Plán na lacnejšie vlaky padol v poslednej chvíli. Mestá a kraje obviňujú vládu, že im chce nechať účet

Vláda na včerajšie rokovanie pôvodne zaradila aj materiál o „cenovom zatraktívnení železničnej a autobusovej dopravy“, ktorý ešte v pondelok premiér Robert Fico (Smer) avizoval. Ministerstvo dopravy v ňom navrhovalo dočasne zlacniť vlakové lístky, aby ľuďom pomohlo zvládnuť možné zdražovanie benzínu a nafty. Zo schválenia však zišlo po vyhlásení dočasného prímeria na Blízkom východe.

Plán A a plán B

V praxi sú pripravované dva konkrétne scenáre pomoci. Prvý, ktorý samotné ministerstvo odporúčalo ako hlavný variant, počítal s tým, že by sa ceny jednorazových aj traťových vlakových lístkov znížili o 50 percent. To znamená, že ak dnes človek zaplatí za lístok štyri eurá, po novom by stál len dve eurá. Rovnaké zlacnenie by sa týkalo aj týždenných a mesačných lístkov. Opatrenie malo platiť 30 dní a podľa odhadov by štát stálo približne 4,2 milióna eur len na výpadku tržieb dopravcov.

Druhý, miernejší variant navrhoval 30-percentné zlacnenie cestovného v druhej triede, teda v najbežnejšie využívanej časti vlakov, ktorú denne používajú najmä ľudia dochádzajúci do práce, školy či za bežnými povinnosťami. Tento variant by bol lacnejší aj pre štát, keďže podľa odhadov by znamenal výpadok asi 3,1 milióna eur.

Lacnejšie mali byť iba samotné osobné cestovné lístky. Nezlacneli by napríklad miestenky, rezervácie, medzinárodné cestovanie, batožina, bicykle, psy ani integrované dopravné lístky. Bez zmeny by zostal aj súčasný systém bezplatnej dopravy pre vybrané skupiny cestujúcich.

Ministerstvo zároveň počítalo s tým, že lacnejšie lístky by mohli do vlakov prilákať veľké množstvo nových cestujúcich, a preto už v návrhu rátalo aj s posilnením približne 50 vlakových spojov, aby systém zvládol vyšší nápor. Aj to by si vyžiadalo približne ďalší 1 milión eur navyše. Železnice za posledné roky prepravili ročne asi 25 miliónov cestujúcich so 100-percentnou zľavou z cestovného. Podľa starších údajov stála táto služba daňových poplatníkov približne 13 miliónov eur ročne, pričom táto suma sa v priebehu rokov menila a rástla.

Práve tieto čísla naznačujú, že ak by štát chcel verejnú dopravu ďalej cenovo zvýhodňovať, pôjde o finančne aj logisticky náročný krok – najmä v situácii, keď by vyššie ceny pohonných hmôt mohli prilákať do vlakov a autobusov ďalších cestujúcich. „Z pohľadu ZSSK je dôležité, aby sa prípadné opatrenia nastavili tak, aby priniesli čo najväčší prínos pre cestujúcich a boli reálne zabezpečiteľné v praxi,“ zdôraznili železnice.

Hoci bol materiál pripravený na rokovanie vlády, kabinet ho napokon stiahol. Fico pritom ešte začiatkom týždňa hovoril, že chce o cenovom zatraktívnení železničnej a autobusovej dopravy rokovať práve ako o nástroji na zmiernenie dopadov ropnej krízy.

„Okrem iných vecí, o ktorých budeme v stredu rokovať na koaličnej rade a potom na vláde, treba po bezplatných vlakoch ďalej hovoriť o cenovom zatraktívnení železničnej a autobusovej dopravy, aby sme zmiernili tlaky na spotrebu pohonných hmôt. Už som o tom hovoril dnes aj s ministrom dopravy,“ oznámil.

Klesnú ceny, rastú náklady

Kým objednávateľom vlakovej dopravy je štát, pri autobusoch sú to samosprávne kraje či samotné mestá. Podľa nich problémom je aj samotný dôvod plánovaného „cenového zatraktívňovania“ – rast cien pohonných hmôt. Dopravné podniky sa práve preto mohli ocitnúť v situácii, keď by sa ceny znižovali a tým klesali ich tržby, no náklady rástli.

„Situáciu na trhu s pohonnými hmotami pozorne monitorujeme a prípadné kroky budeme koordinovať s akcionárom,“ uviedol hovorca Dopravného podniku Bratislava Ján Vozár, pričom akcionárom spoločnosti je samotné mesto Bratislava.

Štát ako objednávateľ vlakovej dopravy je podľa premiéra pripravený vynaložiť na takéto opatrenia potrebné financie. Samosprávne kraje aj obce a mestá by však zvýšené náklady museli platiť z rozpočtu, ktorým disponujú, a peniaze navyše od štátu by nedostali okamžite, ak vôbec.

„Očakávam, že je obdobie veľmi krátko pred regionálnymi a komunálnymi voľbami a predstavitelia miest a VÚC by museli veľmi zvažovať, že by odmietli takýto návrh vlády. Prosím, pridajte sa k tomu a nájdite nejaké riešenie, ako by ste zlacnili na mesiac mestskú hromadnú dopravu a autobusovú dopravu,“ apeloval na zástupcov z regiónov premiér.

Výdavky na pleciach regiónov

Únia miest Slovenska (ÚMS) v súvislosti s premiérovými slovami pripomína, že mestá nie sú rezerva štátu. „Ak má niekto znižovať ceny dopravy, musí mať na to aj peniaze. Samosprávy dnes nemôžu hasiť štátne nápady na úkor škôl, sociálnych služieb či každodenného fungovania,“ uvádza únia s tým, že opakovane upozorňuje, ako samosprávy fungujú pod silným finančným tlakom. „Štát nesmie, najmä bez diskusie a bez jasných kompenzácií, presúvať na mestá ďalšie bremeno,“ kritizuje.

Presunutie zodpovednosti vyčítajú Ficovi aj župy. „Prezentovaný návrh má preniesť finančnú záťaž na samosprávy bez toho, aby im to štát akokoľvek kompenzoval,“ uviedla hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman.

Združenie SK8 upozorňuje aj na tlak na rozpočty v dôsledku rastúcich cien pohonných hmôt. „Aby sme sa vyhli zvyšovaniu cien cestovného alebo obmedzovaniu sociálnych zliav, považujeme za nevyhnutné, aby štát pristúpil k systémovým opatreniam, a nie ku krátkodobým zásahom,“ vyhlásili.

Samosprávy preto navrhujú, aby štát prebral financovanie zliav pre deti, študentov, seniorov a ZŤP po vzore z Českej republiky, kde zľavy pre študentov, seniorov a deti (aktuálne 50 percent) prepláca štát priamo dopravcom zo štátneho rozpočtu. Na Slovensku by podľa SK8 takýto krok umožnil zjednotiť výšku zliav medzi železničnou, prímestskou a mestskou dopravou. Druhým opatrením, ktoré združenie navrhuje, je zníženie sadzby DPH na cestovné lístky na nulovú úroveň, teda na nula až päť percent.

Kým viaceré mestá a kraje reagovali kritikou, postoje samospráv nie sú úplne jednotné. Trenčiansky samosprávny kraj naznačuje skôr ochotu hľadať riešenia. „V prípade, že by takáto situácia nastala a ceny pohonných látok by výrazne narástli, sme pripravení prijať opatrenia, ktoré zatraktívnia cestovanie regionálnou autobusovou dopravou,“ uviedla hovorkyňa Lenka Kukučková.

Zároveň však upozorňuje na limity vlastného rozpočtu. „Aj v tomto prípade je potrebné zohľadniť finančné možnosti kraja. Zvýšené náklady na prímestskú autobusovú dopravu sme schopní kompenzovať v rozsahu, ktorý nám umožňuje župný rozpočet,“ doplnila.

Odlišný tón volí Nitriansky samosprávny kraj, ktorý zdôrazňuje skôr stabilitu a pripravenosť na výkyvy. Uvádza, že má skúsenosti s kolísaním cien pohonných hmôt a situáciu priebežne vyhodnocuje. „V tejto situácii je dôležité rozhodovať chladnou hlavou, na základe analýzy dát a faktov,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Vlčková.

Zároveň zdôrazňuje, že ceny cestovného meniť neplánuje. „Sme krajom s dlhodobo najnižšími cenami cestovného v prímestskej autobusovej doprave, nezvyšovali sme ich už 15 rokov a neplánujeme tak urobiť ani teraz,“ uviedla.