Mostom na východe hrozí kolaps, kraje ich nestíhajú opravovať. Problémom sú chýbajúce peniaze

Podľa správy NKÚ patria mosty v Košickom samosprávnom kraji (KSK) a Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) medzi dlhodobo zanedbané. Patria medzi regióny, kde je najvyšší podiel mostov, ktoré sú zaradené do skupiny s najhorším technickým stavom.

NKÚ: Kraje len udržiavajú doterajší stav

Ich stále horší stav predstavuje ohrozenie bezpečnosti a plynulosti dopravy. Navyše sú často jediným prepojením medzi jednotlivými regiónmi, mestami a obcami. NKÚ podopiera svoje tvrdenia aj číslami. V Košickom kraji je zo 654 mostov až 383 v zlom, veľmi zlom alebo havarijnom stave. Ešte horšie je na tom PSK, kde je z 1 228 mostov v troch najhorších spomínaných kategóriách až 567. PSK a KSK sa tak ocitli medzi krajmi, kde je najvyšší počet mostov v zlom až kritickom stave. Navyše PSK má najviac mostov na Slovensku.

Podobne sú na tom aj cesty II. a III. triedy, ktoré majú kraje v správe. NKÚ vidí problém v tom, že kraje aj pri financovaní z viacerých zdrojov dokážu len udržiavať súčasný stav a nie sú schopné ho zlepšiť. Problémom sú chýbajúce peniaze, pričom množstvo mostov aj úsekov ciest, ktoré potrebujú opravu a modernizáciu, značne prevyšuje finančné možnosti KSK a PSK.

Zjednodušene povedané, údržba a modernizácia mostov prekračuje súčasné finančné možnosti krajov. Podľa NKÚ môže tento stav dospieť k situácii, keď dôjde ku kolapsu jedného alebo aj viacerých mostov súčasne, čo môže obmedziť dopravnú obslužnosť regiónov.

KSK: Dávame viac ako iné kraje

KSK so zisteniami NKÚ súhlasí. „Správa NKÚ objektívne potvrdzuje to, na čo Košický samosprávny kraj dlhodobo upozorňuje – stav mostov a potreba ich rekonštrukcií výrazne prevyšujú finančné možnosti samosprávnych krajov. V Košickom kraji evidujeme 654 mostov, pričom značná časť z nich sa nachádza v zlom až havarijnom stave," uviedla hovorkyňa KSK Katarína Strojná.

Upresnila, že v súčasnosti sú v havarijnom stave (stavebno-technický stav VII.) štyri mosty – v obciach Harichovce a Zimné, pri moste v obci Senné sa kraj uchádza o nenávratné finančné prostriedky a pri moste v obci Zbudza prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa.

KSK má spracovaný systém pravidelných kontrol a statických posudkov mostov a na ich základe jasný plán opráv. „Prioritu majú mosty v najhoršom stavebno-technickom stave, ktoré predstavujú riziko pre bezpečnosť cestnej premávky. Len v tomto roku prejde komplexnou obnovou viac než 10 mostov a kraj do ich rekonštrukcií investuje viac ako 18 miliónov eur. Za posledné štyri roky sme zrekonštruovali 48 mostov v hodnote viac než 43 miliónov eur," upresnila hovorkyňa.

Upozornila na to, že priemerné ročné kapitálové výdavky na mosty v rokoch 2021 až 2024 dosiahli takmer 5,9 milióna eur, čo v prepočte predstavuje približne 46 900 eur na jeden most, teda viac ako v niektorých iných samosprávnych krajoch. Kontrola NKÚ zároveň v Košickom kraji nezistila žiadne pochybenia v správe majetku.

Podľa KSK nie sú problémom kapacity kraja, ale financie. „Ak má dôjsť k dlhodobému zlepšeniu stavu mostov, je nevyhnutný stabilný a systémový model financovania ciest II. a III. triedy, prípadne zvýšené účelové dotácie zo strany štátu. Zhoršovanie stavu mostov nie je špecifikom Košického kraja, ale celoslovenský problém, ktorý potvrdzuje aj správa NKÚ. Otázka prípadného presunu správy mostov na štát je preto legitímnou odbornou diskusiou, no bez zásadnej zmeny financovania by sa samotný problém nevyriešil," dodala Strojná.

Prešovský kraj by na mosty potreboval 200 miliónov

Podobne je na tom aj susedný PSK. „Údaje Najvyššieho kontrolného úradu SR potvrdzujú trend, že časť mostov je v nevyhovujúcom stave. Zároveň však zdôrazňujeme, že mosty sú pravidelne monitorované a v prípade potreby sú prijímané opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dopravy," podotkla hovorkyňa PSK Dáša Jeleňová.

Upresnila, že Správa a údržba ciest PSK eviduje 1 234 mostov, z toho 275 na cestách druhej triedy a 959 na cestách tretej triedy, pričom ich priemerný vek dosahuje 65 rokov. Podľa údajov kraja je 423 mostov v zlom stave, 113 vo veľmi zlom stave a štyri mosty sú v havarijnom stave. Ak by chcel PSK v priebehu desiatich rokov opraviť aj mosty v zlom stave, potreboval by zhruba 200 miliónov eur.

Hlavným dôvodom stavu mostov je podľa nej dlhodobé podfinancovanie údržby a obnovy cestnej infraštruktúry na Slovensku. Mosty majú svoju životnosť a bez pravidelných investícií dochádza k ich postupnému zhoršovaniu.

„Situáciu ovplyvňuje aj nárast dopravného zaťaženia, klimatické vplyvy a rast cien stavebných prác, ktoré obmedzujú rozsah realizovaných opráv. Prešovský samosprávny kraj preto dlhodobo upozorňuje na potrebu systémového riešenia financovania regionálnych ciest a mostov na národnej úrovni," upozornila Jeleňová.

Kraj má presný prehľad o stave mostov. V bezchybnom stave je 56 mostov, vo veľmi dobrom 39, v dobrom 128, v uspokojivom 467, v zlom 423, vo veľmi zlom 113 a v havarijnom stave 4 mosty. Jeden z nich je v okrese Poprad, vedie ponad rieku Biela voda za Lysou Poľanou, kde prebieha proces investičnej prípravy. Dva sú v okrese Humenné, prvý vedie ponad rieku Výrava v obci Jabloň – prebieha proces investičnej prípravy, druhý ponad potok v obci Baškovce, kde už začali stavebné práce. Posledný most je v okrese Sabinov, vedie ponad inundačný kanál za obcou Červenica pri Sabinove.

Dodala, že PSK od roku 1990 pociťuje veľký deficit vo financovaní opráv a rekonštrukcií mostov na svojom území. Mosty postavené na cestách III. triedy po roku 1960 a v rámci rekonštrukcií ciest II. triedy v 70. rokoch už dosiahli a presiahli predpokladanú materiálovú dobu životnosti a spoľahlivosti.

„Mosty, ktoré sme zdedili po vzniku vyšších územných celkov od štátu, neboli všeobecne v dobrom stave a pri takomto množstve mostných objektov je v súčasnosti náročné, priam nemožné vlastnými silami splatiť tento nahromadený investičný dlh z minulosti," priblížila Jeleňová.

Je to tým, že finančné zdroje na obnovu mostov dlhodobo nepokrývajú reálne potreby. „Rozsah investičného dlhu, ktorý vznikal desaťročia, je výrazný a nie je možné ho odstrániť v krátkom časovom horizonte len z rozpočtu samosprávneho kraja. Župa preto aktívne využíva externé zdroje – najmä eurofondy a štátne zdroje. Bez systematickej podpory zo strany štátu a stabilného financovania však nie je možné dosiahnuť zásadné zlepšenie stavu mostnej infraštruktúry," dodala hovorkyňa.

Navyše PSK očakáva iniciatívu aj od iných inštitúcií. „V tomto smere by sme uvítali väčšiu angažovanosť štátu, viaczdrojové financovanie i nové finančné nástroje, ktoré by nám pomohli sanovať skutočne vážny stav mostov na celom území Slovenska s prihliadnutím na hustotu cestnej siete a počet mostných objektov osobitne v Prešovskom kraji," uzavrela hovorkyňa.