Príbeh hodný učebníc: Prvá Slovenka z okolia Košíc získala olympijskú medailu pred 90 rokmi
Meno Matylda Pálfyová drvivej väčšine ľudí nič nehovorí. V skutočnosti ide o slovenskú športovkyňu, ktorá neprávom upadla do zabudnutia. Rodáčka z obce Kostoľany nad Hornádom, ktoré sú pár kilometrov od Košíc, pritom získala olympijskú medailu a bola majsterkou sveta. So slávnym šľachtickým rodom však jej rodina nemala nič spoločné. V rodnej obci však na ňu nezabudli.
Matylda Pálfyová je prvou Slovenkou, ktorá získala na olympijských hrách medailu. Československé družstvo, ktoré získalo striebornú medailu odmietlo hajlovať. Pálfyová je na fotke prvá sprava.
Matylda sa narodila v Kostoľanoch nad Hornádom 11. marca 1912. Jej najbližšia rodina už nežije. „Podarilo sa nám zistiť, že mala niekoľko súrodencov. Niektorí boli bezdetní, takže tam sa rodová línia stráca. Minulý rok sa mi však predsa len podarilo spojiť s jej nepriamym príbuzným, ktorý žije v Bratislave. Sme spolu v kontakte a spolupracujeme pri zbere údajov o živote Matyldy Pálfyovej,“ vysvetlil starosta obce Kostoľany nad Hornádom Anton Medvec, ktorý je zároveň vyštudovaný historik.
Kontakt so spomínaným príbuzným vniesol viac svetla do poznatkov o rodine Pálfyovcov a ich pôvode. „Otec Matyldy, Ján Pálfy, bol správcom polesia v Kostoľanoch nad Hornádom. Predtým bol baníkom. Údajne utrpel úraz, a tak sa dostal do služieb mesta Košice, ktoré ho ustanovilo na lesnú správu,“ uviedol Medvec.
Rodina to nemala ľahké. Matylda Pálfyová mala viac súrodencov a ešte v detskom veku prišla o mamu, takže bola polosirota. „Vyzerá to tak, že z Kostolian sa odsťahovali ešte v rokoch 1914 – 1915, potom bývali v Košiciach. V roku 1918 jej zomrela matka na španielsku chrípku. V roku 1935 zomrel otec. V roku 1937 sa zrejme sťahuje do Bratislavy,“ podotkol starosta.
Športová kariéra začala v Košiciach
Napokon sa rodina spolu s otcom presťahovala do Košíc. Otec ju odmalička viedol k športu. „Podarilo sa identifikovať aj miesto, kde žili, no dnes už tá zástavba neexistuje. Otec Matyldy má byť pochovaný na Verejnom cintoríne v Košiciach, no jeho hrob sme ešte neidentifikovali. Matylda vyrástla, v Košiciach si našla prácu a začala sa tu aj športovo angažovať,“ upresnil starosta. K športu vážnejšie „pričuchla“ už ako 12-ročná, keď sa stala členkou telocvičnej jednoty Sokol.
Bola všestranná, za košický TJ Sokol pretekala v športovej gymnastike, stolnom tenise, ľahkej atletike či volejbale. Neskôr sa začala venovať len športovej gymnastike. Nebolo to márne, keďže si v roku 1932 na prvých pretekoch v Prahe vybojovala tretie miesto. A napokon to dotiahla až na olympiádu. Ale poďme poporiadku.
V civilnom živote pracovala v Košiciach najprv ako korešpondentka v stavebnej firme, neskôr v rokoch 1934 – 1937 vo Východoslovenských elektrárňach. Tu má dnes aj pamätnú tabuľu. Popri práci tvrdo trénovala a prišla odmena – účasť na olympijských hrách (OH) v roku 1936 v Berlíne, kde bola členkou československého družstva, s ktorým získala striebornú medailu.
„Treba uviesť aj to, že mala naozaj všestranný športový talent. Venovala sa aj jazde na koňoch, plávaniu či veslovaniu,“ doplnil Medvec. Medzi jej ďalšie športové úspechy patrí titul majsterky sveta na svetovom šampionáte, ktorý sa konal v Prahe v roku 1938.
„Treba dodať, že sa hrdo hlásila k tomu, že je Slovenka. Našli sa aj články, ktoré publikovala v novinách, tuším v Živene. V nich dáva ženám odporúčanie, že treba športovať a podobne. Opísala v nich aj priebeh olympiády,“ priblížil starosta s tým, že dokumenty prinášajú zaujímavé zistenia. „Ovládala aj maďarský jazyk. No to bol fenomén tej doby – dvojakej etnicity. Narodila sa ešte za čias Rakúsko-Uhorska,“ dodal.
Odmietla hajlovať
Na spomínanej olympiáde stihla prejaviť aj svoj nie veľmi priateľský postoj k nacistickému režimu. „Dobové fotografie zachytávajú okamih, keď československé družstvo odmietlo zdvihnúť pravicu. To bol jasný signál. Vnímala udalosti nadčasovo,“ poukázal Medvec na udalosti, ktoré predznamenali blížiacu sa vojnu. Existuje fotografia zo slávnostného ceremoniálu, kde prvé Nemky a tretie Maďarky hajlujú. Československé ženy nie. Na fotografii je prvá sprava práve Matylda Pálfyová.
Matylda Pálfyová má v Kostoľanoch nad Hornádom dve pamätné tabule. Jedna je na budove starej základnej školy, išlo o iniciatívu Olympijského klubu. „Domnievame sa, že prvý, možno aj druhý ročník ešte chodila na tunajšiu základnú školu. Potom sa už s otcom presťahovali do Košíc,“ podotkol starosta. Na pôde školy sa organizujú aj športové podujatia na počesť Matyldy Pálfyovej.
V Košiciach chodila v rokoch 1923 – 1924 do Štátnej obecnej školy. Neskôr do Štátnej meštianskej dievčenskej školy na vtedajšej Júliusovej ulici. „Dokonca sa našli aj jej klasifikačné hárky a tam sú poznámky. Bola usilovná, ale neposlušná žiačka,“ hovorí starosta s úsmevom.
Druhá pamätná tabuľa bola na vonkajšej stene škôlky. „Počas rekonštrukcie budovy sme ju museli dať dole. Teraz hľadáme iné, dôstojnejšie miesto, kde by sme ju mohli umiestniť. Uvažujem aj nad malým pamätníkom, lebo si to zaslúži,“ hovorí starosta o plánoch.
Zaujímavosťou pri prvej slovenskej olympioničke, ktorá získala medailu, je aj to, ako vlastne správne písať jej meno. Niekde sa uvádza mäkké, inde tvrdé i. „Pri štúdiu dokumentov o nej sme nachádzali jednu aj druhú verziu. Dôležité je, ako sa sama podpisovala. A keď sa pozrieme na jej autentický podpis, tak je s tvrdým y,“ objasnil Medvec záhadu týkajúcu sa mena našej olympioničky. Mimochodom, mala tri mená. V matrike je zapísaná ako Matilda Vilma Pálfiová.
Zamotala hlavu skladateľovi
V roku 1937 sa Matylda presťahovala do Bratislavy, kde pracovala v Západoslovenských elektrárňach. Skúšala aj spievať, a tak sa dostala aj do spevokolu, ktorý viedol slovenský skladateľ Ján Cikker. „Bola z toho láska, zasnúbili sa, no napokon to nejako nevyšlo. Na Cikkera musela urobiť dojem, keďže jej venoval skladbu, snažím sa ju zohnať,“ poodhalil Medvec súkromie Pálfyovej.
Po krachu vzťahu s Cikkerom sa napokon v roku 1942 vydala za dôstojníka Ondreja Mareka. V športovej gymnastickej kariére už ďalej nepokračovala. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 totiž odmietla cvičiť v telovýchove Hlinkovej gardy.
Venovala sa však lyžovaniu, kanoistike a jazdeckým športom. To sa jej napokon stalo osudným. Matylda tragicky zahynula ako 32-ročná pri jazde na svojej obľúbenej kobylke, ktorú vyplašil jeden žrebec. Spadla zo sedla, zachytila sa na strmeni a kôň ju vláčil po okolí. Kým kobylu zastavili, bolo už, žiaľ, neskoro.
Úspech Matyldy Pálfyovej opisuje na svojej stránke aj Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). „Na OH 1936 v Berlíne prispela členka Sokola Košice k striebru družstva (ženy mali na rozdiel od mužov len túto jednu gymnastickú súťaž) ako jeho výkonnostne štvrtá členka z ôsmich. Družstvo ČSR pritom malo výkonnosť aj na víťazstvo. Jeho hlavnými súperkami však boli domáce Nemky, ktoré sa v atmosfére vypätého nacionalizmu hitlerovského Nemecka tešili maximálnej podpore rozhodcovského zboru,“ uvádza SOŠV.
Aj SOŠV si uctil pamiatku olympioničky. Od roku 2005 každoročne udeľuje Cenu Matyldy Pálfyovej, ktorá je určená výlučne ženám športovkyniam. Je to ocenenie za aktivitu v športe, športové výsledky či aktivitu v olympijskom hnutí.
Súvisiace články
Nebezpečné cesty nahradí cyklotrasa: Čermeľské údolie čaká veľká zmena
Regióny
|
pred 8 mesiacmi
|
2
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.