Spaľovne priťahujú dezinformácie, málokto vie, ako fungujú, ale všetci o nich všetko „vedia“

Pri projektoch zameraných na recykláciu, energetické zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov sa vždy vynoria „odborníci“, ktorí začnú sypať z rukáva všetky možné „zaručené fakty“ o hrozbách. Niekedy to vyzerá na čistý armagedon. A výsledok je často rovnaký. Projekt sa buď zablokuje, alebo rovno zruší. Aktivisti, „petičiari“ to začnú a populistickí politici, ktorí bažia po politických bodoch, dokončia.

S odpadmi nás už tlačí čas

Aktuálne je na Slovensku živá téma energetického zhodnocovania odpadov. Na jednej strane sme sa EÚ zaviazali, že znížime mieru skládkovania komunálneho odpadu na 10 % do roku 2035. Na druhej strane je tu odpor aktivistov proti zariadeniam na energetické zhodnocovanie odpadov. Pritom s odpadmi sa dajú robiť iba tri veci: recyklovať, energeticky zhodnocovať alebo skládkovať.

Recyklovať treba všetko, čo dáva ekonomický zmysel. Energeticky zhodnocovať to, čo má energetický potenciál. A na skládky má ísť len to, čo nevieme zrecyklovať ani energeticky zhodnotiť. Inak povedané, pokiaľ platí záväzok znížiť mieru skládkovania na 10 % (aktuálne sme na 39 %) a v roku 2035 nebudeme mať kapacity na energetické zhodnocovanie, vzniká kľúčová otázka: Kam ten odpad, ktorý už nebudeme môcť vyvážať na skládky, dáme? Pretože on nezmizne.

Idealisti a laici tvrdia, že treba viac recyklovať. Fajn, ale Slovensko je už dnes v recyklácii na európskej špičke a recyklovať sa naozaj nedá všetko. Keď obmedzíme skládky, naozaj tu bude odpad, ktorý nebudeme mať kam dať.

Experti, ale napríklad aj ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa zhodujú, že Slovensko potrebuje minimálne tri nové zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov. Máme dve, košický KOSIT a bratislavské OLO.

V nedávnej minulosti dva zámery na nové zariadenia neprešli a teraz je tu tretí – v areáli Slovnaftu, kde už jedna stará spaľovňa dávno je, a nové Centrum energetického zhodnocovania odpadov (CEZO) ju má nahradiť. S využitím najmodernejších technológií.

Bratislava nie je „iná“

To, čo sa deje okolo projektu CEZO v Bratislave, je presne to isté, čo sa deje po celom Slovensku pri zámeroch a projektoch, ktoré sa zaoberajú odpadmi. Máme tu petíciu, rozvášnené občianske združenia a „pridružených“ politikov. Dokonca aj europoslancov. Všetci vyšli do boja proti CEZO v Slovnafte.

Keď si občan prečíta a vypočuje celú ich argumentáciu, zistí, že nič horšie ako CEZO v Slovnafte pre naše životné prostredie vlastne ani neexistuje. Takéto informácie šíri stránka stopspalovni.sk. Po prečítaní obleje človeka studený pot. Spaľovňa je neľudské monštrum. Zároveň čitateľ môže nadobudnúť tiež pocit, že každý človek, štát, mesto a firma, ktoré sa problematikou CEZO zaoberajú, sú bezcitné „entity“, ktorým ide iba o zisky a klamanie ľudí.

Tieto „argumenty“ vôbec neberú do úvahy, že podobných zariadení sú stovky po celej západnej Európe a Škandinávii. Len v neďalekej Viedni sú hneď štyri. Čiže Západoeurópania, Škandinávci a susedia z Viedne sú všetci hlupáci. A iniciatíva Stop spaľovniam vie, ako to v skutočnosti je.

S číslami sa dá čarovať, ale emisie CO2 sa dajú merať úplne presne

V spomínanom článku sa dočítate, že zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO), patria medzi zdroje s najvyššími emisiami CO2. Tie sa vraj môžu pohybovať v rozpätí 580 až 1 150 kg CO2/MWh. To je naozaj dosť. V článku je aj graf, kde ZEVO v produkcii CO2 prekonáva dokonca aj uhoľnú elektráreň.

Nie je to pravda a dá sa to overiť v praxi. S využitím zákona o slobodnom prístupe k informáciám si napríklad môžete zistiť, aké emisie CO2 produkuje mestská spoločnosť SAKO Brno, ktorá prevádzkuje zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO). Pri výrobe 1 GJ tepla vyprodukuje 99,51 kg CO2. Keďže 1 MWh zodpovedá približne 3,6 GJ, znamená to, že na výrobu 1 MWh tepla sa uvoľní 358,24 kg CO2.

Z toho množstva má však 60 % biogénny, teda prirodzený pôvod. Takéto CO2 sa preto považuje za neutrálne voči životnému prostrediu. V podobe fosílnych emisií sa uvoľní zvyšných 40 %, čo predstavuje 143,29 kg CO2 na výrobu 1 MWh. A to je výrazne odlišné číslo oproti hodnotám 580 až 1 150 kg, ktoré sa uvádzajú na spomínanej stránke Stop spaľovniam.

Navyše, do týchto porovnaní ešte nie sú započítané emisie, ktoré sa vyprodukujú počas ťažby uhlia a plynu či ich prepravy. Ak by sa zohľadnili aj tieto emisie, vychádzali by zariadenia na energetické využitie odpadu ešte priaznivejšie – najmä preto, že spracúvajú odpad priamo v regióne, kde vzniká. Z toho dôvodu takéto zariadenia existujú vo všetkých vyspelých krajinách, pretože, okrem iného, ešte aj znižujú závislosť od dovozu plynu či uhlia.

Šíriť nepravdy je nebezpečné

V jednej veci sa dá s článkom na stránke iniciatívy Stop spaľovniam súhlasiť. Píše sa tam aj toto: „Šírenie takéhoto závažného a zavádzajúceho tvrdenia je mimoriadne nebezpečné, najmä v období, keď je nevyhnutné prijímať reálne, efektívne a vedecky podložené dekarbonizačné opatrenia.“ Úplný súhlas. Presne tejto myšlienky sa mal neznámy autor toho článku poctivo držať.

Aký je záver? Keď chceme na Slovensku skutočne riešiť odpadové hospodárstvo a chceme dodržať ciele, ktoré sme deklarovali EÚ, mali by sme používať overené fakty. To po prvé. A po druhé, mali by sme počúvať odborníkov, pozerať sa na rozvinutý svet a brať si príklady.

Vždy je najlepšie hľadať balans medzi ekonomikou a ekológiou. Zariadenia ZEVO alebo CEZO sa vo svete nestavajú z rozmaru, ale preto, že aktuálne ponúkajú najlepšie riešenie a predstavujú ten vyžadovaný balans.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.