Odpadky ako zdroj energie. Spaľovanie bude nevyhnutné, aj keď Slovákom nevonia
Ako bude Slovensko zvládať znižovanie množstva odpadu na skládkach v nasledujúcich rokoch? Aj na túto otázku hľadali odpovede odborníci, zástupcovia štátu aj priemyslu na okrúhlom stole o budúcnosti odpadu na Slovensku, ktorý organizovala Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).
Video
Podpredseda združenia ZMOS M. Červenka: Ťažko sa presviedča verejnosť, keď fakty nie sú
Diskutovali aj zástupcovia Združenia automobilového priemyslu, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, Únie miest Slovenska, Združenia miest Slovenska a viacerí predstavitelia podnikov zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) a centier energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z Čiech.
Odpad účinný ako uhlie
Téma diskusie sa týkala najmä energetického zhodnocovania odpadu. Spaľovanie je spôsob, ako využiť nepotrebné zvyšky, ktoré sa už nedajú recyklovať. Namiesto toho, aby skončili na skládke, sa spracujú v špeciálnych zariadeniach, kde sa pri vysokých teplotách spália a vzniknuté teplo sa využije na výrobu elektriny, tepla alebo alternatívnych palív. Dôležité je, že energetické zhodnocovanie nie je náhradou recyklácie. Naopak, ide o riešenie pre odpad, ktorý už nie je možné triediť ani znovu použiť.
Odborníci upozorňujú, že moderné zariadenia fungujú za prísnych podmienok. „Spaľovne, ktoré existovali pred 50 rokmi, boli technologicky na úplne inej, nižšej úrovni ako tie dnešné. Dnes sa preferujú spaľovne s energetickým využitím. Dôležité je však povedať, aké energetické využitie majú na komunálny odpad. (…) Energetická účinnosť je zhruba taká ako pri hnedom uhlí a o jeden a pol krát nižšia ako pri zemnom plyne,“ vysvetľuje zástupkyňa mimovládneho sektora Monika Medovičová z občianskeho združenia Priatelia Zeme.
Video
M. Medovičová z OZ Priatelia Zeme: Spaľovne z pred 50 rokov boli technologicky na úplne inej úrovni
Osobitnou kapitolou je aj nakladanie s priemyselným a nebezpečným odpadom, ktorý si vyžaduje špecifické spracovanie. Aj v tomto prípade zohráva energetické zhodnocovanie dôležitú úlohu, keďže umožňuje bezpečne zneškodniť rizikové látky a zároveň využiť ich energetický potenciál. Napriek tomu, že priemyselný odpad tvorí veľkú časť celkového objemu, kapacity na jeho energetické zhodnotenie nemáme vôbec žiadne.
Na Slovensku stále ukladáme veľkú časť odpadu na skládky. V súčasnosti tam končí približne 37 až 40 percent komunálneho odpadu, hoci ide o najmenej žiaduci spôsob nakladania s odpadom. Okrem záberu pôdy prináša aj environmentálne riziká, napríklad vznik skleníkových plynov či znečistenie podzemných vôd.
Aj preto sa Slovensko zaviazalo, že do roku 2030 zníži podiel skládkovania na maximálne 10 percent. Podľa odborníkov však bude dosiahnutie tohto cieľa bez zásadných zmien veľmi náročné. Každý rok budeme podľa APOH vystavení otázke, akým spôsobom naložíme s približne miliónom ton zmesového odpadu, ktorý už nebude možné vyvážať na skládky.
Spaľovne áno, no nie v susedstve
Pohľad Slovákov na odpadové hospodárstvo zachytáva aj nedávny prieskum agentúry AKO. Ukázal, že väčšina Slovákov si uvedomuje problém skládkovania a až 82 percent opýtaných ho nepovažuje za správne riešenie a preferuje kombináciu triedenia, recyklácie a následného energetického zhodnocovania odpadu. Zároveň sa však potvrdil aj známy paradox – hoci ľudia spaľovne úplne neodmietajú, nechcú ich mať v blízkosti svojho bydliska.
V praxi tak podľa odborníkov projekty, ktoré sledujú zámer posilniť kapacity v tejto oblasti, narážajú na nedôveru a odpor verejnosti. Príčinou sú takmer vždy emócie a šírenie nepodložených a nepravdivých názorov. Tento priestor si prisvojili rôzne občianske združenia a skupiny aktivistov, ktoré dokážu prostredníctvom médií a sociálnych sietí efektívne znepokojiť verejnosť. Tá následne projekty zamerané na energetické zhodnocovanie odpadu odmieta. To zásadne komplikuje situáciu a odrádza investorov.
„Musíme ľudí presvedčiť, že keď odborníci niečo napíšu, tak je to podložené faktami, nie domnienkami. My sa tu často na Slovensku potýkame s tým, že niečo chceme riešiť pocitovo,“ upozornil podpredseda ZMOS Martin Červenka. Nedostatok informácií je podľa neho problém, na ktorý narazili aj počas diskusie. „Veľmi ťažko sa presviedča verejnosť, keď fakty nie sú,“ dodal.
Z vlastnej skúsenosti dodal, že „často sa viac kričí, než je skutočný odpor“. Podľa neho síce väčšina ľudí výstavbu spaľovní nevníma ako zásadný problém a chce mať viac informácií, no stačí menšia skupina odporcov, ktorá dokáže prehlušiť zvyšok.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.