Drakonický trest pre európskeho spojenca: Trump vyhlásil totálny obchodný bojkot krajine, ktorá sa odmieta zapojiť do útokov na Irán

Vláda v Madride odmietla americkej armáde poskytnúť svoje základne k útokom na Irán, ktoré trvajú od soboty. Britský premiér Keir Starmer zase uviedol, že sa britské letectvo do úderov priamo nezapojí, základne však Británia k dispozícii dala.

„Španielsko je hrozné,“ vyhlásil Trump. Popri neochote umožniť americkým lietadlám využívať základne spomenul tiež fakt, že Madrid odmietol plán podporený ostatnými členmi Severoatlantickej aliancie zvýšiť obranné výdavky v budúcnosti až na päť percent hrubého domáceho produktu.

Šéf Bieleho domu povedal, že inštruoval ministra financií Scotta Bessenta, aby „zrušil všetky obchody“ so Španielskom.

Trump v rovnakej súvislosti kritizoval aj britského premiéra Keira Starmera, ktorý sprvu nechcel svoliť na využitie britských základní, načo umožnil Američanom použiť ich na útoky na iránske balistické strely a vojenské skladiská, nie ale na iné ciele.

„Nerokujeme tu s Winstonom Churchillom,“ povedal dnes Trump s odvolaním sa na britského premiéra z čias druhej svetovej vojny, s ktorým sa podľa neho Starmer nedá porovnať.

Naproti tomu Nemecko Trump pred novinármi s Merzom po boku pochválil ako príkladne spolupracujúcu krajinu.

Nemenovaný predstaviteľ španielskej vlády agentúram povedal, že Španielsko má dostatok zdrojov, aby čelilo americkým krokom a podporilo odvetvia, ktorých by sa prerušenie obchodu dotklo. Ak Trumpova administratíva chce prehodnotiť obchodné vzťahy so Španielskom, musí prihliadať „na samostatnost súkromných firiem, medzinárodné právo a vzájomné dohody medzi USA a EÚ“, dodal vládny predstaviteľ.

Budúce vedenie Iránu

Najlepšou možnosťou pre budúce vedenie Iránu by bol niekto zvnútra, rozhodnutie ale príde, keď Spojené štáty a Izrael dokončia terajšie vojenské údery. Novinárom to dnes v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump pri stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Pri útokoch, ktoré sa začali v sobotu, sa už podarilo zlikvidovať takmer všetky vojenské ciele, zdôraznil Trump.

Merz vyhlásil, že Nemecko má na vojnu proti Iránu rovnaký pohľad ako USA a že je potrebné odstrániť tamojší režim.

Otázka budúceho Iránskeho vedenia sa podľa amerického prezidenta bude riešiť po konci bojov. Trump povedal, že by preferoval „niekoho zvnútra“ súčasného režimu, nie napríklad ústrednú postavu protirežimových protestov Rézu Páhlavího, syna bývalého iránskeho šáha žijúceho v exile v Spojených štátoch.

Ľudia, o ktorých boli USA ochotní uvažovať, sú ale väčšinou mŕtvi, vyhlásil Trump s odvolaním sa na to, že popri duchovnom vodcovi Alího Chameneího zahynuli pri úderoch aj desiatky ďalších činiteľov. Najhorší možný scenár je, že sa moci chopí niekto „taký zlý, ako tá predchádzajúca osoba“, myslí si Trump s tým, že to USA nechcú dopustiť.

Merzova nebezpečná hra v Bielom dome?

Nemecký kancelár Friedrich Merz si podľa zdrojov denníka Politico vybudoval pomerne kvalitný pracovný vzťah s prezidentom Donaldom Trumpom. Predpokladá sa, že tento vzťah sa pokúsi využiť na získanie jeho podpory v dvoch kľúčových otázkach pre Európu – pokračujúcej pomoci Ukrajine a zámeroch americkej administratívy zaviesť nové clá.

Podľa informácií médií by Trump mohol počas plánovaného stretnutia v Oválnej pracovni využiť príležitosť a verejne sa snažiť presvedčiť Merza, aby sa postavil na jeho stranu v otázke Iránu, napísal bruselský server pred stretnutím Merz – Trump.

Merz naopak dúfa, že zmierlivý a diplomatický tón mu pomôže priblížiť Trumpa k európskym postojom v témach Ukrajiny a obchodných taríf. Nemeckí predstavitelia síce neočakávajú rýchly obrat v postojoch Washingtonu, no veria v postupné zlepšovanie situácie. Jedným z hlavných cieľov kancelára je dosiahnuť, aby Trump zvýšil tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, a to prostredníctvom sprísnenia amerických sankcií voči Moskve. V tejto súvislosti môže Merz vnímať americký postup voči režimu v Teheráne ako súčasť širšieho geopolitického zápasu.

Hovorca kancelára Stefan Kornelius uviedol, že reakcia Ruska na kroky Spojených štátov voči Iránu opäť ukázala jasné priklonenie sa na jednu stranu, ktoré podľa neho nezodpovedá postoju USA.

Podľa Norberta Röttgena, významného poslanca zo strany kancelára, by Merz mohol využiť aj zhoršujúcu sa situáciu Ruska na bojisku. Straty, ktoré Moskva utrpela, už podľa neho nie je schopná plnohodnotne nahrádzať novými regrútmi. Röttgen zároveň poukázal na rastúce vojenské aj hospodárske ťažkosti Ruska, ktoré sa stávajú čoraz viditeľnejšími a predstavujú nový faktor vo vývoji konfliktu.