Pokračovanie článku: Otázka po žltačkách: Kedy sa už naučíme umývať si ruky. Infekcia sa šíri, je to hanba na celý svet
Zabudnutá epidémia z jahodových nanukov
Odborníci ju nazvali explozívnou, čiže výbušnou epidémiou vírusovej hepatitídy A (VHA), ľudovo nazývanou žltačka. Bola zrejme najväčšou nielen v povojnových dejinách Československa, ale celej Európy. Postihla totiž okolo 40 000 ľudí. Po 46 rokoch si však na ňu spomenú už iba najstarší hygienici a virológovia.
Prvé ohniská epidémie sa objavili na východnom Slovensku. Od marca do mája 1979 tam nahlásili 1 024 prípadov. Ochorenie však niektorými príznakmi pripomínalo skôr Q-horúčku. Mnohých navyše miatol prekvapujúco nízky výskyt onemocnení v rómskych osadách. A ochorenie postihovalo najmä dievčatá v základných školách. Hlavný hygienik v Prahe zrušil koncom júna prvý turnus prázdninovej detskej rekreácie do okresov Stará Ľubovňa, Poprad, Košice Prešov a Spišská Nová Ves.
O niečo neskôr hlásili vyšší než bežný v tomto období výskyt žltačky hygienici v Západoslovenskom kraji. Pôvodné hypotézy odborníkov, že nákaza pochádza z kontaminovaného mlieka, masla, mäsa, mäsových a cukrárenských výrobkov sa po laboratórnych testoch nepotvrdili.
„Dnes už neviem, komu to napadlo ako prvému hľadať zdroj medzi mrazenými výrobkami, konkrétne medzi deťmi veľmi obľúbenými nanukmi,“ spomína krajský epidemiológ z Ostravy Vladimír Plesník. "Bolo však logické pátrať týmto smerom, veď nakazili sa prevažne školáci.“
Tak sa prišlo na to, že infikované jahody dovezené z Poľska v závode v Opave rozmrazili, zmiešali s ďalšími prísadami na výrobu zmrzliny, ale už ďalej tepelne nespracovali. Keby tak urobili, vírus hepatitídy zničia, ale bez tohto technologického procesu putovali jahodové nanuky do distribučnej siete ako nositelia „výbušnej“ epidémie žltačky.
Najviac postihnutý bol Severočeský a Juhomoravský kraj, napríklad len v okrese Šumperk zaznamenali v lete 1979 až 1 788 nemocných na žltačku. Epidémia však zasiahla v podstate celý štát, hoci jednotlivé regióny rozdielnou mierou. Rómske deti choreli menej, lebo nemali na infikované nanuky.
Ani táto epidémia žltačky sa však rozsahom nedá porovnať s tými, ktoré občas prepuknú v Ázii. Dosiaľ najväčšiu zaznamenali v roku 1988 v čínskom Šanghaji. Po konzumácii infikovaných sladkovodných mäkkýšov tam ochorelo viac ako 310 000 osôb.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.