Svet sa pozerá na Irán. Medzitým sa rozhorel ďalší nebezpečný konflikt s jadrovou mocnosťou
Počas uplynulého víkendu došlo medzi Afganistanom a Pakistanom k najintenzívnejším ozbrojeným stretom za posledné roky. V piatok Pakistan uskutočnil letecké útoky na viac než dvadsiatich miestach v Afganistane, vrátane miest Kábul a Kandahár, ktoré patria medzi najväčšie v krajine. Hnutie Taliban zároveň podniklo útoky na desiatky pakistanských pohraničných stanovíšť.
Bojovníci Talibanu obsluhujú ozbrojený pick-up na afganskej strane hraničného priechodu Gulám Chán s Pakistanom, 27. február 2026.
Násilie pokračovalo aj v nedeľu, keď pakistanské lietadlá opäť zasiahli Kábul. Pakistan tvrdí, že jeho operácie boli zamerané na teroristov a vojenské objekty Talibanu, zatiaľ čo Taliban obvinil Pakistan z útokov na civilné ciele.
Video
Peklo v Kábule: Pakistanské sily udreli na metropolu Afganistanu
Pakistanské bezpečnostné sily poskytli zábery, ktoré podľa nich ukazujú útoky v hlavnom meste Afganistanu Kábule počas nočnej operácie v čase, keď sa cezhraničné boje zintenzívňujú.
Zdroj:
Reuters
Ozbrojené strety medzi armádami oboch krajín na hraniciach Afganistanu a Pakistanu pokračovali aj v noci na utorok (3. marca). Viacero výbuchov podľa spravodajcov agentúry AFP otriaslo afganskou metropolou Kábul. Popri explóziách bolo v hlavnom meste Afganistanu počuť aj paľbu protivzdušnej obrany a streľbu z ručných zbraní. Afganské ministerstvo obrany v rovnakom čase oznámilo, že „boje proti pakistanským silám stále pokračujú“.
Tieto boje vypukli ešte pred sobotňajšími útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán, ktoré vyvolali konflikt prerastajúci do rozsiahlej vojny na Blízkom východe. Napriek tomu by sa kríza na východ od Iránu nemala prehliadať, pretože aj v južnej Ázii hrozí nebezpečná eskalácia, varuje think-tank Atlantic Council. Navyše, vojna na Blízkom východe môže napätie v tomto regióne ešte viac prehĺbiť.
Vzťahy medzi Afganistanom a Pakistanom sú napäté od návratu Talibanu k moci v roku 2021. Paradoxne, počas vojny vedenou USA v Afganistane bol Taliban považovaný za spojenca Pakistanu, ktorý mu poskytoval útočiská na svojom území. Hlavným dôvodom súčasného napätia je tvrdenie Pakistanu, že Taliban poskytuje úkryt organizácii Tehreek-e-Taliban Pakistan (TTP), ktorá od roku 2021 zintenzívnila teroristické útoky na pakistanskom území. Táto skupina viedla rozsiahlu teroristickú kampaň aj v rokoch 2007 až 2014, ktorú sa pakistanskej armáde podarilo potlačiť sériou operácií pri hraniciach. Tieto operácie síce zlikvidovali množstvo militantov, no mnohých z nich zároveň vytlačili do Afganistanu, vysvetľuje renomovaný think-tank.
Video
Škody spôsobené v Kábule po pakistanských útokoch - satelitné snímky pred a po
Satelitné snímky z piatka (27. februára) nad afganským hlavným mestom Kábul ukazujú škody po sérii leteckých útokov pakistanskej armády.
Zdroj:
Reuters/Planet Labs PBC
Predstavitelia Talibanu popierajú, že by TTP poskytovali útočisko, no historicky s touto organizáciou úzko spolupracovali. V minulosti vykonávali spoločné operácie v Afganistane a prvý najvyšší vodca TTP, Baitullah Mehsud, bol kedysi členom siete Haqqani, jednej z najradikálnejších frakcií Talibanu. Taliban je známy tým, že sa len zriedkavo obracia proti svojim spojeneckým militantným skupinám. Najznámejším príkladom je situácia po útokoch z 11. septembra 2001, keď odmietol vydať členov al-Káidy napriek hrozbe americkej invázie. Okrem toho má Taliban aj ďalšie dôvody, prečo TTP nevyhostiť alebo výrazne neobmedziť: takýto krok by mohol vyvolať vnútorné napätie v jeho vlastných radoch alebo by mohol bojovníkov TTP prinútiť pridať sa k organizácii Islamský štát – Provincia Chorásán, regionálnej pobočke Islamského štátu a zároveň rivalovi Talibanu.
Vojna v Iráne môže situáciu zhoršiť
Vo všeobecnosti má Taliban len malú motiváciu vychádzať Pakistanu v ústrety. Hoci počas vojny spolupracovali, Taliban už dlhodobo nedôveruje pakistanskému vedeniu. Keďže konflikt v Afganistane sa skončil, Taliban už nepotrebuje pakistanskú podporu, čo výrazne znižuje vplyv Pakistanu na afganské vedenie.
Situáciu môže ďalej komplikovať aj vojna v Iráne. Ak by sa nepokoje z iránskej strany hranice preniesli do pakistanskej provincie Balúčistan, mohlo by to posilniť miestne separatistické povstalecké skupiny. Zároveň by TTP mohla vnímať vzniknutý chaos ako príležitosť na ďalšie útoky. Pakistan by sa tak mohol ocitnúť v situácii, keď čelí zhoršujúcemu sa konfliktu na severozápadnej hranici a zároveň rastúcej nestabilite na juhozápade. To všetko by sa odohrávalo v čase, keď krajina už aj tak zápasí s napätím na svojej východnej hranici s Indiou, najmä po tom, čo v máji došlo k najvážnejšiemu konfliktu medzi týmito štátmi od roku 1971.
Aj preto diplomatické snahy zatiaľ nepriniesli výrazné výsledky. Niekoľko kôl rokovaní, ktoré po októbrových stretoch medzi Afganistanom a Pakistanom sprostredkovali Turecko, Saudská Arábia a Katar, síce viedlo k dočasným prímeriam, tie sa však ukázali ako krehké a nakoniec sa rozpadli.
Stojí za taktiež pripomienku, že Pakistan je jednou z deviatich krajín na svete, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Odhaduje sa, že počtom hlavíc je približne na úrovni Indie, ktorá má okolo 180.
Možné scenáre vývoja
V súčasnosti je preto ťažké predstaviť si stabilizujúci vývoj situácie. Najoptimistickejším scenárom by bolo obnovenie medzinárodne sprostredkovaných rokovaní, ktoré by viedli k novému prímeriu. Aj to by však bolo iba dočasné riešenie, pretože ďalší teroristický útok v Pakistane by pravdepodobne opäť vyvolal pakistanské odvetné údery a následnú reakciu Talibanu. Navyše, Saudská Arábia a Katar, ktoré v minulosti zohrávali úlohu mediátorov, sa pravdepodobne budú sústreďovať na dôsledky vojny s Iránom a nebudú mať dostatok priestoru na riešenie afgansko-pakistanského konfliktu.
Stredný scenár počíta s tým, že obe strany odmietnu rokovania a pokračovať budú pakistanské letecké útoky aj pozemné operácie Talibanu. Zároveň by však snaha vyhnúť sa otvorenej vojne mohla viesť k zníženiu intenzity bojov. Napriek tomu by napätie zostalo veľmi vysoké, najmä preto, že najnovšie strety boli výrazne eskalačné – rozsah útokov, ich geografický dosah aj intenzita boli väčšie než v predchádzajúcich konfliktoch.
Najhorší scenár by nastal v prípade, že by Pakistan pristúpil k rozsiahlej vojenskej kampani a začal systematické letecké útoky na území Afganistanu, zamerané nielen na TTP, ale aj na Taliban, ktorý obviňuje z poskytovania útočiska militantným skupinám. Taliban by na to mohol reagovať posilnením operácií na hraniciach a mobilizáciou TTP a ďalších radikálnych skupín, aby uskutočňovali teroristické útoky na území Pakistanu vrátane veľkých miest. Takýto vývoj by mohol priamo ohroziť aj záujmy Spojených štátov, čo by potenciálne mohlo viesť k ich zásahu. Administratíva Donalda Trumpa by však mala obmedzené možnosti, keďže je už zapojená do rozsiahleho konfliktu na Blízkom východe. Navyše, aj keby sa Washington pokúsil sprostredkovať riešenie, jeho úspech by bol neistý – Saudská Arábia a Katar totiž napriek dobrým vzťahom s oboma stranami nedokázali dosiahnuť trvalé uvoľnenie napätia.
Hoci najhoršie scenáre bývajú často najmenej pravdepodobné, v tomto prípade ich nemožno vylúčiť. Zlyhanie diplomacie, neochota Talibanu obmedziť TTP, rastúce obavy Pakistanu z terorizmu vychádzajúceho z Afganistanu a rýchlo sa zvyšujúce napätie naznačujú, že rozsiahly konflikt medzi týmito krajinami je reálnou možnosťou, dodáva Atlantic Council.
Súvisiace články
Svet | pred 7 mesiacmi | 61
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.