Kraj platí tisíce za stroje, ktoré stoja: Prenajaté bagre a traktory majú nízke využitie, tvrdí poslanec

Z údajov poskytnutých Správou ciest Košického samosprávneho kraja (SC KSK) vyplýva, že využitie techniky je pomerne nízke. Hoci to závisí od prípadu k prípadu, kráčajúci bager nebol využitý vôbec. Svetlou výnimkou je kolesový bager, ktorý je používaný počas celého roka.

Na slabé využitie prenajatej techniky dlhodobo poukazuje aj krajský poslanec Miloš Ihnát. Urobil tak aj na zasadnutí komisie. „Je pre mňa nepredstaviteľné, že pri využití bagra je číslo nula s obhajobou, že bol chorý strojník alebo inými dôvodmi. Na druhej strane mi tam svieti suma 8 179 eur s DPH za prenájom stroja z verejných zdrojov. Celková využiteľnosť kráčajúceho bagra je 39 percent, čo podľa mňa nie je hospodárne využitie. Pri prenájme to musí byť aspoň 60 percent, keď do toho započítam nejaký servis či výmenu zariadení,“ uviedol Ihnát.

Kraj platí aj za málo využitý bager

Podľa neho by bolo iné, ak by SC KSK stroj kúpila. Spomenul aj prípad spred vyše roka. „Je nepredstaviteľné, že som ten bager našiel skrytý v areáli družstva v Hýľove, kde bol odstavený päť mesiacov bez využitia. To si vynásobme päťkrát sumou vyše 8-tisíc eur. A to je len bager. Ja sa pýtam, kto je za to zodpovedný? Tie peniaze by sa dali využiť inak. Podobný prípad je aj pri tatrovke s nadstavbou, ktorá stála niekoľko mesiacov v stredisku SC KSK v Rožňave,“ argumentoval Ihnát.

Podľa neho nejde len o spomínaný kráčajúci bager, nízke využitie majú aj iné stroje. Poukázal na fínske traktory Valtra a ďalšie zariadenia. Z tabuliek, ktoré dopravnej komisii poskytla SC KSK, vyplýva, že využiteľnosť kráčajúceho bagra Kaiser za rok 2025 bola 39,16 percenta, pri 29 traktoroch Valtra 41,92 percenta a pri nakladači dokonca len 27,73 percenta.

„Mám preverené informácie o tom, že v Rožňave je príslušenstvo k prenajatým strojom v originálnom balení už 36 mesiacov. Nebolo vôbec použité a platíme zaň približne 3-tisíc eur mesačne,“ poukázal na ďalšie skutočnosti člen komisie Gejza Tóth. Podľa neho by mohli mať traktory vyššie využitie. „V lete môžu kosiť a vykonávať ďalšie práce, v zime zas vykonávať zimnú údržbu,“ dodal Tóth.

Ihnát potvrdil, že môže ísť aj o lyžicu k stroju, ktorá bola počas jeho návštevy rožňavského strediska SC KSK obrastená burinou. „Keď som sa tam po čase vrátil, bola stále nepoužitá, takmer presne na tom istom mieste. Jediné, čo urobili, bolo, že ju očistili od buriny,“ doplnil kolegu. Objavila sa aj myšlienka, aby SC KSK niektoré stroje vzhľadom na nízku využiteľnosť vrátila a prenajímala si ich len v prípade potreby.

Zimnú údržbu robili iní

Niektorí členovia dopravnej komisie neboli spokojní so zimnou údržbou. „Vieme, že bol vyhlásený prvý kalamitný stupeň. A aj tu mám informácie z prvej ruky, že zazmluvnené stroje boli v teréne, naše stroje SC KSK stáli na dvore. Platíme nájom a ešte aj cudzích. A ešte môžeme byť vďační niektorým starostom obcí v okrese Trebišov, že nám pomohli,“ uviedol Tóth na margo zimnej údržby.

„Ešte 6. januára začalo husto snežiť. Aj 7. a 8. januára bolo viacero ciest neupravených alebo dokonca neprejazdných. Pritom viem o tom, že dva sypače boli nekompletné, ďalšie sú v oprave. Čiže takto SC KSK nestačí vykonávať zimnú údržbu ciest. Keď bol vyhlásený I. kalamitný stupeň, ani externí dodávatelia neboli pripravení, lebo sme ich vopred nevyzvali. Kým si pripravili svoje mechanizmy, prešiel nejaký čas. Vozidlá, ktoré máme v prenájme, stáli na dvore a externí dodávatelia boli v teréne,“ vykreslil Tóth situáciu s tým, že vozidlá SC KSK neboli schopné prevádzky kvôli maličkostiam, ako sú chýbajúce vzduchové či olejové filtre.

Upozornil aj na to, že kvôli problémom so zháňaním zamestnancov na trvalý pracovný pomer sa uzatvárajú dočasné zmluvy s externými pracovníkmi. Zmluvy im končili 31. decembra 2025, no boli obnovené až 8. januára 2026. „Tí pracovníci tak niekoľko dní pracovali aj na našich strojoch bez toho, aby mali uzatvorenú a podpísanú zmluvu. Viem, že jeden z nich zapríčinil dopravnú nehodu. Otázka je, ako ďalej, lebo môže prísť ešte silnejšia zima, ako doteraz,“ podotkol Tóth.

Ako negatívny príklad uviedol cestu I. triedy Trebišov – Veľaty, ktorá bola 6. januára prejazdná až o 15.30 h. Na neupravené cesty sa v tom čase na sociálnych sieťach sťažovali aj vodiči. Viacerí podotkli, že nejde len o každoročné „hundranie“ na cestárov.

Zriadili obchodný úsek, o jeho výsledkoch nikto nevie

Tóth aj preto požaduje informácie z prvej ruky priamo od vedenia SC KSK. Generálny riaditeľ ani nikto z jeho zástupcov však na zasadnutia dopravnej komisie už niekoľko mesiacov neprišiel. „Chcem ešte upozorniť na to, že na SC KSK bol zriadený obchodný úsek. Bol by som rád, keby nás vedenie informovalo, koľko financií nám priniesli nové, prenajaté stroje prácou pre iné subjekty. Na obchodnom úseku je šesť ľudí a neviem, koľko zákaziek vybavili. Pri troche snahy by tak aj kráčajúci bager nemal v novembri 2025 nulové využitie,“ uzavrel Tóth.

Tlačového oddelenia KSK sme sa na základe podnetov z dopravnej komisie spýtali na uvedené problémy a skutočnosti. Do uzávierky sme odpoveď nedostali. Viacerí poslanci aj členovia dopravnej komisie nájom kritizujú ako nevýhodný. Kým SC KSK si od roku 2022 techniku prenajala, v susednom Banskobystrickom kraji kúpili 71 strojov 10 miliónov eur s DPH. Navyše kontroverzný nájom SC KSK už vyšetruje aj Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Podľa našich informácií prebiehajú ďalšie výsluchy svedkov.

Nejde o prvú kauzu KSK a jej predsedu Rastislava Trnku. V kauze nákupu bezkontaktných prechodových teplomerov a sypačov Tatra už prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Mestský súd v Košiciach v júli minulého roka obžalobu na päť fyzických a dve právnické osoby. Je medzi nimi aj Trnka. Všetci čelia obvineniu za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Podľa prokuratúry tak mali spôsobiť škodu za vyše 553 – tisíc eur.