List z Charkova: Jar, smrť a smútok
Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin
Charkov po ruskom útoku 7. marca 2026
Kým pozornosť všetkých svetových médií je pripútaná k vojne na Blízkom východe, v charkovských sociálnych sieťach teraz čítame takéto správy:
„Telo jedenástej obete práve vytiahli spod trosiek.“
Ruská balistická raketa v noci zasiahla bežnú bytovku. Vchod do päťposchodového domu jednoducho zmizol, na jeho mieste je teraz hromada drveného betónu. Záchranári celú noc hasili požiar a rozoberali trosky, telá ľudí nachádzali jedno po druhom.
„Našlo sa telo tretieho zabitého.“
„Záchranári vyzdvihli štvrté telo.“
„Ďalší mŕtvy nájdený, už piaty.“
„Šiestou obeťou je malý chlapec.“
„Z ôsmeho tela sa našli iba fragmenty.“
Medzi mŕtvymi sú dve deti. Obe zahynuli spolu so svojimi matkami.
Ďalších šestnásť ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi tri deti. Okná susedýnch domov sú bez skiel.
Zdá sa, že slzy sa už minuli, ostali len nadávky. Nenávisť, kliatby, zúfalstvo, bezmocnosť.
Ešte včera sme sa s Hektorom, mojim dobermanom, prešli v neveľkom lese a užívali si jar. Prvé teplé dni – vyšlo slnko, sneh sa začal topiť, potoky hlučne prúdia rozmrznutou pôdou, vtáky sa rozospievali.
Zbožňujem toto ročné obdobie. Pravda, teraz počas takýchto prechádzok musím neustále odstraňovať z tenisiek zamotané vlákna optického kábla. A ešte držať pred očami mobil, aj keď kŕmim z ruky smiešnu ryšavú veveričku.
Pravdepodobne si to žiada objasnenie. Telefón pred očami treba držať, aby ste si mohli prečítať správy, kde sa v reálnom čase píše, kam práve letí ruský šahíd. A lietajú neustále.
Prechádzali sme sa s Hektorom a spomenula som si na mamu. Vždy začiatkom marca, v takéto prvé teplé dni, dlho stála pri okne, opierajúc sa o parapet. Usmievala sa.
— Mami, na čo sa tam pozeráš? – Úprimne som nechápala, čo môže byť príjemné na tejto snehovej kaši.
— Prišla jar, Aňuška! – odpovedala radostne mama. A ešte dodala: „Prežili sme zimu, vďaka Bohu.“
Dokonca ma to trochu dráždilo. Čo je toto za prastaré poklonkovanie pred prírodou? Samozrejme, že sme zimu prežili, ale prečo by sme to mali takto emocionálne prežívať? Veď nesedíme v zemľanke, doma je teplo, svetlo…
Túto zimu, ako nikdy predtým, som pochopila mamine slová. Proste som fyzicky precítila ich zmysel.
Tak som sa potešila jari. A aj za mamu.
A tieto slnečné dni sa dnes náhle skončili. V meste je opäť pochmúrne, chladno a fúka vietor. Smrť a smútok.
Video
Ukrajinskí hasiči bojujú s ohňom v Odese, po útoku na prístav - Reuters
Hasiči bojovali s požiarmi po útokoch dronov na prístavnú infraštruktúru v ukrajinskej Odese.
Zdroj:
Reuters
Záchranári pokračujú v odstraňovaní trosiek päťposchodového domu, pod sutinami môžu byť ešte ľudia.
Na deviateho marca v Charkove vyhlásia smútok za civilistov, ktorých v noci na dnes zabila ruská raketa.
Súvisiace články
Svet | pred 7 mesiacmi
List z Charkova: Aký má zmysel moriť Ukrajincov mrazom?
Svet
|
pred 8 mesiacmi
List z Charkova: Smrť, ktorá nezmenila svet
Svet
|
pred 9 mesiacmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.