1462. deň: Rusko už tri mesiace krváca rýchlejšie, než stíha verbovať: Moskva čelí „kritickému“ zlomu

23:48 Jedenásť mužov z Južnej Afriky, ktorí boli podľa úradov nalákaní do bojov na strane Ruska na Ukrajine, sa v stredu vrátilo do vlasti, informovali reportéri AFP.

Muži boli súčasťou skupiny 17 osôb, ktoré vlani v novembri požiadali vládu v Pretórii o pomoc, keď sa ocitli uprostred bojov v ukrajinskom regióne Donbas. Tvrdili, že boli podvedení a nalákaní do služieb žoldnierskych jednotiek.

Štyria z nich sa vrátili už minulý týždeň do Johannesburgu, zatiaľ čo dvaja zostávajú v Rusku, pričom jeden z nich je hospitalizovaný.

Reportéri AFP videli, ako skupina vrátane jedného muža na invalidnom vozíku opustila letisko v meste Durban. Mužov sprevádzala polícia a odviedla ich do vyhradeného priestoru. Miestne médiá uviedli, že rodinní príslušníci na letisku reagovali emotívne a niektorí sa po ich návrate rozplakali. Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa uviedol, že vyšetrovanie okolností náboru mužov stále pokračuje.

Vojna na Ukrajine prilákala žoldnierov z rôznych krajín vrátane Afriky. Podľa ukrajinských úradov bolo v ruských jednotkách identifikovaných viac než 1 780 občanov z 36 afrických štátov.

Juhoafrické médiá informovali, že mužov mali pôvodne poslať do Ruska na výcvik ochranky osoby spojenej s opozičnou stranou MK bývalého prezidenta Jacoba Zumu. Jeho dcéra Duduzile Zumaová-Sambudlová následne odstúpila z parlamentu po obvineniach, že sa podieľala na ich nábore.

23:16 Osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina Kirill Dmitrijev by mal vo štvrtok pricestovať do švajčiarskej Ženevy a stretnúť sa s predstaviteľmi Spojených štátov, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS. TASR správu prebrala z agentúry AFP.

„Dmitrijev plánuje pricestovať do Ženevy vo štvrtok, aby s Američanmi rokoval o ekonomických otázkach,“ uviedla TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

V Ženeve sa vo štvrtok uskutočnia aj rokovania medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Ukrajiny o povojnovej obnove a hospodárskej spolupráci. Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff vyhlásil, že schôdzka nadviaže na predchádzajúce rokovania Ukrajiny, Ruska a USA z 17. a 18. februára v Ženeve, ktoré nepriniesli pokrok v otázkach územnej integrity ani prímeria.

22:31 Tí, ktorí dnes blokujú dodávky ropy cez ropovod Družba, sú tí istí ľudia, ktorí sabotovali plynovod Nord Stream. Uviedol to v stredu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Rovnaké slová použil minulý týždeň predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo Washingtone po prvom zasadnutí Rady mieru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry MTI.

Z „vyhodenia Nord Streamu do vzduchu“ obvinil Szijjártó Ukrajinu a označil to za „akt štátneho terorizmu“. Je „hanbou, že Európa naďalej priviera oči pred týmto útokom“ a niektoré krajiny oslavujú jeho páchateľov ako hrdinov, tvrdí minister zahraničia.

„Dovoľte mi to zopakovať: tí, ktorí dnes blokujú ropovod Družba, sú tí istí ľudia, ktorí vyhodili do vzduchu plynovod Nord Stream. Toto je realita a nemôžeme to dovoliť,“ zopakoval šéf maďarskej diplomacie Orbánove slová spred týždňa.

„Preto je teraz nevyhnutné chrániť maďarské ropovody a plynovody pred rizikom fyzického útoku. Pretože dnes nemôžeme vylúčiť fyzické útoky na potrubia zásobujúce Maďarsko a musíme byť na ne pripravení a pripravení im zabrániť,“ tvrdí Szijjártó, podľa ktorého Budapešť už podnikla kroky na marenie potenciálnych útokov na maďarskú ropnú alebo plynovú infraštruktúru.

21:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a prezident Spojených štátov Donald Trump si dnes telefonovali o nadchádzajúcom štvrtkovom rokovaní ukrajinských a amerických vyjednávačov v Ženeve a o príprave marcovej trojstrannej schôdzky s ruskými zástupcami. Zelenskyj na sieti X napísal, že od marcových rozhovorov Ukrajina očakáva, že otvoria cestu k trojstrannému stretnutiu lídrov Ukrajiny, USA a Ruska. Zelenskyj dlhodobo navrhuje priame rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ako spôsob, ako ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu.

Štvrtkové stretnutie v Ženeve sa zameria na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny a na prípravu marcového kola trojstranných rozhovorov s účasťou Ruska o možnostiach ukončenia vojny. „Od tohto (marcového) stretnutia očakávame, že vytvoria možnosť posunúť rozhovory na úroveň lídrov. Prezident Trump túto postupnosť krokov podporuje. Je to jediná cesta k vyriešeniu všetkých zložitých a citlivých otázok a jediná cesta konečne ukončiť túto vojnu,“ uviedol Zelenskyj.

Zelenskyj tiež poďakoval Američanom za ich úsilie v hľadaní mierového riešenia vojny a tiež ocenil program PURL, v rámci ktorého krajiny NATO nakupujú od USA zbrane pre Ukrajinu.

Štvrtkové stretnutie v Ženeve s ukrajinským vyjednávačom Rustemom Umerovom už skôr avizoval zvláštny splnomocnenec amerického prezidenta Steve Witkoff. Prítomný bude aj Trumpov zať Jared Kushner. Witkoff povedal, že americká a ukrajinská delegácia budú diskutovať o možnostiach, ako dosiahnuť mierovú dohodu. Zelenskyj poznamenal, že Witkoff a Kushner sa zúčastnili aj na jeho dnešnom telefonáte s Trumpom.

Trojstranné rokovania s Ruskom sa chystajú na začiatok marca. Predchádzajúce kolo americko-rusko-ukrajinských rokovaní o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá pokračuje už piatym rokom, sa 17. a 18. februára uskutočnilo v Ženeve. Predtým sa dve kolá konali v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch. Rokovania ešte neviedli k prelomu. Hlavným sporným bodom zostáva požiadavka Ruska na vydanie celého územia ukrajinského Donbasu, teda aj regiónov, ktoré ruská armáda doteraz nedobyla. Ukrajina sa vzdať svojho územia odmieta.

19:33 Podozrivého z minuloročnej vraždy bývalého ukrajinského politika Andrija Portnova na predmestí Madridu zatkli v Nemecku, oznámila v stredu španielska polícia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Bývalého ukrajinského politika zastrelili v máji 2025 pred súkromnou americkou školou krátko po tom, čo tam priviezol svoje deti. Španielska polícia bez ďalších podrobností oznámila, že podozrivého strelca zatkli v nemeckom meste Heinsberg neďaleko holandských hraníc.

Portnov bol spolupracovníkom bývalého promoskovského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorého zosadili proeurópske protesty v roku 2014, známe ako Euromajdan. Za porušovania právneho štátu, korupcie a zneužívania verejných prostriedkov na Ukrajine sa Portnov v marci 2014 dostal na jeden rok na zoznam osôb, ktorým EÚ zmrazila účty.

16:11 Rusko predstavuje pre Poľsko „existenčnú hrozbu“ a jeho armáda napriek rastúcim výdavkom stále zaostáva, varoval v stredu náčelník generálneho štábu Wieslaw Kukula.

15:18 Na Ukrajine bol dnes zadržaný veliteľ logistiky letectva a oblastný šéf tajnej služby kvôli podozreniu z korupcie pri výstavbe krytov pre lietadlá. Oznámil to dnes generálny prokurátor Ruslan Kravčenko.

Ukrajina vlani vyčlenila 1,4 miliardy hrivien (27 miliónov eur) na výstavu montovaných krytov pre lietadlá. Kontrola však odhalila, že konštrukcie nespĺňali bezpečnostné požiadavky armády, neposkytovali primeranú ochranu letectvu a cena prác bola výrazne nadhodnotená.

„Napriek tomu sa začalo prevádzanie zálohových platieb podľa zmlúv,“ napísal Kravčenko na Telegrame. Veliteľ logistiky sa podľa neho snažil kontroly zastaviť a obrátil sa na veliteľa SBU jednej oblasti, aby pomohol s podplatením vojenskej kontrarozviedky. Tento spravodajca následne vystupoval ako „garant“ dohody a osobne sa zapojil do celej korupčnej schémy.

Dvojica bola zadržaná dnes pri pokuse o odovzdanie úplatku 320-tisíc dolárov. Celkovo malo ísť na úplatky, ktoré mali zastaviť vyšetrovanie, asi 13 miliónov hrivien, teda asi percento hodnoty celého projektu.

„Pokračujeme v smere sebaočistenia služby (SBU) aj ďalších zložiek obranných síl. Je to kriticky dôležitý smer práce, pretože korupciu počas vojny možno prirovnať k zrade,“ uviedol vo vyhlásení SBU Jevhen Chmara, ktorý teraz službu riadi.

14:52 V Spojenom kráľovstve spustila výrobu prvá ukrajinská továreň na výrobu dronov. V príspevku na sociálnej sieti X to v stredu napísal ukrajinský veľvyslanec v Londýne Valerij Zalužnyj.

14:33 Opustená kaviareň a čerpacia stanica pri hraničnom priechode Niirala sú symbolom života, ktorý sa tu zastavil v decembri 2023. Fínsko vtedy uzavrelo 1 340 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom po tom, čo Helsinky obvinili Moskvu z „hybridnej operácie“ – organizovania prílevu približne 1 300 migrantov. Kremeľ to poprel.

V pohraničí Severnej Karélie však miestni nepoukazujú primárne na bezpečnostné riziká, ale na ekonomické dôsledky.

„Na vrchole tu bolo takmer dva milióny prekročení hranice ročne. A teraz nie je ani jedno,“ hovorí starosta obce Tohmajärvi Mikko Lopponen. Výpadok sa podľa neho okamžite prejavil na podnikaní. „Firmy sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii.“

Obec, ktorá bola kedysi len štyri hodiny jazdy od Petrohradu, dnes pôsobí ospalo. Ulice, po ktorých kedysi prúdili turisti aj tranzitná doprava, sú tiché. Zastavili sa aj plány na výstavbu veterných turbín – zasahovali by do radarových a hraničných monitorovacích systémov.

14:21 Rozhodnutie súčasnej českej vlády Andreja Babiša (ANO) neposkytnúť Ukrajine bojové lietadlá L-159 na boj proti ruským dronom označil senátny výbor pre obranu na svojom dnešnom rokovaní za poľutovaniahodné.

14:19 Tvrdenie Moskvy, že sa Ukrajina snaží získať jadrové zbrane, predstavuje snahu Ruska vyvinúť na Kyjev nátlak pri mierových rozhovoroch, povedal dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

13:38 Počet obetí dronového útoku na továreň na výrobu hnojív v Smolenskej oblasti v západnom Rusku sa zvýšil na sedem. Zranenia utrpelo ďalších desať osôb. Informovala o tom agentúra AFP. Odvolala sa na vyhlásenie Vyšetrovacieho výboru (Sledkom), ktorý sa v Rusku zaoberá závažnými trestnými činmi a ujal sa vyšetrovania aj v tomto prípade, píše TASR.

Zodpovednosť za tento útok ruské úrady pripisujú ukrajinskej armáde. „Nepriateľ zaútočil na civilný závod na výrobu dusíkatých hnojív,“ uviedol gubernátor Smolenskej oblasti Vasilij Anochin vo svojom príspevku na Telegrame. Ukrajina, ktorá popiera útoky na civilistov, sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

13:37 Ukrajina predložila Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) dokumentáciu o ruských útokoch na objekty a zariadenia svojej energetickej infraštruktúry, ku ktorým došlo od júla 2025 do februára 2026. Informoval o tom generálny prokurátor Ukrajiny Ruslan Kravčenko, ktorého citoval web denníka Le Monde, píše TASR.

Dokument vypracovala kancelária generálneho prokurátora v koordinácii s hlavným vyšetrovacím oddelením Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) a medzirezortnou pracovnou skupinou vojenských expertov v súlade s článkom 15 Rímskeho štatútu – zakladajúcej zmluvy ICC.

Podľa Kravčenka „útoky organizované najvyššími vojenskými a politickými predstaviteľmi Ruskej federácie“ počas aktuálnej vykurovacej sezóny zasiahli všetky typy energetických zariadení vo väčšine regiónov Ukrajiny.

Tieto útoky mali podobu kombinovaných a masívnych úderov s využitím pozemných, leteckých i námorných zbraní. Ich intenzita podľa Kyjeva prevyšovala predchádzajúce vlny útokov z obdobia od októbra 2022 do marca 2023 a následne od marca 2024 do marca 2025.

12:44 Ghanský minister zahraničných vecí Samuel Okudzeto Ablakwa v stredu počas návštevy Ukrajiny vyzval prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prepustil dvoch ghanských vojnových zajatcov, ktorí bojovali za Rusko. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Sme veľmi optimistickí, že táto návšteva bude veľmi úspešná a že v mojich neskorších rozhovoroch s prezidentom Zelenským bude veľkorysý a súcitný a z humanitárnych dôvodov nám týchto dvoch Ghančanov prepustí,“ povedal Okudzeto Ablakwa na tlačovej konferencii.

Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha na sieti X napísal, že počas ruskej invázie na Ukrajinu ide o prvú samostatnú návštevu ministra zahraničných vecí ktoréhokoľvek afrického štátu.

„Rokovali sme aj o otázke ghanských vojnových zajatcov, ktorí boli zajatí počas bojov za agresora. Ukrajina prísne dodržiava Ženevské dohovory a ghanským diplomatom umožní prístup k ich štátnym príslušníkom,“ uviedol Sybiha a vyzval Ghanu, ako aj ďalšie africké krajiny, aby podnikali kroky a zabránili náboru svojich občanov do ruskej armády.

12:31 Európsky parlament (EP) v uznesení z 24. februára 2026 pri príležitosti štvrtého výročia ruskej agresie proti Ukrajine kritizoval pretrvávajúcu energetickú závislosť niektorých členských štátov od Moskvy. Poslanci volajú po okamžitom zastavení dovozu ruského skvapalneného plynu (LNG), uvalení sankcií na spoločnosť Rosatom a trvalom vyradení plynovodov Nord Stream z prevádzky. Napriek prebiehajúcej vojne totiž EÚ v decembri 2025 zaplatila Rusku za fosílne palivá 1,3 miliardy eur.

Parlament zároveň upozorňuje, že EÚ zostáva najväčším odberateľom ruského skvapalneného plynu aj potrubného plynu. V uznesení uvádza, že Únia odoberá približne 49 % ruského vývozu LNG a 35 % ruského vývozu potrubného plynu. Europoslanci vyjadrujú poľutovanie, že sedem členských štátov v roku 2025 zvýšilo dovoz ruskej energie oproti roku 2024. Tieto platby podľa EP prispievajú k financovaniu ruského vojnového úsilia.

EP víta prijatie nariadenia (EÚ) 2026/261 o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu a príprave postupného ukončenia dovozu ruskej ropy, no zároveň naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby v súlade s plánom REPowerEU urýchlila odklon aj od ďalších ruských energetických vstupov a služieb – vrátane uránu, obohateného uránu a jadrového paliva – a aby sa ukončila spolupráca so spoločnosťami Rosatom a Roscosmos. EP zdôrazňuje, že poškodené plynovody Nord Stream 1 a 2 sa nikdy nesmú reaktivovať a z bezpečnostných dôvodov majú byť definitívne vyradené z prevádzky.

Terčom ďalších sankcií sa má stať aj ruská „tieňová flotila“ tankerov, ktorá prepravuje ropu mimo oficiálnych kontrolných mechanizmov EÚ. Uznesenie spomína aj diskusie o možnosti zákazu námorných služieb pre ruský energetický vývoz.

11:57 Vojak pri náborovom stredisku ukrajinskej armády utrpel v utorok zranenia nožom na ulici priemyselného mesta Kryvyj Rih, kde hliadka zadržala muža, vyhýbajúceho sa odvedeniu do vojny s Ruskom. Pri kontrole dokumentov sa okolo zhlukli ďalší ľudia a počínali si agresívne voči hliadke, ktorej člen bol zranený nožom, informovalo dnes armádne náborové stredisko Dnepropetrovskej oblasti. Zranený vojak je v stabilizovanom stave, ubezpečilo.

Predtým sa v médiách objavila verzia, že pri bitke zaznel výstrel a ťažké zranenie utrpel otec zadržaného muža, poznamenal server RBK-Ukrajina.

8:08 Niektoré z najúčinnejších nástrojov vplyvu Kremľa dnes prechádzajú priamo cez britské vody. Ako upozornila televízia Sky News, ruské ropné tankery z tzv. tieňovej flotily každý mesiac križujú Lamanšský prieliv napriek západným sankciám.

7:20 Môže veľvyslanec po ostrých slovách o vlastnom prezidentovi zotrvať na svojej pozícii? Alebo inak povedané: mala by sa hlava štátu postarať o odvolanie takého ambasádora? Odpoveď na túto otázku začali hľadať určite nielen Ukrajinci po tom, čo sa Valerij Zalužnyj kriticky vyjadril o Volodymyrovi Zelenskom. Generál pred niekoľkými dňami adresoval prezidentovi niekoľko výčitiek, čo si všimli nepochybne všetci, ktorí sledujú dianie na Ukrajine.

6:00 Ruská armáda sa dostala do situácie, ktorá nemá od začiatku plnoformátovej invázie obdobu. Ako uvádza denník The Times, Moskva už tri mesiace po sebe eviduje vyššie straty, než je schopná nahradiť novými regrútmi. Podľa údajov vojenskej rozviedky smeruje na východný front každý mesiac približne 30– až 35-tisíc nových vojakov. Počas posledného štvrťroka však počet padlých a zranených túto hranicu presahuje.

Jeden zo západných predstaviteľov označil vývoj za „kritický“. Ako povedal: „Nie je to prvýkrát, čo úroveň strát prevyšuje nábor, ale je to prvýkrát, čo tento stav trvá tri mesiace po sebe.“ Takýto trend podľa neho neovplyvňuje iba taktické možnosti ruskej armády, ale môže prinútiť Kremeľ pristúpiť k širšej nútenej mobilizácii. Tá by podľa jeho slov mala „obrovské politické následky“ vo vnútri krajiny.

Britský poslanec Al Carns vyčíslil celkové ruské straty na 1,25 milióna zabitých a zranených. „To je viac, než Amerika utrpela počas celej druhej svetovej vojny,“ zdôraznil pre denník. Podľa neho až 87 percent aktuálnych bojových strát spôsobujú bezpilotné lietadlá.

V priebehu štyroch rokov malo byť zničených viac ako 4 000 ruských tankov a približne 10-tisíc kusov obrnenej techniky. Čiernomorská flotila Ruskej federácie podľa týchto tvrdení prakticky prišla o bojaschopnosť v dôsledku útokov ukrajinských námorných dronov a rakiet.

Pre porovnanie, Ukrajina od 24. februára 2022 prišla podľa odhadov približne o 600-tisíc vojakov.

Podobné čísla prináša aj týždenník The Economist, ktorý odhaduje celkové ruské straty v rozpätí 1,1 až 1,4 milióna osôb. Z toho má byť 230– až 430-tisíc mŕtvych. V prepočte to znamená, že zabitý alebo ťažko zranený mohol byť každý 25. ruský muž vo veku 18 až 49 rokov.

Ukrajinské straty sú v absolútnych číslach nižšie – približne 600-tisíc vojakov, z toho 100– až 140-tisíc padlých. Vzhľadom na veľkosť populácie je však dopad ešte výraznejší: ide o ekvivalent každého 16. muža v rovnakom vekovom rozpätí.

Zdroj citovaný týždenníkom zároveň naznačuje, že Rusko v súčasnosti prichádza približne o tisíc vojakov denne. Len za posledný rok tak mohli jeho straty dosiahnuť úroveň celkových strát z prvých troch rokov vojny.

Napriek vysokým stratám Moskva podľa výpočtov týždenníka v roku 2025 obsadila len 0,83 percenta územia Ukrajiny. Ide síce o najväčšiu ročnú zmenu od začiatku vojny, no stále o minimálny posun v porovnaní s rozsahom konfliktu.

Od pádu Mariupoľa v máji 2022 nebolo dobyté žiadne veľké mesto. Mestá ako Avdijivka či Bachmut sa dostali pod ruskú kontrolu až po tom, čo boli prakticky zrovnané so zemou.

Týždenník situáciu uzatvára ostrým hodnotením: „Rusko stráca viac ľudí, než dokáže naverbovať. A kvôli čomu? Podľa našich výpočtov Rusko v roku 2025 obsadilo len 0,83 % územia Ukrajiny a táto malá časť je najväčšou ročnou zmenou od začiatku vojny. Žiadne veľké mesto nepadlo od čias Mariupola v máji 2022. Tie mestá, ktoré padli, ako Avdijivka a Bachmut, boli premenené na trosky dávno predtým, než bola vztýčená ruská vlajka. Putin stále dúfa, že Ukrajine dôjdu ľudia a materiál ako prvej. Naďalej nesprávne odhaduje svojho súpera.“