, dodal.
Na otázku Wall Street Journal, kedy vojna skončí, Trump odpovedal, že to povie čoskoro. Na ďalšiu otázku, či má obavy z dopadov prípadných útokov na civilnú infraštruktúru na iránske obyvateľstvo, potom uviedol, že nie, a naznačil, že Iránci takýto zásah chcú, pretože podľa neho žijú v „pekle“.
Iránske zastúpenie pri OSN v príspevku na sieti X označilo hrozbu úmyselného ničenia civilnej infraštruktúry, ako sú elektrárne a mosty, za porušenie medzinárodného práva.
Podľa diplomatov nie je taká rétorika hodná hlavy štátu a svedčí o nebezpečnom ignorovaní Ženevských dohovorov a ochrany civilistov. Diplomacia podľa nich vyžaduje aspoň základný rešpekt k právnemu poriadku a nemala by sa opierať o hrozby „peklom“.
Trump dal prvé ultimátum Iránu 21. marca, kedy Teheránu pohrozil zničením elektrární, pokiaľ do 48 hodín úplne neuvoľní pre bezpečnú plavbu Hormuzský prieliv. Tieto útoky nariadil 23. marca podmienečne odložiť o päť dní, čo zdôvodnil „produktívnymi rozhovormi“ o úplnom ukončení vojny. Neskôr oznámil, že na žiadosť iránskej vlády odkladá útoky na elektrárne o ďalších desať dní, a to do pondelka 6. apríla.
Masaker v Hormuzskom prielive: Kamery zachytili likvidáciu viacerých lodí v kľúčovej tepne sveta (Video z 11.03.2026)
Ide o jednu z najdôležitejších lodných trás na svete, cez ktorú prechádza významná časť globálnej námornej dopravy.
Irán neprejavil žiadne známky ústupu a pokračuje v útokoch na ekonomické a infraštruktúrne ciele v susedných krajinách. Irán útočí na krajiny, kde sa nachádzajú americké vojenské základne. Teherán zároveň popiera rokovania so Spojenými štátmi, hoci tvrdí, že dostáva informácie a odkazy od tretích krajín ohľadom možnosti ukončiť konflikt.
USA a Izrael vykonávajú útoky na Irán od 28. februára, čo v krajine podľa rôznych zdrojov stálo život niekoľko tisíc ľudí. Medzi mŕtvymi sú aj niektorí poprední predstavitelia režimu vrátane najvyššieho vodcu Alího Chameneího.
Kvôli konfliktu na Blízkom východe sa plavba Hormuzským prielivom podľa údajov OSN znížila o zhruba 95 percent. Prielivom sa tak denne vydáva len niekoľko lodí, namiesto obvyklých viac ako sto plavidiel. V mierových dobách sa prielivom pohybuje zhruba pätina svetovej ropy prepravovanej po mori. Utlmenie prevádzky na tejto námornej trase prispieva k rastu cien ropy na medzinárodných trhoch.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.