Pokračovanie článku: Celú pravdu o skaze Hirošimy dlho tajili. Bola strašná
Čoraz bližšie k súdnemu dňu
Pozor, od polnoci nás delí už len 89 sekúnd! Ukazujú to „Hodiny súdneho dňa“, vytvorené americkou neziskovou organizáciou Bulletin of Atomic Scientists. Pred 80 rokmi ju založil geniálny fyzik Albert Einstein. Jadroví vedci varujú, že ľudstvo je nebezpečne blízko globálnej katastrofy. Zároveň sa množia hlasy vojnových štváčov, ktorí nukleárne zbrane označujú div že nie za „papierové tigre.“
Koľko nám ostáva do „súdneho dňa“, určuje výbor, zložený z 15 nositeľov Nobelovej ceny, vždy 1. januára príslušného roku. Na Nový rok 2025 posunul „ručičku“ o jednu sekundu bližšie k dvanástke a už aj to nazval alarmujúcim signálom. „Každý posun o ďalšiu sekundu smerom k polnoci treba vnímať ako známku extrémneho nebezpečenstva,“ uviedol výbor nobelovcov vo svojom novoročnom vyhlásení.
V roku 1947, keď Bulletin of Atomic Scientists (BAS) so sídlom v Chicagu prišiel s týmito symbolickými hodinami, nastavil ich čas na 7 minút pred polnocou. Počas kórejskej vojny (1950 – 1952) ukazovali dve minúty pred dvanástou. K tejto hodnote sa znovu vrátili po ruskej anexii Krymu. A vojna na Ukrajine pred vyše tromi rokmi ich priblížila na 90 sekúnd od polnoci.
V roku 1945 boli USA jediným štátom, ktorý disponoval jadrovými zbraňami. Američania odhadovali, že Sovieti odskúšajú svoju atómovú bombu najskôr v rokoch 1950 – 1952. Ale stalo sa to už v auguste 1949. Medzitým vo svete prepukla studená vojna a z bývalých spojencov sa stali nepriatelia.
Dnes je však na Zemi deväť jadrových mocností. Od roku 1952 sa ňou stala Veľká Británia, od roku 1960 Francúzsko, v roku 1964 vykonala prvý jadrový test Čína, o desať rokov neskôr India, v roku 1998 Pakistan atď.
Prvá A-bomba nazývaná „Little Boy“ (Chlapček) mala silu 15 kiloton TNT (tritolu). Dnes majú Spojené štáty v svojom arzenáli jadrovú hlavicu B83 s výkonom až 1,2 megaton TNT, čo je 80-krát viac ako bomba zhodená na Hirošimu. Podľa štúdie Alana Robocka z Rutgersovej univerzity (USA) dvetisíc takýchto hlavíc zničí všetky veľké mestá na svete a ich dvojnásobok by spôsobí tzv. jadrovú zimu a kolaps civilizácie.
Zo zistení Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru však vyplýva, že deväť mocností malo začiatkom tohto roku dovedna 12 400 jadrových hlavíc, z toho 9 600 v tzv. vojenských zásobách a približne 3 900 nasadených, resp. udržiavaných v režime vysokej pohotovosti.
„Situácia s jadrovými zbraňami sa vyvíja veľmi zle a nezadržateľne približuje našu planétu ku kraju priepasti,“ vyhlásila Rachel Bronsonová, ktorá desať rokov viedla BAS ako jeho generálna riaditeľka. „Rusko-ukrajinský konflikt sa môže kedykoľvek zmeniť na jadrovú vojnu kvôli unáhlenému rozhodnutiu, omylu, nehode alebo nesprávnemu odhadu.“
Súvisiace články
Zbrane | pred 1 rokom
Prežila americkú jadrovú bombu v Hirošime, má odkaz pre Putina
Svet
|
pred 2 rokmi
|
99
Nobelovu cenu mieru získala organizácia preživších Hirošimy a Nagasaki
Svet
|
pred 2 rokmi
|
16
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.