Najnovšie

Expertka: Putina vojna v Iráne vystrašila, ale Trump s ním nechce konflikt

"Vojna s Iránom je pre Rusov skvelá príležitosť kritizovať Západ a Spojené štáty. No na druhej strane Moskva nechce zájsť priďaleko a snaží sa neuraziť prezidenta Donalda Trumpa, pretože ho potrebuje, aby pokračovala v predstieraných rokovaniach o Ukrajine,“ povedala pre Pravdu Julia Kazdobina, šéfka Ukrajinskej nadácie pre bezpečnostné štúdie.

25.3.2026 06:00
odoberať
Google News
zdieľať
Trump, Putin
Foto: Profimedia
Americký prezident Donald Trump a šéf Kremľa Vladimir Putin.

Aký veľký problém predstavuje pre Ukrajinu americko-izraelská vojna proti Iránu? Zdá sa, že Kyjev bude mať menej zbraní na obranu proti okupantom a ruský diktátor Vladimir Putin by mohol profitovať zo zvýšených príjmov z predaja ropy. A celkovo dianie na Blízkom východe odvádza pozornosť sveta od Ukrajiny.

Pre Ukrajinu je to určite problém a vo všetkých troch bodoch máte pravdu. Ako spomenul prezident Volodymyr Zelenskyj, len počas prvých troch dní vojny s Iránom bolo použitých viac ako 800 rakiet do systémov Patriot. Je to viac, než Ukrajina dostala za štyri roky, čo bolo približne 600 kusov, a je to v podstate celková ročná produkcia týchto striel. Znamená to, že USA veľmi rýchlo vyčerpávajú zásoby, ktoré bude ťažké nahradiť. A ako už pred pár týždňami spomenul portál Politico, mechanizmus PURL, ktorý prijali vlani po summite NATO v Haagu a v rámci ktorého európske krajiny nakupujú zbrane od USA na použitie na Ukrajine, mal určité problémy už pred vojnou s Iránom. Som si teda istá, že konflikt na Blízkom východe ešte viac obmedzí možnosti Washingtonu dodávať zbrane Kyjevu.

Rusko určite profituje zo zvýšených príjmov z ropy, ale myslím si, že platí aj to, že vyššie ceny ropy nie sú dobré pre amerického prezidenta Donalda Trumpa. Na jeseň ho čakajú kongresové voľby. Ak v USA porastú ceny pohonných hmôt, voliči to pocítia a nebudú veľmi spokojní, veď v Spojených štátoch veľa ľudí cestuje autami. Takže Trump má motiváciu ukončiť vojnu čo najskôr a je tu tiež veľa krajín, ktoré sú nespokojné so zrušením ropných sankcií voči Rusku. Som presvedčená, že prezident USA bude čeliť tlaku, aby čo najskôr konflikt ukončil. Táto vojna však otvára aj príležitosti pre Ukrajinu. Kyjev rýchlo ponúkol krajinám Perzského zálivu svoje skúsenosti s ničením dronov. Pre Ukrajinu je to možnosť, ako vysvetliť svoje postoje a zároveň týmto štátom pomôcť.

Video

V Maďarsku sa hrá ukrajinskou aj ruskou kartou

Rozhovor v ta3 s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomášom Strážayom o voľbách v Maďarsku, ktoré budú v apríli.

Zdroj: ta3

Podľa správ z médií boli ukrajinskí poradcovia v Perzskom zálive prekvapení tým, ako sa USA spoliehajú na drahé rakety pri zneškodňovaní lacných iránskych dronov. Zároveň Trump vyhlásil, že Washington pomoc Kyjeva nepotrebuje a o dronoch vie vraj viac než ktokoľvek iný. Môže teda Ukrajina naozaj niečo získať, keď svoje skúsenosti odovzdá Američanom a štátom Perzského zálivu?

Samozrejme, ako som už povedala, Ukrajina z toho môže vyťažiť. Čo sa týka Trumpa, väčšina pozorovateľov hovorí, že treba venovať pozornosť nie tomu, čo hovorí, ale tomu, čo robí. Pokiaľ vieme, Ukrajinci navštívili krajiny Perzského zálivu na ich pozvanie a teraz s nimi konzultujú, ako lepšie vybudovať obranu kritickej infraštruktúry. Zároveň išla delegácia z Kyjeva do USA, kde prezentuje technológie otestované na bojisku v prvej línii. Základné využitie dronov v podstate nie je zložité, ale Ukrajinci okolo toho vytvorili celý ekosystém, ktorý je jedinečný a nikto iný nič podobné nemá. Vláda v Kyjeve teraz diskutuje o otvorení vývozu zbraní do zahraničia. Takže možno Ukrajina bude môcť podpísať zmluvy v spomenutých krajinách, aby zarobila peniaze na podporu vlastného vojnového úsilia a nebola tak veľmi závislá od pomoci zvonku. Na druhej strane, pokiaľ viem, sa diskutuje aj o tom, že Kyjev by od krajín Perzského zálivu získal pokročilejšie systémy protivzdušnej obrany výmenou za pomoc pri obrane ich územia za nižšie náklady.

Sledujete ruskú dezinformačnú stratégiu. Ako Moskva vykresľuje vojnu s Iránom? Je to pre ňu jednoduchá príležitosť získať propagandistické body? Konflikt porušuje princípy medzinárodného práva.

Rusov začiatok bojov zaskočil. Myslím si, že tušili, že sa niečo môže stať, ale boli očividne prekvapení rozsahom útokov. Spočiatku nemali jednotný naratív, no ich informačná infraštruktúra si ho veľmi rýchlo osvojila. V tomto prípade musí Rusko vyvážiť niekoľko priorít. Na jednej strane je to skvelá príležitosť kritizovať Západ a Spojené štáty, no na druhej strane Moskva nechce zájsť priďaleko a snaží sa neuraziť Trumpa, pretože ho potrebuje, aby pokračovala v predstieraných rokovaniach o Ukrajine. Podľa mňa Rusov tiež dosť vystrašilo to, čo Američania urobili, keď zlikvidovali iránske vedenie. Kremeľ tvrdí, že dúfa, že sa zo zabíjanie lídrov iných krajín nestane tradícia. A je tu aj ďalšia vec, pri ktorej musí Rusko nájsť vyvážený prístup.

Anketa

Podarí sa v roku 2026 dohodnúť mier na Ukrajine?

Celkovo hlasov: 5795

Aká?

Rusi určite chcú uprednostniť vojnové úsilie na Ukrajine a nechcú sa priamo angažovať na strane Iránu, hoci sú jeho spojencom. Zároveň však musia vytvárať predstavu, že Teherán je pre nich partnerom, ale, ako som povedala, bez toho, aby sa priamo zapojili do vojny. V Rusku teda existujú dve informačné stratégie. Jedna je oficiálna, postavená na kritike USA, no nezachádza príliš ďaleko. Druhá je neoficiálna a opiera sa o ruskú digitálnu infraštruktúru – rôzne médiá, komentátorov a údajne nezávislé organizácie prepojené s vládou, ktoré šíria naratívy v oveľa extrémnejšej podobe. Odsudzujú agresiu USA, tvrdia, že Rusko je stabilizujúcou silou, zatiaľ čo Západ intervenciami destabilizuje svet. Táto scéna využíva aj tému rastúcich cien ropy a ich dosahu na bežných ľudí. Cieľom je zdiskreditovať Spojené štáty. Súčasťou stratégie je tiež zdôrazňovanie potenciálnych vnútorných rozporov v USA v súvislosti s ďalšou vojnou na Blízkom východe. Terčom je aj Kyjev – napríklad sa objavili falošné správy obviňujúce Ukrajincov z rabovania v arabských krajinách počas iránskych útokov. Rusi si zvyčajne nájdu spôsob, ako očierniť Ukrajinu a každého, koho v danom momente považujú za nepriateľa.

Trump dočasne zrušil sankcie na ruskú ropu. Na druhej strane sú správy, že Rusi poskytujú Iránu spravodajské informácie. Ako vnímate tento mix signálov z Washingtonu a Moskvy?

Chápem to tak, že Trump si nechce Rusko príliš znepriateliť. Stačí sa pozrieť na jeho kroky v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Zaviedol sankcie na ruskú ropu a nezrušil opatrenia, ktoré prijala administratíva Joea Bidena. Zároveň však hovorí veci, ktoré nedávajú zmysel, že Putin chce dohodu a mier. Vysvetľujem si to tým, čo sa píše v americkej Stratégii národnej bezpečnosti, ktorú zverejnili koncom minulého roku. USA podporujú existenciu nezávislej Ukrajiny, no zároveň chcú strategickú stabilitu s Ruskom. Snažia sa ukončiť vojnu a nechcú, aby konflikt zašiel príliš ďaleko. Vyžaduje si to určitú zdržanlivosť vo vzťahoch s Ruskom. Vyzerá tak, že Trump sa usiluje zasiahnuť Putina na okrajových miestach, ako sú Venezuela či Irán. Ale aj v Sýrii, ktorú Rusko považovalo za akési svoje ihrisko, ale už to tak nie je. Washington ukazuje Moskve silu, ale tak, aby nedošlo k priamej konfrontácii. Myslím si, že Spojené štáty sa takto usilujú dosiahnuť spomenutú strategickú stabilitu. Zároveň s Ruskom rokujú a snažia sa prinútiť Ukrajinu, aby súhlasila s tým, na akej línii sa má vojna zastaviť.

Ukrajina potrebuje peniaze, ale Maďarsko blokuje 90-miliardovú pôžičku od Európskej únie. Kyjev sa sporí s Budapešťou a Bratislavou o ropovod Družba a dokonca aj inštitúcie EÚ kritizovali niektoré vyhlásenia Zelenského namierené proti maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, že naňho pošle vojakov. Dokáže si Ukrajina poradiť aj bez úveru z únie?

Nedostatok financií je pre Ukrajinu určite problémom, pretože hoci musí bojovať vo veľkej vojne, nemá stabilný a predvídateľný zdroj financovania. Očakávania spojené s 90-miliardovou pôžičkou boli také, že úver vydrží dva roky, čiže Kyjev bude môcť pokračovať v boji, ak to bude potrebné. Teraz je však situácia veľmi nestála, hoci problém je dočasne vyriešený. Predchádzajúce odhady EÚ naznačovali, že Ukrajine dôjdu peniaze koncom marca. Našťastie sa jej koncom februára podarilo vyrokovať pôžičku od Medzinárodného menového fondu v hodnote 8,1 miliardy dolárov a okamžite dostala 1,5 miliardy dolárov. Takže teraz by Ukrajina mala vydržať do začiatku mája. Orbán naďalej blokuje poskytnutie pôžičky, ale niekoľko severských a pobaltských krajín sa dohodlo, že Kyjevu poskytnú financovanie na bilaterálnej úrovni. Holandské ministerstvo financií zase uviedlo, že do roku 2029 bude posielať Ukrajine 3,5 miliardy ročne. To však nebude stačiť, ak bude pokračovať totálna vojna s Ruskom. Takže financovanie je naozaj problém, ale dúfajme, že sa veci vyriešia.

Videli sme správy, že ruskí špecialisti sú v Maďarsku, aby pomohli Orbánovi vyhrať voľby, ktoré sú naplánované na 12. apríla. Čo očakávate, že urobia, a mohlo by to Fideszu pomôcť?

V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že to nie sú len nejakí ruskí špecialisti. V skutočnosti ide o skupinu, ktorú vedie zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Sergej Kirijenko. Sú to ľudia, ktorí riadia utajenú ruskú digitálnu infraštruktúru, ktorej silu už v minulosti nasadili proti iným krajinám. Medzi nimi je napríklad Iľja Gambašidze, na ktorého uvalili sankcie aj USA. Podieľal sa na projekte, ktorého cieľom bolo vytvorenie infraštruktúry, ktorá replikuje popredné západné médiá. Ide o princíp dvojníka – portály, ktoré dizajnom pripomínajú známe médiá, no šíria ruskú propagandu.

Musíme si uvedomiť, že títo takzvaní volební špecialisti nemajú veľa obmedzení. Ľudia, ktorí sledujú maďarské voľby na Ukrajine, hovoria, že už začali vytvárať alternatívnu realitu. V televízii a na sociálnych sieťach beží akýsi seriál zobrazujúci konfrontáciu medzi Orbánom a Ukrajinou. Jeho súčasťou bolo aj nedávne zadržanie ukrajinských peňazí v Maďarsku. Je to spôsob, ako stupňovať napätie s Kyjevom, očierňovať ho, vystrašiť maďarských voličov a obviniť Ukrajinu zo všetkých problémov, ktorým momentálne čelí maďarská ekonomika. Samozrejme, rolu zohráva aj vyjadrenie, ktoré ste spomenuli a ktoré prezident Zelenskyj podľa mňa veľmi nerozumne adresoval Orbánovi a interpretuje sa ako hrozba. Propaganda podobne využíva aj z kontextu vytrhnuté slová bývalého ukrajinského poslanca, ktorý je už politicky bezvýznamný, no povedal niečo, z čoho vytvorili hrozbu pre Orbánovu rodinu. V médiách sa objavili správy, že sa Rusi chystajú zinscenovať pokus o atentát na maďarského premiéra, no našťastie sa to zatiaľ nestalo. Viacerí pozorovatelia sa obávajú, že ak Orbán nezíska väčšinu, môže dôjsť k narušeniu hlasovania a vláda nemusí uznať výsledky. Situácia v maďarskej spoločnosti je veľmi napätá a nedajú sa vylúčiť ani nepokoje. Navyše títo ruskí politickí technológovia, ako ich označujeme, nemajú úplne rovnaké záujmy ako Orbán. Cieľom Moskvy je oslabenie jednoty EÚ. Ak by sa im podarilo vyvolať konflikt v Maďarsku, vyhovovalo by im to. Dúfam, že to nezájde tak ďaleko, ale tieto obavy existujú.

Naznačujete teda, že Rusi môžu urobiť niečo aj bez Orbánovho súhlasu?

A čo by ich zastavilo?

Áno, to je pravda. Medzitým maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó poprel tvrdenia denníka Washington Post, že informoval ruského kolegu Sergeja Lavrova o rokovaniach EÚ. Prekvapuje vás to?

Nie je to veľké prekvapenie. Aj poľský premiér Donald Tusk povedal, že to nikoho neprekvapilo. Keďže sa mnohé maďarské vyhlásenia dlhodobo zhodujú s ruskými, mnohí ľudia mali podozrenie, že konajú koordinovane a že Orbán možno Rusom odovzdáva informácie.

Ako hodnotíte vyhlásenia slovenského premiéra Roberta Fica, že Európa potrebuje ruskú ropu a že by nemala byť rusofóbna?

Akákoľvek ropa či plyn kúpené z Ruska prichádzajú aj s podmienkou závislosti. Moskva používa tieto zdroje na politické účely a ako páku na tých, ktorí o ne majú záujem. Orientácia na Rusko je podľa mňa absolútne nerozumný a krátkozraký prístup. A keď váš premiér hovorí, že Európa je rusofóbna, znie mi to až absurdne, pretože vieme, čo Rusi robia na Ukrajine. Vieme, akí sú bezohľadní, čo robia na okupovaných územiach a koľko ľudí tam zadržiavajú a mučia. Vieme, čo robia ukrajinským vojnovým zajatcom. A vieme, ako si skúšajú ľudské safari tam, kam doletia ich drony. Každý deň prichádzajú správy z Chersonu, že ruské bezpilotné stroje zabíjajú civilistov – napríklad 70-ročného muža na bicykli. Vieme aj, čo sa stalo túto zimu, keď sa Rusi zamerali na ukrajinskú kritickú infraštruktúru. V Kyjeve žijú tri milióny ľudí. Mesto bolo bez tepla a elektriny počas chladnej zimy, keď teploty klesali pod mínus 20 stupňov Celzia. Je teda rusofóbne, keď sa chránite pred susedom, ktorý bez akéhokoľvek dôvodu zaútočil na Ukrajinu? Ak si premiér Fico myslí, že áno, tak to, prepáčte, považujem za šialené. Považujem za úplne prirodzené chrániť sa pred takýmto susedom, najmä ak sa vám ustavične vyhráža.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy