Ukrajinci chcú zničiť 50-tisíc Rusov mesačne. Je to možné? Vysvetľuje generál z Austrálie
„Európa bola príliš pomalá na to, aby podporovala Ukrajinu v potrebnom rozsahu, a Kyjev na začiatku veľkej invázie nespustil celkovú mobilizáciu. To sú hlavné chyby, ktoré sa stali,“ povedal pre Pravdu austrálsky generálmajor vo výslužbe Mick Ryan, ktorý napísal knihu Vojna o Ukrajinu: Stratégia a adaptácia pod paľbou. Dnes uplynuli štyri roky od začiatku totálnej ruskej invázie na Ukrajinu.
Ukrajinská 147. delostrelecká brigáda v nasadení.
Na nedávnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že jeho armáda má jasnú misiu. Je ňou zničiť viac ruských okupantov a konkrétnym cieľom je aspoň 50-tisíc mesačne. Myslíte si, že je to správna taktika? Vieme, že ruskému diktátorovi Vladimirovi Putinovi na ľuďoch nezáleží.
Ukrajina si uvedomuje, že jedinou stratégiou, ktorá môže proti šéfovi Kremľa fungovať, je, že mu každý deň viac ublíži. Ako sa to dá? Nie priamo, ale prostredníctvom ekonomiky a ľudí, ktorých posiela na bojisko. Pretože Putin sa môže tváriť, že mu nezáleží na životoch vojakov, ale aj tak môže zvládnuť len určitý počet obetí. Do vojny nejdú bežní branci ani ľudia z miest ako Moskva, pretože je to politicky citlivá záležitosť. Existujú teda možnosti, ako na Putina zatlačiť, a Ukrajinci si myslia, že ich niekoľko našli. Jednou z nich je narastajúci počet obetí. Ďalším je obmedzenie vývozu ruskej ropy a toku peňazí, ktoré za ňu Moskva dostáva. Za ropu Ural je to momentálne oveľa menej ako za ropu Brent. A okrem toho by Ukrajinci chceli, aby boli aktívnejší Američania. Ale je otázne, či sa im nakoniec podarí presvedčiť Washington, aby viac zatlačil na Rusko.
Video
Ukrajinská vojačka: Pracujem na fronte a ničím nepriateľské drony. Rusi sa sami nezastavia. Vždy keď dostanú, čo chcú, ich apetít rastie
Jej úlohou je nájsť vo vzduchu ruský dron a zničiť ho.
Zdroj:
Pravda
No koncom jesene 2023 vtedajší hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny, generál Valerij Zalužnyj, pripustil, že to bola chyba, keď predpokladal, že dokáže zastaviť Rusko tak, že nechá vykrvácať jeho vojakov. Čo je teraz iné?
Zalužnyj povedal, že všetci sme predpokladali, že keď Ukrajina zabije a zraní 150-tisíc Rusov, pôjdu domov. Straty Moskvy sú však teraz už asi desaťnásobné. A ako som vravel, nejde len o zabíjanie stále väčšieho počtu Rusov. Musí pokračovať tlak na Putinovu ekonomiku a úsilie obmedziť jeho príjmy z ropy. Ukrajinská stratégia je širšia než len počet zlikvidovaných Rusov.
Ak je však jej súčasťou to, čo povedal Zelenskyj, môže to vôbec ukrajinská armáda dokázať? Tiež čelí ťažkým stratám.
Teoreticky áno. Ukrajinci majú viac dronov a delostrelectva. Nemecký zbrojársky podnik Rheinmetall už vyrába toľko munície, že to prekračuje kapacity zmlúv, ktoré má podpísané. Je to úplne iná situácia ako pred niekoľkými rokmi. Takže Ukrajinci majú delostrelectvo a drony, ktoré potrebujú. Otázkou je, ako ich dostať do väčšej hĺbky ruských pozícií. A Ukrajinci majú nedostatok vojakov vrátane operátorov dronov. Takže musia zosúladiť predstavy o eliminácii okupantov so zvýšeným náborom ľudí do ukrajinskej armády.
Aká bola najväčšia chyba, ktorú Ukrajinci urobili na bojisku za štyri roky? A poučili sa z nej?
Obe strany urobili pomerne veľa chýb. Myslím si, že v prípade Kyjeva sa najväčšia chyba netýka bojiska, ale bola politická. Ak by Ukrajina hneď na začiatku invázie pristúpila k úplnej mobilizácii 18-ročných a starších mužov, možno by bola v inej pozícii. Ale na druhej strane, keby Európe netrvalo niekoľko rokov, kým sa rozhodla, že Rusko je skutočný nepriateľ, a prekonala svoje obavy z možnej eskalácie, možno by sa vojna už aj skončila prehrou Putina. No Západ len rok riešil, či poslať Kyjevu tanky a delostrelectvo. Takže to sú hlavné chyby. Európa bola príliš pomalá na to, aby podporovala Ukrajinu v potrebnom rozsahu, a Kyjev na začiatku veľkej invázie nespustil celkovú mobilizáciu.
Čo nevyšlo Rusom?
Najväčšou chybou, ktorú urobili, bolo, že podcenili Ukrajinu a NATO. Rusi predpokladali, že ukrajinskí politici sú skorumpovaní a odídu z krajiny, čo sa nestalo. Rátali s tým, že ukrajinská armáda je tá istá, ktorej čelili na Kryme v roku 2014. Ale nebolo to tak. A mysleli si, že NATO bude konať rovnako, ako keď Rusko nelegálne obsadilo Krym, čo tiež nebola pravda. Takže najväčšou chybou Ruska boli jeho predstavy. Ukázalo sa, že Kremeľ nemá dostatok pokory a je veľmi arogantný. Rusi si mysleli, že invázia bude prechádzka ružovou záhradou. Ako nám však ukázali dejiny vojen za tisíce rokov, každý, kto takto uvažoval, mal problémy.
Aká bola najväčšia chyba, ktorú urobili spojenci Ukrajiny? Už ste niečo naznačili. Poučili sa teda z veľmi pomalých politických rozhodnutí?
Najmä v prvých dvoch rokoch Západ rozhodoval pomaly a nesmelo. Mnohým ľuďom pravdepodobne trvalo istý čas, kým si skutočne uvedomili, že vojna v Európe v 21. storočí je možná. A že dokonca to tak môže byť v budúcnosti, ak sa nevyriešia problémy s obrannými výdavkami a odstrašením Ruska. Európa má problém, že nechápe svoju skutočnú silu. Je oveľa bohatšia, môže mať väčšiu armádu a je oveľa silnejšia ako Rusko. Pomaly si to začína uvedomovať, ale malo to prísť skôr. Európa naozaj zabudla, čo je vojna, ako jej zabrániť, ale aj ako ju viesť, keby vypukla. Musí sa to opäť učiť a ide to príliš pomaly.
Keď sa pozrieme na bojisko, aké sú hlavné trendy, ktoré vidíte po štyroch rokoch?
Drony existujú už desiatky rokov, ale úroveň ich využitia vzdušnými, pozemnými a námornými silami na Ukrajine je určite bezprecedentná. Zároveň sledujeme, ako na bojisko prenikla umelá inteligencia a súvisiace technológie. Ale je tu aj iné, možno ešte väčšie poučenie. Chcem tým povedať, že vojna sa príliš nemení. Stále v nej platia niektoré staré princípy. Potrebujete v nej dobré velenie, výcvik, dôležité sú informačné operácie a logistika, ale aj súdržnosť spoločnosti a civilná obrana. V skutočnosti by som povedal, že 90 percent poznatkov, ktoré sme získali za posledné štyri roky – či už ide o stratégiu, odstrašenie, taktické operácie, logistiku, alebo masové nasadenie vojakov – sú staré lekcie, ktoré si znovu pripomíname. Veľa ľudí sa zameriava na tých desať percent – drony, umelú inteligenciu a podobne. Myslím si však, že musíme venovať pozornosť tomu, čo predstavuje tých spomenutých 90 percent – dobrej stratégii, kvalitnému veleniu a prepojeniu taktiky s politicky požadovanými výsledkami. Tieto veci vyhrávajú vojnu.
Denník Wall Street Journal nedávno informoval o veľkom cvičení NATO z mája minulého roka, ktoré vraj odhalilo, aké nepripravené sú západné armády na intenzívny boj, v ktorom dominujú drony a spravodajské informácie z bojiska v reálnom čase. Jeden tím asi desiatich Ukrajincov za pol dňa zničil 17 obrnených vozidiel a zaútočil na 30 ďalších cieľov. Ako to hodnotíte?
Že západné armády sa adaptujú príliš pomaly. Ukrajina čelí existenčnej hrozbe, takže sa musí prispôsobiť rýchlejšie. NATO nie je v tej istej situácii, alebo to tak aspoň nevníma. Preto lídri aliancie a vojenskí velitelia posudzujú riziká inak ako Kyjev. Menia veci, ale nie dostatočne rýchlo. Či už sa to týka výzbroje, organizácie ozbrojených síl, alebo konceptov vedenia vojny. Ale v súvislosti s cvičením, ktoré ste spomenuli, si musíme dávať pozor, aby sme z neho nevyvodili až príliš veľa záverov. Takéto manévre sú často zámerne navrhnuté tak, aby v nich jedna strana prehrala. Skvelým príkladom je americké centrum bojového výcviku, kde každý tím, ktorý ním prejde, musí aj zlyhať. Dôvodom je, že sa z neúspechu naučíte oveľa viac. A je oveľa bezpečnejšie zlyhať vo výcviku ako vo vojne. Takže by som rád vedel viac o kontexte aktivity, o ktorej hovoríme. Myslím si, že to bola správna vec, ale chcel by som vidieť návrh manévrov a ako to všetko prebiehalo. Potom by som mal lepšiu predstavu o tom, či vojaci podľa plánu skutočne bojovali do zlyhania, alebo to bolo niečo úplne nepredvídané.
Video
Ukrajinská armáda Rusom a svetu: Bránime to, čo je naše
Ukrajinské ozbrojené sily bojujú za dnešok aj budúcnosť.
Zdroj:
Ukrajinské ministerstvo obrany
Ako štyri roky veľkej ruskej invázie zmenili váš pohľad na vedenie vojny v 21. storočí? Na Ukrajine ste viac ráz aj boli.
Už spomenuté drony a umelá inteligencia sú mimoriadne dôležité. Ale aj to, ako rýchlo sa armády musia adaptovať. Deje sa to tempom, ktoré je podľa mňa bezprecedentné. Úprimne povedané, Ukrajinci sa musia učiť a adaptujú sa rýchlosťou, ktorá je pre väčšinu západných byrokratov nepochopiteľná. Ale neznamená to, že každá vojna v budúcnosti bude rovnaká. To, čo sa deje na Ukrajine, je jedinečné vzhľadom na zúčastnené strany, geografiu, históriu či vnímanie existenčnej hrozby. Drony a umelá inteligencia sa už budú využívať v každom konflikte. Na druhej strane na Ukrajine nie sme svedkami vesmírnych operácií, veľkých leteckých kampaní, obojživelných misií či rozsiahlych námorných bojov. Nie je to jediná budúcnosť vojny, hoci tam vidím veľa vecí, ktoré sa za tisíce rokov dajú nájsť v každom konflikte. Týka sa to najmä ľudských rozhodnutí. Vo vojne všetci čelíme neistote a prekvapeniam, ktoré sa často vyskytujú od taktickej až po strategickú úroveň. Stále platí, že potrebujete vynikajúce velenie a záleží na tom, koľko vojakov a techniky dokážete nasadiť. Môžete byť mimoriadne bystrý, ale niekde sa prejaví, keď čelíte prevahe.
Nezmenilo sa nič ani na tom, že vo vojne sa usilujete ničiť nepriateľských vojakov a zároveň sa snažíte ovplyvniť verejnosť v krajine, proti ktorej bojujete. Chcete sa uistiť, že to, čo robíte na bojisku, má aj politický vplyv. Je to veľmi stará myšlienka, ktorá siaha až k existencii gréckych mestských štátov. Takže takto vnímam vojnu. Existujú nové veci, ktoré menia jej charakter, ale mnohé sú v prvom rade pokračovaním toho, čo poznáme. Či už hovoríme o veľkých bojoch ako na Ukrajine, menších konfliktoch na Blízkom východe, alebo malých operáciách ako vo Venezuele, všetko to ponúka pohľad na meniaci sa a zároveň stabilný charakter vojny. Najdôležitejšia vec, ktorú musíme pochopiť, je, že vojna je súčasťou ľudstva a tak skoro sa jej nezbavíme.
Napísali ste, že vojna bude pokračovať aj v roku 2026, pokiaľ nedôjde k významnému obratu v technologickej taktike alebo bojovej stratégii, ktorá by ovplyvnila celkovú dynamiku na bojisku. Jediným ďalším faktorom, ktorý by mohol významne zmeniť smerovanie vojny, je zásadný posun v politických rozhodnutiach v Kyjeve alebo Moskve. Čo z toho sa môže stať?
Ak sa stane prvé, môže sa stať aj druhé. Ale momentálne si nemyslím, že k tomu dôjde. Ani jedna strana neprišla s úplne novým konceptom boja, ako napríklad Briti v roku 1917 na západnom fronte. Pokiaľ ide o politickú vôľu, nevidím, že by sa v Rusku alebo na Ukrajine niečo zásadne menilo. Ukrajinci bojujú za svoju vlasť. Pýtajú sa, prečo by sa mali vzdať svojho územia, keď to bol nezákonný akt medzinárodnej agresie zo strany Rusov. Ale Putin, či už chce vojnu skončiť, alebo nie, to už ani nemôže urobiť. Vybudoval vo svojej krajine masívnu vojenskú štruktúru. Jej súčasťou je nielen armáda, ale aj obranný priemysel a celá vojnová ekonomika. Putin sa musí preukázať nejakým víťazstvom. Takže si myslím, že Ukrajina a Rusko sa pri rokovaniach naozaj výrazne nepohnú. Ale platí aj to, že Kyjev je veľmi flexibilný, no Moskva za štyri roky vôbec nezmenila svoj postoj. Napriek tomu americký vyjednávací tím stále hovorí s Rusmi a myslí si, že nabudúce niečo dosiahne. Ak sa však majú rokovania pohnúť vpred, Biely dom si bude musieť uvedomiť, že nevyjednáva obchodnú dohodu, ale diskutuje o vojne. Situácia sa dá vyriešiť len zvýšením tlaku na jednu stranu.
Američania však vyvíjajú oveľa väčší tlak na Kyjev ako na Moskvu. A zdá sa, že prezident Donald Trump v podstate dúfa, že Ukrajina sa v istom momente rozhodne nejakú dohodu prijať, lebo sa bude obávať, že to, čo príde bez nej, by mohlo byť ešte horšie. Myslíte si, že americký prístup by sa mohol zmeniť?
Kľúčoví americkí predstavitelia nevedia nič o národnej bezpečnosti. Nerozumejú vojne, Ukrajine ani Rusku. Chápu, ako funguje obchod, a myslia si, že s Ruskom vedia uzavrieť lepšiu dohodu ako s Ukrajinou. Áno, Kyjev rozumie tomu, že bez mierovej dohody bude možno v ešte horšej situácii. No ak prijme riešenie, ktoré mu teraz ponúkajú, má istotu, že to bude na 100 percent horšie pre ukrajinský ľud. Pretože Ukrajinci už predtým žili pod nadvládou Rusov. Vedia, aký brutálny režim to bol. A aj v súčasnosti žijú státisíce Ukrajincov pod ruskou okupáciou. Čelia mučeniu, rabovaniu, znásilneniam, únosom detí a vymazávaniu svojej histórie. Ukrajinský pohľad na rokovania je teda taký, že veci sú teraz zlé, ale v žiadnom prípade nie sú také zlé ako život pod ruskou nadvládou.
Súvisiace články
Domáce | pred 8 mesiacmi | 62
Európa odkázala Putinovi, že vojnu nevyhráva. Ako pomôže Ukrajine?
Svet
|
pred 8 mesiacmi
|
157
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.