Príbeh kaštieľa v Rusovciach vrcholí. Sídlo pre štátne návštevy zhltlo sto miliónov, vidno to najmä v interiéri

Rusovský kaštieľ pochádzajúci z polovice 19. storočia patril viac než tri desaťročia k najvzácnejším bratislavským stavbám v najhoršom stave. Obrovská stavba na troch podlažiach a s ďalším v podzemí, má celkovo viac ako 90 miestností. Iba príprava na obnovu preto trvala roky a to nielen pre hľadanie 110 miliónového rozpočtu, ktorý palác a jeho okolie vyžadoval. Zdroje pochádzajú z Plánu obnovy a odolnosti.

K samotnej dokumentácii sa totiž pridala nutnosť reštaurovania tradičnými postupmi a prispôsobenie historickej stavby súčasným potrebám. V rámci vybudovania reprezentatívneho sídla vznikla aj požiadavka parkoviska. To vzniká pri východnom krídle kaštieľa, v podzemí. Pri výkopoch vďaka tomu objavili pozostatky rímskeho, takmer dvetisíc rokov starého vodovodu – prvého na celom Slovensku. Nálezy boli aj inde v komplexe.

„Robíme všetko pre to, aby po obnove kaštieľa mala naša krajina reprezentatívne priestory, v ktorých budeme môcť dôstojne privítať významné návštevy či hostiť medzinárodné podujatia na najvyššej úrovni,“ vysvetlil vedúci úradu vlády Juraj Gedra. Tender na obnovu vyhralo združenie spoločností HOCHTIEF, HORNEX a Adifex.

Výnimočnosť sídla je nielen v jeho rozmeroch a neogotickej architektúre, ale aj prepracovaných sálach s množstvom detailného zdobenia. Tvar naberajú nové časti kaštieľa, rovnako ako vnútorné priestory. Práce, ktoré majú trvať ešte ďalšie tri roky, viditeľne pokročili a samotný úrad potvrdzuje, že harmonogram ide podľa plánu. „Obnova historických pamiatok si vyžaduje čas, trpezlivosť a rešpekt k minulosti. Výsledkom však bude priestor, ktorý spája históriu, kultúru a moderné využitie,“ vysvetlil Gedra.

Obnova kaštieľa pod drobnohľadom

Izby sa reštaurujú tradičnými technikami, čo je zjavné pri drevených kazetových obkladoch stropov a stien – podľa Gedru remeselníci používajú prírodné materiály, preto budú drevené časti vyzerať ako v čase ich vzniku a zároveň sa zachová ich funkčnosť. Obnova má pokračovať historickými maľbami, povrchmi stien, podlahami či stropmi.

Na záver sa miestnosti doplnia umením, obrazmi a gobelínmi, ktoré zapožičia Slovenská národná galéria. Zvyšok zariadenia bude tvoriť originálny historický nábytok v kombinácii so súčasným vybavením. „Kaštieľ má po komplexnej pamiatkovej rekonštrukcii, sanácii a zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej úrovni, významné medzinárodné návštevy, organizáciu seminárov za účasti najvyšších ústavných činiteľov,” priblížil ešte vlani za kraj Michal Feik na sociálnej sieti.

Najviac zachovaná bola Rytierska sála, ktorej interiér je takmer celý obložený vyrezávaným drevom a okná pokrývajú farebné vitráže. Práve tá je jadrom kaštieľa, keďže ide o hlavnú sálu určenú na prijímanie hostí s masívnym krbom. Jej názov je odvodený z množstva obrazov s rytierskymi motívmi, ktoré ju zdobia.

Stavba má však väčšinu salónov podobne tematicky ladených – okrem Bieleho, Tyrkysového či Čínskeho a Tureckého obsahuje aj Biliardový a v rámci prístupu do záhrad vyniká Sala terrena. Ide otvorený priestor prepojený s vonkajškom, opäť pre hostí. V rámci súkromných miestností ako boli pôvodné spálne alebo knižnice a oddychové izby v krídlach kaštieľa teraz vznikne ubytovanie pre hostí. V podzemnom podlaží bude kuchyňa, sklady a ďalšie technické zázemie.

Nové fotografie ukazujú aj murovacie práce, pričom podľa úradu aj počas nich našli pod kaštieľom murivo a nálezy z predchádzajúceho fungovania sídla.

Verejnosť vzácny interiér neuvidí

Napriek tomu, že rozsiahly kaštieľ si privlastnila vláda pre svoje návštevy a zo vzácneho interiéru bežný návštevník veľa neuvidí, časť parku zostane otvorená verejnosti – podobne ako záhrady Prezidentského paláca. Záchrany a doplnenia sa tak dočká aj zeleň v areáli. Najprv sa však odstránia choré stromy, až následne sa začnú práce v teréne. Pribudne aj plot, ktorý bude chrániť vládne návštevy.

„Rovnako pracujeme na tom, aby si aj Rusovčania a návštevníci mohli naplno užívať areál kaštieľa. Zrevitalizovaný historický park bude bezpečným a pokojným miestom na prechádzky, ale aj detské hry. A čeľadník poskytne zázemie pre komunitné aktivity,” priblížil Gedra.

Budova bývalého čeľadníka z konca 18. storočia bola v ešte horšom stave ako samotný kaštieľ. Keďže išlo prakticky o ruinu bez strechy, objekt rozobrali a postavili nanovo v historizujúcom štýle, remeselníci použili tehlové časti stavby, no interiér bude zariadený moderne.

Po obnove sa zmení na reštauráciu s kaviarňou, obradnou sieňou či priestormi na výstavy nálezov v sídle – a nielen tých. Tiež tam úrad umiestni kancelárie pre zamestnancov údržby parku aj kaštieľa. Dočasne v ňom bude aj ubytovanie personálu sídla, či byt správcu. Okrem čeľadníka sa zachovala aj kaplnka, ktorá tiež vyniká umeleckými dielami.

História rusovského kaštieľa siaha až do 13. storočia, čo potvrdil archeologický výskum z roku 2018. Ten odhalil základy pôvodného stredovekého hradu, ktorý neskôr nahradila dnešná stavba. Súčasnú podobu získal kaštieľ v polovici 19. storočia, keď ho gróf Emanuel Zichy-Ferraris prestaval v tudorovskom štýle. Vznikla dvojkrídlová budova v tvare U s otvoreným nádvorím, ktorú postupne doplnili vežičky a anglický park. Výskum odkryl aj pôvodnú studňu, ľadovňu či terasu smerujúcu do záhrady.

Potomkovia grófa ho počas vojny opustili s tým, že kaštieľ odkázali rádu benediktínov. Po druhej svetovej vojne, keď kaštieľ poškodili vojská, prešiel do rúk štátu a využíval ho SĽUK. Po jeho odchode však objekt zostal prázdny a začal chátrať, čomu dopomohlo aj komplikované vlastníctvo benediktínskeho rádu, s ktorým sa o sídlo štát musel súdne sporiť.