Najdrahšia stavba Československa sa dnes rozpadá. Liečebný dom Machnáč dekádu bojuje o záchranu, blokujú ju majitelia
V časoch, kedy je kúpeľníctvo na Slovensku populárnejšie než kedykoľvek predtým a do obnovy sa dostáva viacero známych kúpeľov, jedna vzácna budova sa rozpadá pred očami. Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach chátra viac než štvrťstoročia a to napriek tomu, že je národnou kultúrnou pamiatkou. V snahe o záchranu jednej z posledných stavieb známeho medzivojnového architekta sú však mesto aj odborníci bezmocní - dôvodom je naháňanie tieňového majiteľa.
Video
O tom, ako pomôcť slovenskému kúpeľníctvu, diskutovali v Kúpeľoch Sliači viacerí odborníci.
Liečebný dom Machnáč v známom kúpeľnom meste vznikol v 30. rokoch minulého storočia. Slúžil ako ubytovanie pre hostí liečivých prameňov v oblasti. Účel však neplní už štvrťstoročie – problém nastal, keď sa stavba v 90. rokoch sprivatizovala a odvtedy menila majiteľov.
Napriek tomu, že je v rukách súkromnej firmy a vyhol sa prestavbe na luxusný hotel, vlastníci nemajú záujem o jeho záchranu. Pred dekádou, kedy prestal byť Machnáč strážený, musel dokonca odolať snahe o založenie požiaru aj pokusu o samovraždu. Ide o rozsiahlu stavbu s ojedinelou architektúrou, ktorá by v prípade rekonštrukcie nabrala ešte viac na hodnote.
Už pred niekoľkými rokmi upozorňovala vtedajšia primátorka Teplíc, Zuzana Frajková Ďurmeková, že svoj majetok ponúkajú za stále vyššiu sumu. A to napriek tomu, že je v katastrofálnom stave. Po tom, ako po revolučných rokoch Machnáč prešiel do súkromného vlastníctva, často menil majiteľov – všetci však boli prepojení buď s bývalými manažérmi hotela, alebo predchádzajúcou firmou. Aktuálne celý areál vlastní česká Keorlen Trade so sídlom v Uherskom Hradišti, ktorá však nemá vlastnú webovú stránku ani kontakt pre verejnosť či médiá.
Ani dane, ani záujem
Dokonca za Machnáč majitelia roky neplatili daň z nehnuteľnosti. Peniaze dlhované štátu sa podarilo získať až s jej nástupom pod hrozbou. „Dane sa nám vrátili, až keď sme na objekt dali daňové záložné právo, a v takomto prípade by dočasne nemohli nakladať s nehnuteľnosťou," uviedla v tom čase primátorka pre Plusku. Aktuálne je majiteľ kúpeľov evidovaný na zozname dlžníkov štátu, svieti v ňom pohľadavka v sume 20-tisíc eur.
Keď sa o zachovanie Krejcarovej stavby začali zaujímať pamiatkari aj architekti, objavila sa nádej na jej vyvlastnenie a prechod do vlastníctva ministerstva kultúry – hoci takýto krok by bol na Slovensku bezprecedentný. Pamiatkový úrad medzitým udelil majiteľom pokutu za zanedbávanie objektu a mesto sa obávalo ďalších presunov vlastníctva medzi firmami, ktoré majitelia v minulosti využívali na vyhýbanie sa zodpovednosti.
Nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK) sa pokúsila stavbu odkúpiť a dokonca ponúkla o 100-tisíc eur viac, než bol znalecký odhad (800-tisíc eur), majitelia však nereagovali. Spor skomplikovali aj nejasnosti okolo predaja z roku 2018. Od roku 2020 má SJK budovu v prenájme a dlhodobo sa snaží o jej záchranu vrátane vyvlastnenia. „Snahy o záchranu liečebného domu Machnáč realizujeme kontinuálne od roku 2012,“ uviedol riaditeľ organizácie Martin Zaiček.
Peniaze na záchranu prepadli
Organizácia medzičasom získala finančné prostriedky a navrhla odkup. Pred dvoma rokmi došlo k mimosúdnej dohode a majitelia prisľúbili predaj Machnáču organizácii SJK. Vlastník však opäť prestal komunikovať, dokonca podal námietku proti vyvlastneniu, čím sa aj tento proces oddialil. Peniaze, ktoré spoločnosť získala od bežnej banky, mala k dispozícii do konca minulého roka.
„Aktuálne síce finančné krytie naďalej existuje vo forme prísľubu, avšak za odlišných a menej priaznivých podmienok, než boli pôvodne dohodnuté. Táto situácia je pre nás značne komplikujúca a zároveň nepriaznivá aj z pohľadu objektu. Prostriedky budú vo väčšej miere zaťažené nákladmi na obsluhu dlhu,” objasnil Zaiček.
SJK tak urobila jediný možný krok – zatlačila na štát, aby začal konať a vyvlastnil Machnáč skôr, než sa pamiatka zrúti. „Prvostupňový súd v Trenčíne rozhodol v prospech súčasného vlastníka a potvrdil jeho vlastnícke práva,” uviedol Zaiček s tým, že hoci areál môže majiteľ predať, voči rozhodnutiu sa odvolali a čakajú na vyjadrenie vyššieho súdu v Banskej Bystrici.
Riaditeľ spoločnosti zároveň kritizoval rozhodovanie orgánov. „Hoci právny rámec ako taký existuje, prax zo strany verejnej správy je dlhodobo neefektívna,” vysvetlil s tým, že záujem zo strany štátu aj organizácií je slabý, rovnako ako nepovažuje za princípy správneho konania za dodržiavané – v realite zákon veľmi nefunguje, najmä keď ide o verejný záujem zachovať liečebný dom pre ďalšie generácie. Spor trvá už päť rokov, pričom budova chátra stále viac.
Lesk a bieda Machnáča
Zaiček vysvetlil, že za náročným procesom stojí dôležitá vízia. Je ňou obnova v čo najväčšej miere do pôvodného stavu. „Uvedomujeme si však, že obnova takejto výnimočnej pamiatky si vyžaduje značné ľudské kapacity, odbornú prácu aj vysoké finančné zdroje. Odhadované náklady sa pohybujú v rozmedzí približne 16 až 20 miliónov eur, čo predstavuje mimoriadnu záťaž,” zhodnotil realisticky riaditeľ.
V pláne je preto časť peňazí riešiť aj z verejných zdrojov, no vzhľadom na stav slovenskej ekonomiky a politickej ochoty sa na to podľa Zaičeka nedá spoliehať. Preto počíta so zahraničnými či nenávratnými príspevkami, ale aj s tým, že si na seba Machnáč zarobí sám aby splatil nabrané úvery. „Objekt bude musieť byť z dlhodobého hľadiska ekonomicky udržateľný a schopný generovať vlastné príjmy,” uzavrel.
Vzácny ako vila Tugendhat
Liečebný dom Machnáč svojou architektúrou ďaleko presahuje hranice Slovenska. Vzácnosť domu podporuje aj to, že bol zaradený na prvý zoznam pamiatok v ČSR ešte v roku 1969, národnou kultúrnou pamiatkou sa stal v 1996. „V medzinárodnom kontexte sa radí k významným stavbám takého typu, akým je tuberkulózne sanatórium od Alvara Aalta v Paimiu (1928–33),” pripomenul Zaiček porovnanie s velikánom architektúry.
Postaviť ho dala pražská poisťovňa, dokončený bol v roku 1932. Súťaž vyhral architekt Jaromír Krejcar. Na jeho podobu mala vplyv samotná príroda v okolí, ktorej sa autor musel prispôsobiť až tak že zmenil pôvodnú víziu. Napokon sa priklonil k stavbe s pôdorysom v tvare T.
V nohe písmena umiestnil spoločenskú zónu, kuchyňa išla tradične do suterénu. Prízemie otvoril reštauráciou s kaviarňou, na poschodie vyššie vložil čitáreň s výhľadom na park a úplne na strechu slnečnú terasu.
Kolmo na to uzatvára tvar T trakt s oddychovou zónou kde sú aj izby hostí, opäť v priamom kontakte so zeleňou. Zaujímavým, no funkčným detailom sú pásové okná na chodbách smerujúcich k izbám – opäť pre spojenie s parkom ale aj zabezpečenie denného svetla.
„Práve pásové okná, strešné terasy, použitie železobetónovej nosnej konštrukcie umožňujúce voľnú dispozíciu a veľkoplošné zasklenia, predstavujú ucelenú ukážku princípov modernej architektúry definovanej svetoznámym architektom Le Corbusierom,” vyzdvihol hlbší zmysel stavby Zaiček. Dôležitým prvkom sú aj balkóny, spolu s oknami nie sú len na to, aby sa otvárala stavbu parku. Príroda síce bola v Machnáči zásadnou súčasťou liečebného procesu, no balkóny spolu s oknami zároveň tvoria vzácnu podobu domu. Krejcar do stavby preniesol aj svoje politické presvedčenie
„Rampa umožňuje rovnocenne vstup každému návštevníkovi, spoločenské priestory pre zábavu a stravovanie podnecujú sociálnu interakciu hostí a izby otvorené do nekonečného vonkajšieho priestoru sú dostatočne veľké na regeneráciu tela a odpočinok. A napokon slnečné terasy po celej streche domu, kde sa nahí návštevníci liečili slnkom, sú oslobodením od spoločenských noriem sveta okolo,” rozobral architekt Zaiček ako Krejcar oslavoval humanizmus.
Machnáč zároveň patril v čase vzniku k najdrahším stavbám Československa, mal vysoký štandard materiálov, ale aj technické výdobytky – napríklad okná od bratislavskej firmy Kraus, ktoré sa dali tak posunúť ako aj sklopiť. Farebnosť domu bola výraznejšia, dnes ju však skrývajú pozostatky úprav minulých rokov.
„Modré rámy okien a červený náter zábradlí kontrastovali na bielej fasáde. V interiéri akcentovali moderné gumené podlahy, minimálny chrómový nábytok a farebné žlté liatinové radiátory. Pôvodné mosadzné zábradlia schodiska však už v dome chýbajú,” pripomenul riaditeľ neziskovky.
Liečebný dom by však zostal verný svojmu pôvodnému účelu ubytovania pre kúpeľných hostí, čím sa zachová architektúra, duch stavby a zároveň prinesie zárobok. „Tiež by mal slúžiť aj verejnosti ako priestor pre kultúrne podujatia a aktivity umeleckej a odbornej obce, vrátane rezidenčných pobytov, výskumných projektov či dlhodobejších umeleckých aktivít,” objasnil šéf spoločnosti s dodatkom, že aktuálne sledujú jeho úpadok a zánik významných hodnôt.
Zásadné je však pre SJK „predovšetkým zachovanie a obnova architektonických, kultúrnych a umeleckých hodnôt, ktoré liečebný dom Machnáč reprezentuje. Ide o jeden z najvýznamnejších príkladov progresívnej architektúry a spoločenskej vízie Československa 30. rokov 20. storočia – obdobia dynamického hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré môže byť inšpiráciou aj pre súčasnosť,” uviedla spoločnosť.
Aj v kontexte titulu Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý drží Trenčín, je situácia s Machnáčom nepochopiteľná. Trenčianske Teplice s mestom spolupracujú a podľa Zaičeka by preto mal byť tento moment využitý na to, aby sa k domu obrátila pozornosť. Mohol by sa z neho stať príklad dôležitej záchrany ako výsledok angažovanosti štátu, samospráv a verejnosti. V súvislosti s udalosťou tiež SJK v rámci Machnáču organizuje program.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.