Sú už Ukrajina a Irán súčasťou svetovej vojny? Pre Pravdu odpovedá americký plukovník
„Západ má kapacity, ktorým sa Rusko nevyrovná. No Moskva získala počas štyroch rokov na Ukrajine skúsenosti z vojny, v akej USA a NATO nikdy nebojovali a v skutočnosti ju ani nevedia viesť,“ povedal pre Pravdu Robert Hamilton, plukovník americkej armády vo výslužbe a šéf think-tanku Delphi Global Research Center. Počas kariéry slúžil v Saudskej Arábii, Iraku, Kuvajte, Katare, Nemecku, Bielorusku, Gruzínsku, Afganistane a Pakistane. Hamilton je autorom knihy China-Russia Relations: The Dance of the Dragon and the Bear (Vzťahy medzi Čínou a Ruskom: Tanec draka a medveďa).
Výcvik 82. výsadkovej divízie, ktorej časť presunuli na Blízky východ.
Sledujeme dve veľké vojny – na Ukrajine a v Iráne. Objavujú sa názory, že sú v skutočnosti prepojené, akoby tvorili jeden veľký konflikt. Ako to vnímate vy?
Myslím si, že sú veľmi úzko prepojené. V mnohých ohľadoch sa dá povedať, že Rusko a Západ už sú vo vojne. Nepovedal by som, že vedú zástupné konflikty, ale stretávajú sa na viacerých bojiskách. Vieme, že takmer okamžite od začiatku vojny v Iráne začalo Rusko poskytovať Teheránu spravodajské informácie, aby mu pomohlo zamerať sa na americké sily na Blízkom východe. Moskva – a je to trochu ironické – posiela Teheránu drony Šáhid alebo Geraň, čo je ruská verzia Šáhidu, na ktorú Irán udelil licenciu Rusku. A Teherán, samozrejme, pomáha režimu Vladimira Putina vo vojne na Ukrajine od prvého dňa. Takže tieto konflikty sú jednoznačne prepojené.
Až tak, že to má globálny vplyv?
Podľa mňa vidíme znaky toho, čo môžete nazvať svetovou vojnou, globálnym konfliktom alebo aj nejako inak. Signály poukazujú na dlhodobý boj medzi Západom, teda najmä Európou a Severnou Amerikou, a Ruskom, Iránom, Severnou Kóreou a do určitej miery aj Čínou, ktorá v tom hrá menšiu, ale dôležitú podpornú úlohu. Za posledný mesiac som o tom veľa premýšľal. Ani druhú svetovú vojnu sme tak všetci nevolali hneď od 1. septembra 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko. Ale väčšina ľudí v Európe dnes datuje začiatok druhej svetovej vojny práve takto. Často teda netušíme, že sme sa ocitli v globálnom konflikte alebo vo svetovej vojne, kým sa na to nemôžeme pozrieť spätne a zhodnotiť udalosti. Zvyčajne si potom vyberieme jeden bod a povieme: No, tu sa to skutočne stalo globálnym konfliktom.
Video
Pozemná invázia do Iránu? Generál Macko vidí po mesiaci vojny dva scenáre
Americké-izraelské útoky na Irán trvajú už mesiac, začali sa 28. februára. Generál vo výslužbe Pavel Macko pre Pravdu zhodnotil, či je pravdepodobné, že nasledovať bude pozemná operácia.
Zdroj:
Pravda/Andrej Matišák
Máte skúsenosti z nasadenia na Blízkom východe a expertízu týkajúcu sa Ruska. Čo by to znamenalo, ak by Západ musel bojovať vo dvoch vojnách, napríklad proti Putinovi v Európe a na Blízkom východe?
Takéto konflikty by definovalo niekoľko fenoménov. Západ, najmä USA a vo všeobecnosti NATO, dokáže nasadiť kapacity proti Rusku, ktorým sa Moskva nedokáže vyrovnať. Severoatlantická aliancia by v priamej vojne s Putinom zvíťazila, ak by sa konflikt neskončil globálnou jadrovou vojnou. Americká armáda vie robiť veci, ktoré nikto iný na svete nedokáže. Vidíme to v Iráne a v menšom meradle to tak bolo aj vo Venezuele. Platí, že vojna medzi Západom a Ruskom by vyzerala inak než to, čo sa teraz deje na Ukrajine. Aj keď je pravda, že si nemyslím, že by bola až taká odlišná, ako to predpokladajú niektorí ľudia v americkej armáde. Pretože máme kapacity, ktorým sa Rusko nevyrovná, ale Moskva získala počas štyroch rokov na Ukrajine skúsenosti z takej vojny, v akej USA a NATO nikdy nebojovali a v skutočnosti ju ani nevedia viesť.
Takže Západ by predsa len čelil problémom?
Druhým fenoménom, ktorý chcem v tejto súvislosti spomenúť, sú podľa mňa rýchlo sa vyčerpávajúce zásoby kľúčovej americkej munície. Vidíme to na Blízkom východe. Či už sú to rakety pre systémy Patriot, alebo strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Tieto veci americká armáda nazýva high demand, low density assets. Teda niečo, po čom je veľký dopyt, ale v skladoch toho nie je dostatočné množstvo. Sú to veľmi špecifické pokročilé technológie, sú extrémne drahé a ich výroba trvá dlho. Vo vojne medzi Ruskom a Západom by teda otázkou bolo, či by sme dokázali nasadiť naše kapacity tak, aby sme porazili Rusko rýchlo, bez toho, aby Moskva eskalovala konflikt do jadrovej vojny. Respektíve bez toho, aby Kremeľ dokázal vojnu predlžovať natoľko, že by sa USA alebo Západu začala míňať kľúčová munícia a rakety. Potom by to totiž už bol iný typ vojny.
Spojené štáty a Izrael sa rozhodli zaútočiť na Irán bez informovania spojencov a podľa môjho názoru aj bez jasne definovaných strategických cieľov. Takže hoci sa americký prezident Donald Trump môže sťažovať na NATO a na vlažnú podporu vojny zo strany európskych partnerov, nemyslím si, že je to prekvapenie. Čo si o tom myslíte?
Trump nie je prvým ani nebude posledným americkým prezidentom, ktorý rozpúta vojnu bez toho, aby jasne rozumel politickým cieľom, kvôli ktorým do nej vôbec išiel. Americká armáda dokáže dosiahnuť vojenské ciele. Ukázala to v Iráne, v Afganistane či v Iraku. Každý vojenský plán má v podstate štyri časti: prípravnú fázu, fázu, ktorá formuje vojnu, tretiu fázu, čo sú rozhodujúce operácie, a potom štvrtú, postkonfliktnú fázu. USA veľmi často vyhrávajú v tretej fáze, ale prehrajú vo štvrtej. Práve v nej sa majú vojenské ciele premeniť na dosiahnutie politických cieľov, pre ktoré sme do vojny išli. Úprimne povedané, politicko-vojenské vedenie Spojených štátov historicky zle chápe prepojenie medzi vojenskými a politickými cieľmi. Časť problému spočíva v tom, že politické elity sa neusilujú dostatočne pochopiť, čo pre nich armáda môže v skutočnosti urobiť, a politické zámery neraz nie sú podporené dostatočnými vojenskými prostriedkami. No časť viny nesie tiež vojenské velenie, pretože netrvá na tom, aby politickí lídri pochopili, že nasadenie sily má svoje obmedzenia. Preto sa stretávame s podľa mňa asi zaslúženou kritikou Spojených štátov, že sú z vojenského hľadiska operačne brilantné, ale strategicky neschopné.
Je to aj prípad Iránu?
Opäť to tam vidíme. Trump má v podstate pravdu, keď hovorí, že USA dosiahli všetky vojenské ciele. Takže je to skvelé. Lenže iránsky režim je stále pri moci, Hormuzský prieliv je v zásade uzavretý a iránske revolučné gardy riadia krajinu. A to je v istom zmysle ešte horšia situácia ako pred vojnou. Zlikvidovali sme politické vedenie Iránu, ale, ako som povedal, zdá sa, že štát majú pod kontrolou revolučné gardy. Je to tá najodhodlanejšia, najfanatickejšia a najschopnejšia vojenská sila v krajine. Myslím si, že sme sa v Iráne dostali do slepej uličky. Prezident Trump má možnosti buď vyhlásiť víťazstvo a ukončiť operácie, alebo vojnu eskalovať. Druhý scenár by pravdepodobne znamenal nasadenie určitého počtu pozemných síl. Bol by som však šokovaný, keby sme boli svedkami toho, že USA pošlú do Iránu pol milióna vojakov. Bol by to skutočný chaos.
Vieme však, že na Blízky východ sa presunula expedičná jednotka námornej pechoty a brigáda z 82. výsadkovej divízie. Tieto sily by mohli obsadiť nejaké územie, možno ostrov Chárg, kde sa nachádza iránska ropná produkcia, a bol by to pokus otvoriť Hormuzský prieliv. Neviem, čo sa stane. Ale myslím si, že toto je situácia, v ktorej sa nachádzame – buď vyhlásime víťazstvo a odídeme, alebo vojnu budeme eskalovať. Expedičná jednotka námornej pechoty má pravdepodobne päť- až osemtisíc ľudí. Podobne je to s výsadkovou brigádou. Takže hovoríme o 10– až 15-tisíc vojakoch. Nestačí to na žiadny významný vpád do Iránu, ale len na niečo veľmi obmedzené s mimoriadne špecifickými cieľmi. Problém, samozrejme, spočíva aj v tom, že len čo dostanete pozemné sily do Iránu, musíte ich chrániť a zásobovať.
Okrem pozemnej invázie sa špekuluje aj o možnom nasadení špeciálnych síl, ktoré by zabezpečili alebo neutralizovali iránsky vysoko obohatený urán. Myslíte si, že by to bolo aspoň teoreticky možné, alebo je takáto operácia skôr niečo z románov Toma Clancyho?
Jednoznačne by to mohol byť román Toma Clancyho. Obsadiť všetky miesta, kde je obohatený urán, by bola mimoriadne náročná úloha. Nie som expert na jadrový program Teheránu, ale určite by nestačilo ísť do komplexu v meste Natanz. Máme veľmi dobré spravodajské informácie, ale naše tajné služby majú veľmi ďaleko od toho, aby boli neomylné. Možno ani nevieme, kde sa všetok vysoko obohatený urán nachádza. Bola by to extrémne riskantná operácia a musela by byť založená na skutočne precíznych, takmer bezprecedentne presných spravodajských informáciách. Pretože ak by sme nevedeli, kde sú všetky komponenty jadrového programu, a museli by sme obsadiť a zabezpečiť všetky potenciálne miesta, bola by to oveľa väčšia a veľmi riskantná misia. Bolo by ju možné uskutočniť, ale bola by to stávka na to, že naše tajné služby sú dokonalé. A americké spravodajské organizácie sú veľmi dobré, ale nikdy som nevidel, že by boli dokonalé.
Súvisiace články
Svet | pred 7 mesiacmi | 105
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.